Pestovanie stonkového zeleru: Životabudič z vašej záhrady
Stonkový zeler (Apium graveolens var. dulce) je ďalšou často pestovanou zeleninou, ktorá z času na čas prekvapí komplikáciami pri pestovaní. Podobne ako zeler buľvový je to dvojročná rastlina.
Chutný, zdravý, voňavý, ale... Chuť čerstvého stonkového zeleru je intenzívnejšia a vôňa výraznejšia ako zeler, ktorý kúpime v potravinách. V súčasnosti je veľmi populárny v gastronómii.
Hoci je v našich kuchyniach stále nedocenený, je vynikajúcou zeleninou s mnohostranným využitím. Stonkový zeler má veľmi mnohoraké využitie. Možno ho konzumovať napríklad v polievkach, surový s dipmi, ako podusenú zeleninu alebo tiež vo forme šťavy. Obvykle sa konzumujú iba stonky.
Čerstvé stonky sú bohaté na vlákninu, vitamíny skupiny B, vitamín A, E a K, ako aj minerálne látky ako draslík, železo, vápnik a horčík. Je ideálny pri chudnutí a dajú sa použiť na prípravu zeleninových smoothie alebo štiav. Okrem toho je stonkový zeler výborný do polievok a ako dusená, varená alebo grilovaná príloha k mäsu.
Áno, stonkový zeler môžete konzumovať surový. Spravidla stonkový zeler netreba lúpať. Ak je však zeler veľmi vláknitý, môžete vlákna zvonka stoniek stiahnuť, aby bol zeler príjemnejší na konzumáciu. Môžete to urobiť škrabkou na zeleninu alebo tak, že zeler raz prelomíte. Áno, dokonca aj listy stonkového zeleru možno konzumovať. Majú intenzívnejšiu chuť ako stonky a výnimočnú chuť dodajú napríklad polievkam alebo duseným jedlám. Stonkový zeler je vynikajúci a zdravý variant snacku. Mimoriadne dobre chutí v kombinácii s dipom - ochutnajte ho napríklad s hummusom, guacamole alebo arašidovým maslom. Stonkový zeler je vynikajúca prísada do smoothie nápojov, pretože má jemnú arómu a vysoký obsah živín. Stonkový zeler môžete v smoothie kombinovať s inými zelenými prísadami, ako je špenát alebo kel. Vďaka aromatickej chuti je stonkový zeler obľúbená prísada a tvorí základ vynikajúcich polievok a dusených jedál.
Ak sa vám ani tak nedarí vypestovať chutný a voňavý stonkový zeler, nesmúťte. Vypestujte si vňaťový (listový) zeler alebo klasický buľvový. Majú dobrú chuť a sú oveľa ľahšie pestovateľné.
Zeler je významným zdrojom vitamínov skupiny B, ktoré sú dôležité pre zdravú kožu, nechty a vlasy, správnu funkciu pečene a tráviacich orgánov, ale aj pre „silné nervy“. Listy zeleru obsahujú veľké množstvo vitamínu C, dokonca viac ako citrón. Ďalej nám táto zelenina poskytne vitamín A, K a E, draslík, horčík, chróm, sodík, vápnik, železo, zinok a jód.
Zeler stopkový nevytvára buľvu, ale má zhrubnuté listové stopky, ktoré sú jedlou časťou.
Pestovanie stonkového zeleru
Ako dopestovať zeler zo zeleru
Rovnako ako buľvový zeler, aj stonkové odrody je nutné vysievať do sadbovačov pomerne skoro, zvyčajne už v polovici februára, najlepšie do skleníka. Drobné semená sa zahŕňajú len tenkou vrstvou výsevného substrátu.
Zeler sadíme von na záhon po odkvitnutí čerešní, kedy už nehrozia mrazíky. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.
Najvhodnejšie sú ľahšie hlinité pôdy, bohaté na živiny. Vyššie úrody dáva na pôdach priamo hnojených organickými hnojivami. Mierne zvýšené dávky dusíka podporujú vývin nadzemných častí. Vyhovuje mu teplejšie podnebie.
Zeler je náročný na kvalitu aj hĺbku pôdy. Zemina by mala byť na jeseň vyhnojená kompostom a na jar cereritom. Sadenice vysádzame na slnečné stanovište a pravidelne ich zalievame. Keďže niektoré odrody dorastajú až do výšky okolo 80 cm, prísun vody a živín je nutný.
Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.
Pestujeme ho z predpestovaných priesad, ktoré vysádzame od konca mája do konca júna. Pri skorom vysádzaní vplyvom nízkych teplôt často vybieha do kvetu. Počas vegetácie porast podľa potreby okopávame. Keď je to potrebné, rastliny prihnojíme liadkom. Vyžaduje závlahu.
Doprajte si poriadnu porciu skvelej chrumkavej zeleniny s lahodným dipom. Na tieto zeleninové hranolky z rúry istotne nalákate všetkých členov rodiny.
Na vypestovanie čo najväčších buliev stačí dodržať pár pravidiel. Tým prvým je dostatok živín - pôda by mala byť ešte pred vysadením rastlín dobre vyživená kompostom. Počas vegetácie pridávame bylinné výluhy a Cererit, dôležitý je bór a horčík. Nevyhnutný je dostatok vody, bez nej budú buľvy malé, dužina nebude správne šťavnatá a hľuzy môžu navyše praskať. Aby sme podporili tok živín do buľvy, odstraňujeme staré a suché listy.
Problémy pri pestovaní
Problém je, že mnohí záhradkári, a to i skúsení, považujú tento druh zeleru za problémovú a ťažko pestovateľnú zeleninu. Takýto rast zeleru je dôsledkom prudkých zmien teploty na začiatku jari, alebo priskorého výsevu zeleniny. Keď sa rastlina vyťahuje „do semena“, opäť je na vine nízka teplota.
Ak je dlhšie obdobie teplôt pod 12-13 ° C zeler si „myslí“, že je čas produkovať semeno.
Ak vnútorné listy a stonky tmavnú, je to znakom nedostatku vápnika. Nedostatok vápnika spomaľuje absorpciu vody rastlinou. Pomôže pravidelná zálievka, mulč, ktorý udržiava vlhkosť. Nechajte pôdu otestovať. Tento problém je zvyčajne zapríčinený nedostatkom bóru. Pomôže vyvážené hnojivo. Aj v tomto prípade si môžete vybrať z odrôd odolných proti krehkosti, na ktoré ani nedostatok bóru takto nevplýva.
Súhrn nešťastných kombinácií vyplývajúcich z prostredia tiež môže zhoršiť kvalitu stonkového zeleru. Tvrdý a horký stonkový zeler je často výsledkom stretu horúceho počasia, suchej pôdy a nedostatku živín. Riešenie? Udržiavajte zeler poliaty, okolo rastlín navrstvite mulč, ktorý zabráni vysúšaniu pôdy.
Bielenie stoniek
Na konzumáciu používame vybielené listové stopky. S bielením začneme 3 až 6 týždňov pred zberom tak, že stopky zviažeme spolu lykom a pôdu nahrnieme do výšky listovej čepele. Môžeme ich obaliť slamou alebo papierom.
Aby sme stonky vybielili a dosiahli jemnejšiu chuť, obalíme ich čiernou textíliou až k listom vo chvíli, keď dorástli do výšky cca 40 cm. Niektoré odrody sú takzvane samobieliace.
V minulosti sa museli rastliny prihŕňať zeminou alebo obaľovať kartónom, aby sa stopky pekne vybielili. Dnes však moderné odrody obsahujú menej chlorofylu, preto sú listy žltozelené a ich stonky žltkasté až takmer biele. Odrody, ktoré sa samy vybieľujú, je však lepšie pestovať v hustejšom spone (30 × 30 cm).
Na vývin mohutných stopiek môžete použiť o niečo vyššie dávky dusíka, ako sa odporúča pre zeler buľvový. Počas vegetácie je nevyhnutné zavlažovanie rastlín a odburiňovanie hriadky.
Odrody stonkového zeleru
Malachit ‘Malachit’: poloskorý so silnými, mäsitými, vzpriamene rastúcimi stopkami a s tmavozelenými listami, je vhodný na letné a jesenné zbery. Vyžaduje dostatok živín a pravidelnú zálievku vyššími dávkami vody. Vegetácia od vysadenia po zber trvá 75 až 85 dní.
