Kaviareň Slávia a Tajomstvo Dokonalého Teľacieho Rezňa

Koľko ľudí, toľko chutí, hovorí sa. Aj s týmto vedomím hovoríme, že ak by sme podľa našich skúseností mali v Košiciach vybrať podnik, ktorý je najlepšou kombináciou krásneho interiéru, chutného jedla a pozornej a profesionálnej obsluhy, bola by to určite Kaviareň Slávia v centre mesta, na košickej Hlavnej ulici.

Keď sem človek vojde prvý krát určite zostane očarený krásne zrekonštruovaným secesným interiérom. Vysoký strop, umelecké lustre a vôbec práca s kovom, krásne urobené vitráže, musia očariť snáď každého, kto má aspoň trochu vzťah k veciam z čias minulých. Predná časť priestoru funguje ako kaviareň s typickými kaviarenskými stolíkmi a stoličkami -tonetkami. Zadná, to sú vzorne a elegantne prestreté stoly reštaurácie.

Jedálny lístok korešponduje vzhľadom s interiérom, je v elegantnom prevedení a má niekoľko častí - tradičné recepty, kde nájdete klasiky ako teľací rezeň, sviečkovú, ale aj „segedín“ a potom recepty, kde môže kuchyňa popustiť pri kombináciám viac uzdu svojej fantázii. Všetko sa tu ale deje „v medziach zákona“, všetky kombinácie, ktoré sme tu jedli boli chutné, nič nebolo samoúčelné. Zbytočne tu neexperimentujú, ani so vzhľadom, ani s chuťami.

Na privítanie sme dostali malý „pozdrav z kuchyne“, chuťovku servírovanú moderne na kamennej doske, ktorá nás správne naladila na ďalšie jedlá. Keďže sme boli v Košiciach pred Vianocami, okrem klasického jedálneho lístka bolo v ponuke aj trojchodové degustačné vianočné menu (18,50), tak sme sa ho rozhodli vyskúšať.

Prvým chodom bola výborná Kapustnica, bohatá na mäso, klobásu aj kapustu, výraznej vône aj chuti. Druhým Plnené morčacie stehno, tekvica, jablko, lardo a maslová omáčka - pekne naservírované, celkom výdatné jedlo. Netradičná kombinácia chutí - slané s ovocno-kyslou chuťou jablka, nám to chutilo, dodávalo to jedlu sviežosť.

Ako dezert sa servírovala Pavlova s gaštanmi, slávna torta s bielkov so smotanou a ovocím, tu bola obohatená o gaštanové pyré. Nebola veľmi sladká, krásne naservírovaná, takže splnila úlohu sladkej bodky za obedom, ktorá vás „nepriklincuje“ k zemi.

Z hlavného jedálneho lístka sme si dali Silný hovädzí vývar s ligurčekom juliennne zeleninou a domácimi rezancami (4,40). Bol bohatý na všetky ingrediencie, rezance boli nielen deklarované, že sú domáce a v decembri príjemne zahrial. Z hlavných jedál sme sa rozhodli vyskúšať Králičí chrbát, cviklu, cviklovú majonézu, kuriatka, chrumkavú lokšu a koriander (16,90).

Opäť zaujímavá kombinácia chutí a aj zaujímavé prevedenie. Mäso bolo v tvare malých rolád, na ňom boli uložené malé lokše a cvikla. Kto má rád králičie mäso, môžeme odporúčať, bolo šťavnaté, mäkké aj keď ide o chudé mäso, kde hrozí vysušenie.

Rovnako, ako bol bez chýb výkon kuchyne, to isté môžeme povedať aj o servise - úctiví, ochotní, profesionálni. Ako v jednom z mála podnikov sme dostali spolu s jedálnym a nápojovým lístkom aj vínnu kartu, vedeli poradiť a odporučiť, pravidelne nám dolievali nápoje, čo sa tiež málokde stáva.

Bez viedenského rezňa (Wiener schnitzel) si niektoré rodiny nedeľu či slávnostný obed už háadam ani nevedia predstaviť. U nás sa väčšinou pripravuje z bravčového (alebo výnimočne aj kuracieho) mäsa, kým originál je teľací. Do Rakúska sa rezeň údajne dostal z Talianska, kde maršalovi Radeckému veľmi zachutila Coteletta alla Milanese.

Reštaurácia Griechenbeisl: Kulinárska Inštitúcia s Bohatou Históriou

Reštaurácia Griechenbeisl vo Viedni patrí k najstarším stále funkčným podnikom na svete. Po prvýkrát ju otvorili v 16. storočí a počas jej fungovania ju navštevovalo množstvo významných osobností. Za chutným jedlom a dobrou debatou tam chodili napríklad Beethoven, Mozart alebo Strauss, reštauráciu navštívil aj Richard Wagner, Mark Twain, Luciano Pavarotti či Phil Collins.