Nuget ‘Nuget’: skorý, so schopnosťou samovybielenia, vhodný pre letné až jesenné zbery. Úrody sa dočkáte už 70 dní po vysadení priesad. Zeler stopkový má podstatne kratšiu vegetáciu ako buľvový, preto ho môžete vysievať aj v neskoršom termíne.
Ak ste si zeler stopkový zatiaľ nevysadili, zožeňte si priesady a túto chybu rýchlo napravte. Určite sa to oplatí. Z dietetického hľadiska je totiž zeler stopkový hodnotnejší ako buľvový. Obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín C, PP a kyselinu listovú. Má vysoký obsah vápnika, železa a hlavne draslíka.
Zber a skladovanie
Vybielené stopky zberáme po odhrnutí pôdy tak, že ich odrezávame pri zemi. Stopky niektorých odrôd netreba bieliť. Zberáme do neskorej jesene.
Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladniť v pohári s vodou alebo zabalený v igelitovom sáčku v chladničke.
Stratégie boja proti burine bez herbicídov
Burina, hoci sa to zdá neuveriteľné, stojí na našej strane. Spevňuje, chráni a zúrodňuje poškodenú či vyčerpanú pôdu. Vytvára vhodné kulisy pre ďalšie fázy rastu.
Stratégia č. 1: Kombinácia rýchlo a pomaly rastúcich druhov
Pri tejto stratégii kombinujeme druhy zeleniny tak, aby nezostala žiadna voľná pôda. Na jar teda vysejeme viac semien tých druhov, ktoré rastú rovnako rýchlo ako burina, takže kompletne pokryjú pôdu a burine nezostane miesto (reďkovky, špenát, šaláty, červená loboda, trebuľka, rukola). Medzi ne vysievame (môžeme aj neskôr dosádzať z priesad) pomalšie rastúce druhy, ktoré budú v záhone dlhšie (kaleráb, kapusta, zeler, mangold, repa, hrášok, fazuľa). Rýchlo rastúce druhy neustále zberáme, aby dlhšie rastúce mali dostatok miesta. Ak sa objaví burina, hneď ju vytrhneme aj s koreňom, niektoré z nich môžeme aj využiť (napr. žihľava). Naším cieľom je takto udržiavať priestor okolo hlavných plodín. Voľné miesta môžeme zapĺňať aj mulčom zo slamy, štiepky či pokosenej a mierne zdusenej krátkej trávy. Ak sa na záhone v druhej polovici leta uvoľní miesto, výborne ho vyplní napríklad kapucínka.
Stratégia č. 2: Skoré jarné plodiny a mulčovanie
Túto stratégiu použijeme na získanie skorých jarných plodín a na jednoduché vyčistenie zaburinených záhonov. Od marca vysievame spomenuté rýchle druhy, hlavne reďkovky a špenát, a to aj na holý pohrabaný záhon, o ktorom vieme, že v pôde ukrýva veľa semien a koreňov buriny. Mulč, ktorý bol na ňom od jesene, odstránime. Rýchle jarné zeleninky sú burine od začiatku rovnocennými protivníkmi a budú s ňou súťažiť tak 2 až 3 mesiace. Zatiaľ vyprodukujú množstvo jedlej úrody. Zároveň tam s nimi bude rásť i burina, ktorú môžeme tiež pozberať a zjesť. Niečo sem-tam vyplejeme, ale nemusíme, pretože v polovici mája, keď príde čas vysádzania priesad (hlúboviny, zeler) alebo vysievania teplomilnej zeleniny (tekvice, cukety, uhorky, fazuľa), urobíme nečakaný ťah. Zozbierame všetko, čo sa v tej chvíli dá, a zvyšok zelenej hmoty (zeleninu aj burinu) dôkladne premulčujeme. Môžeme použiť kartóny a na ne ako mulč slamu či štiepku alebo len hrubú vrstvu mulču bez kartónov. Keď sa mulč po týždni usadí, urobíme v ňom „hniezda“ naplnené kompostom a vysadíme do nich sadenice alebo semienka. Do kartónov, ktoré dusia burinu, urobíme pod každým hniezdom dieru na korene zeleniny. Na holé miesta po skorej jarnej etape vysádzame priesady, napríklad zeler.
Stratégia č. 3: Mulčovanie od predchádzajúceho roka
Toto je podobný spôsob ako druhá stratégia, s tým rozdielom, že vynecháme záplavu skorých jarných plodín, ale záhon udržujeme namulčovaný ešte od predchádzajúceho roka. Najviac sa na tieto účely osvedčila štiepka z listnáčov. Dlho sa rozkladá, vytvára kvalitný humus a pre hlodavce a slimáky nie je taká atraktívna ako slama. Keď nastane na určité plodiny správny čas, opäť vytvoríme v mulči „hniezda“ na sadeničky a semienka.
Stratégia č. 5: Mrkva, petržlen a reďkovky
Mrkvu, petržlen a paštrnák sejeme do riadkov alebo plošne, takže vyššie uvedené stratégie nám až tak nepomôžu. Riešením by možno bolo č. 1, konkrétne výsadba s rýchlymi reďkovkami. Tieto druhy koreňovej zeleniny totiž klíčia dlhšie a ich okolie musí byť pozberané (reďkovky zbierame ešte mladé), aby mali pri raste dosť svetla. Mrkvu a spol. je preto ideálne vysievať na vyčistený záhon, ktorý v predchádzajúcich obdobiach prešiel spomenutými stratégiami. Budeme plieť minimálne. Údržba spočíva v jednotení vysiatej zeleniny, aby si jednotlivé rastliny navzájom netienili a mali pekné korene. V rámci tejto starostlivosti vytrhneme občas aj nejakú tú burinu. Druhý mesiac po výseve sa už porast spojí a so záhonom nie je až do zberu takmer žiadna práca. Vhodnou spoločnosťou je napríklad cibuľa vysadená na okraji záhona.
Najdôležitejšie pravidlo: Nekyprite a neryte!
Hotové záhony už nikdy nekypríme, neryjeme do nich! Semená buriny môžu v pôde odpočívať roky, dokonca desaťročia. Ich klíčenie sa aktivuje svetlom. Pri rytí by sme na svetlo vyniesli vždy nové semená a dali im šancu rozvíjať sa. Okrem toho by sme narušili dokonalú pôdnu štruktúru plnú užitočných organizmov. Keďže na záhony nikdy nestúpame, neutlačíme si pôdu a nemusíme ich ani kypriť. Hnoj sa nezarýva, na jeseň sa položí na povrch a prikryje sa mulčom.
Vhodná kombinácia zeleniny
Vhodná kombinácia zeleniny môže pomôcť pri raste a ochrane pred škodcami. Nasledujúca tabuľka uvádza dobrých a zlých susedov pre rôzne druhy zeleniny:
| Druh zeleniny | Dobrí susedia | Zlí susedia |
|---|---|---|
| Zemiaky | Špenát, kaleráb, fazuľa, kôpor | Uhorky, zeler, hrach, rajčiaky |
| Cesnak | Rajčiaky, mrkva, cvikla, uhorky | Fazuľa, kel, hrach |
| Rajčiaky | Cesnak, cibuľa, pór, zeler, petržlen | Cvikla, zemiaky, brokolica |
| Uhorky | Cesnak, fazuľa, kaleráb, kapusta, cvikla | Rajčiaky, reďkovka, zemiaky |
| Cvikla | Cesnak, cibuľa, kapusta, uhorky, jahody | Špenát, rajčiaky, pór, fazuľa |
| Cibuľa | Mrkva, tekvica, uhorky, rajčiaky | Hrach, kel, špenát, fazuľa, kapusta |
| Reďkovka | Kaleráb, mrkva, hrach, petržlen, pór, kapusta | Uhorky |
| Kaleráb | Zemiaky, reďkovka, paprika, hrach, fazuľa | --- |
| Mrkva | Cibuľa, paprika, reďkovka, rajčiaky, hrach | Kôpor, paštrnák |
| Paprika | Cibuľa, uhorky, mrkva | Fazuľa |
| Tekvica | Reďkovka, cibuľa | Zemiaky, jahody |
| Hrach | Špenát, mrkva, uhorky, kaleráb, kôpor | Pór, rajčiaky, zemiaky |
| Pór | Jahody, zeler, kapusta, kaleráb, pažítka, cibuľa, mrkva | Hrach, cvikla, fazuľa |
| Mangold | Cibuľa, pór, mrkva | Špenát |
| Petržlen | Cibuľa, pažítka, reďkovka | --- |
tags: #pestovanie #stonkového #zeleru