Samotná budova, v ktorej v súčasnosti sídli reštaurácia Griechenbeisl, patrí k najstarším v meste. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z polovice 14. storočia. Vtedy v tejto štvrti bývali mešťania so svojimi rodinami. Podľa historickej listiny bol prvým obyvateľom tohto domu muž, ktorý užíval hrdý titul rytiera. Neskôr budovu predal do správy cirkevných predstaviteľov.

Počas svojich dejín prešla niekoľkými rekonštrukciami. Medzi pôvodné zachovalé časti patria pivničné priestory, ktoré od začiatku slúžili na komerčné účely. Po dlhý čas sa v priestoroch tohto domu nachádzal sklad tovaru. Používali ho obchodníci, ktorí tam ukladali zväčša zásoby potravín, ktoré potom predávali po celej krajine.

Časom však prišli na to, že tieto priestory sú ako stvorené pre uskladňovanie vína. Kamenné steny a potrebná klíma pomáhali tomuto nápoju dozrievať, vďaka čomu sa zlepšovala jeho kvalita. Kvôli tomu tam niekedy medzi 14. a 16. storočím vytvorili prvú väčšiu vínnu pivnicu v meste. Do nej ho chodili ľudia nielen nakupovať, ale často si tam zostávali posedieť spolu so svojimi priateľmi. Priestory vinárne sa podarilo až dodnes uchovať v takmer úplne pôvodnom stave.

Práve so vznikom vínnej pivnice sa spájajú aj prvé reštauračné služby v budove. Ľudia boli počas popíjania hladní a dožadovali sa aspoň nejakých malých pochúťok. Časom pre nich začali pripravovať jednoduché jedlá, čo začiatkom 16. storočia odštartovalo dlhú históriu jednej z najlepších reštaurácií vo Viedni. Prvý podnik v týchto priestoroch niesol pomenovanie U žltého orla. V 17. storočí dostal názov U zlatého anjela a ešte neskôr U červenej strechy. Až v 19.

Netrvalo dlho a reštaurácia sa stala obľúbeným miestom na stretávanie nadaných velikánov. Kedysi sa hovorilo, že v Rakúsku sa nemohlo v umení udiať nič nové bez toho, aby sa o tom najprv nedebatovalo v Griechenbeisle. Tento podnik sa preto stal často druhým domovom umelcov, ktorí tam trávili viac času ako vo svojich príbytkoch. Do reštaurácie sa s obľubou vracali napríklad Beethoven, Franz Schubert alebo Johan Strauss. Pri vchode do podniku sa nachádza tiež socha rodeného Viedenčana a obľúbeného speváka a rozprávača balád, Marxa Augustina.

Reštaurácia sa od začiatku zameriavala najmä na tradičnú domácu gastronómiu. Keď však prišli nejaké zaujímavé možnosti na spoluprácu, nikdy ich neodmietli. Jednu z nich si vypočuli v roku 1852, keď prišiel do Viedne Leopold Schmied. Ten sa rozhodol ponúknuť majiteľom Griechenbeisl horúcu novinku v podobe nového plzenského piva. Vďaka tomu sa táto reštaurácia stala prvou v Rakúsku, kde sa vtedy čapoval Plzenský Prazdroj.

Noví majitelia sa rozhodli uchovať reštaurácii Griechenbeisl čo najvernejší pôvodný charakter. Takto chceli nadviazať na bohatú tradíciu tohto gastronomického zariadenia a zároveň tak zdôrazňujú ich lásku k tradíciám. Podnik ponúka niekoľko miestností so štýlovým dobovým nábytkom. Využiť môžete priestory poľovníckeho salóna, hudobnej miestnosti, izbu Marka Twaina a korunou ich ponuky je miestnosť v pôvodnom štýle Biedermeier. Časť nábytku je pôvodná a zachováva tak historický charakter podniku. Miestami sa budete cítiť ako v múzeu alebo na výlete históriou tohto mesta.

Cit pre tradíciu sa odráža aj v jedálnom lístku tohto podniku. Griechenbeisl sa špecializuje na typickú rakúsko-uhorskú gastronómiu. Niektoré jedlá ponúkajú v novšom šate, no základ zostáva vždy zachovaný. K ich najobľúbenejším špecialitám patrí originálny teľací viedenský rezeň (21,90 €), tradičná viedenská zemiaková polievka (5,90 €), maďarský guláš (6,20 €), ale aj vegetariánskej jedlá. Ako dezert si môžete dať ich obdobu Sacherovej torty (6,50 €) a nechýba ani milovaná jablková štrúdľa (7,20 €).

Pre lepšiu predstavu o cenách a ponuke, pozrite si nasledujúcu tabuľku:

Viedenský rezeň s hranolkami a kečupom.

Reštaurácia Griechenbeisl vo Viedni.

tags: #kaviareň #slavia #teľací #rezeň #recept

Populárne príspevky:

• Tipy na krájanie okrúhleho chleba
• Nepečený Lotus Koláč
• Recepty na plnenú kuraciu kožu
• Recept na slivkový lekvár
• Recept na lečové rezne