Dvere Obe Krídla Otváravé: Typy Konštrukcie a Ich Využitie

V štruktúre stavebného diela patria interiérové dvere do kategórie stavebný interiér. Táto poloha medzi stavbou a interiérom (v zmysle nábytkového zariadenia) je pre dvere obzvlášť typická. Rozhodnutie, ktorá poloha je v konkrétnom prípade prevažujúca, mnohokrát nie je jednoduché ani pre architekta. Rozličné situácie sa musia pri návrhu vyhodnotiť s ohľadom na požiadavky, ktorých dôležitosť je u každého spotrebiteľa individuálna.

Inak pristupujeme k rekonštrukcii bytu v dome z 19. storočia ako k bytom, ktoré sú výsledkom hromadnej bytovej výstavby z druhej polovice 20. storočia. Základný návrh rozmiestnenia dverí sa opiera o dispozičné riešenie priestorov a ich vzájomné prepojenie v rámci logickej schémy fungovania prevádzky. Z hľadiska funkčných požiadaviek je potrebné, aby ich umiestnenie (a, samozrejme, aj optimálny počet) nebránilo účelne zariadiť miestnosti nábytkom.

Ak je to možné, dvere osadzujeme od bočnej steny miestnosti s prihliadnutím na budúce zariadenie s odstupom - približne 450 mm pre police, knižnice, úložný nábytok s malou hĺbkou, 650 mm pre šatňové skrine, skriňové zostavy a nábytkové solitéry a až po 950 mm na umiestnenie lôžka alebo stola. Dvere v rohu miestnosti treba z hľadiska nielen funkčného, ale aj psychologického otvárať smerom do voľnejšieho priestoru. Podobný základ má aj pravidlo, že z hlavných (hierarchicky významnejších) priestorov sa majú dvere otvárať do vedľajších priestorov.

Týmto všeobecným princípom sú nadradené požiadavky technických noriem, ktoré musia zohľadňovať požiadavky najmä bezpečnostného charakteru (otváranie dverí v smere požiarneho úniku, otváranie dverí v smere možného výbuchu plynovej kotolne a podobne). Umiestnenie dverí sa riadi aj kompozičnými zákonitosťami. Hlavné dvere môžu byť komponované na os priestoru, protiľahlého otvoru alebo významného stavebného prvku (kozub, schodisko a podobne).

Rozmery dverí

Šírkový rozmer (svetlosť) dverného otvoru sa odvíja od minimálneho bezpečného prechodu dospelého človeka a možnosti prepravy nedemontovateľných nábytkových kusov do priestorov oddelených dverami. Preto najmenší štandardný šírkový rozmer dverí 600 mm je určený najmä pre priestory vedľajšie (šatník, sklad, špajza) a hygienické (kúpeľňa, WC). Komfortnejší šírkový rozmer 700 mm má v princípe rovnaké uplatnenie. Pre vstupné dvere do bytového interiéru je šírkové optimum 900 mm. Jednokrídlové dvere v šírke 1000 a 1100 mm sa pre svoju rozmernosť (a tým aj hmotnosť) používajú v ojedinelých prípadoch. Väčšie otvory sú uzavreté sústavou dvoch alebo viacerých dverných krídel, vo výnimočných prípadoch môžu mať rozmery celej priečky.

Výškový rozmer štandardných dverí je 1970 mm. Pravdepodobne, vzhľadom na neustále sa zvyšujúcu priemernú výšku mladej generácie, bude treba túto hranicu korigovať a posunúť (napríklad v Taliansku je štandardná výška dverí 2100 mm). Niektorí zahraniční výrobcovia ponúkajú elegantné dverné krídla aj na celú výšku miestnosti.

Spôsoby otvárania dverí

Pre spôsob otvárania dverí sú určujúce požiadavky dispozičného riešenia, architektonického výrazu, frekvencie premávky, bezpečnostných a protipožiarnych predpisov a ďalších špecifických požiadaviek (hendikepovaní používatelia). Najrozšírenejším druhom sú otváravé dvere, ktoré sa podľa typu zárubní osadzujú na dva alebo tri pánty umiestnené na okraji krídla. To je najčastejšie s polodrážkou (na hrane profilované), menej sa používa bez polodrážky (bezfalcové) zalícované v zárubni. Tento jednoduchý a pre prevažnú časť populácie jasný spôsob otvárania má aj svoje nevýhody.

Pri manipulácii je pomerne veľmi plošne náročný, smer otvárania musí byť koordinovaný s ostatnými dvernými krídlami v blízkosti. Pri permanentnom otváraní dvere prekážajú v priestore, pričom sa môžu nekontrolovane zabuchnúť pri prievane. Druhým najpoužívanejším typom sú posuvné dvere. Môžu sa posúvať po vedení pozdĺž steny alebo zasúvať do otvoru v stene. Tento stále obľúbenejší spôsob otvárania má niektoré nesporné výhody oproti otváravým dverám.

Posuv šetrí priestor pri manipulácii, pričom dvere môžu byť trvalo „otvorené“ - zasunuté bez toho, aby zavadzali. Na väčšie otvory sa používajú kovania tandemové (prvé krídlo ťahá alebo zasúva za sebou druhé krídlo) alebo synchronizované (pri manipulácii s jedným sa symetricky posúva aj druhé krídlo). Menšou nevýhodou oproti otváravým dverám, ktorú však treba spomenúť, je problematické „núdzové“ otváranie (neštandardné otváranie inými časťami tela, keď nemôžeme rukami). Vedenie popri stene síce umožňuje ľahšie vykonávať údržbu koľajničkového závesu, ale k tej časti steny, kam sa dvere odsúvajú, nemožno pristaviť nábytok.

Takéto riešenie sa uplatňuje najmä pri dodatočnom osadzovaní dverí. Ak to stavba dovoľuje, praktickejším riešením je zasúvať dvere do pripraveného otvoru v stene. Základom riešenia je stavebné puzdro, ktorého systém vyvinuli už v roku 1968 v Taliansku. Puzdro sa vyrába v dvoch variantoch: na zabudovanie do murovanej priečky (opláštené pozinkovanou sieťou s rabicovým pletivom pre omietku) alebo na zabudovanie do sadrokartónovej konštrukcie (vystužená plechová škatuľa obložená sadrokartónom).

Z menej používaných systémov spomenieme skladacie dvere. Takéto dvere sú vhodné na uzavretie väčších, malo frekventovaných otvorov, prípadne na predelenie priestoru. Výhodné je, podobne ako pri posuvných dverách, že stále otvorené dverné krídla neprekážajú pri prevádzke. Nevýhody skladacích dverí sú podobné ako pri posuvných dverách.

Kývne dvere sa uplatňujú ako spojovací prvok medzi prevádzkami, ktoré by mali byť ľahko priechodné a pritom permanentne oddelené z dôvodov optických, pachových (kuchyňa - jedáleň), klimatických (zádverie - vstupná hala) alebo akustických. Tieto dvere možno otvárať oboma smermi a dajú sa dobre otvárať aj spomínaným „núdzovým“ spôsobom.

V bytovom interiéri sa niekedy používajú aj otočné dvere. Typické sú síce turniketové dvere (otáčajú sa okolo strednej osi a nahrádzajú zádverie vo frekventovaných prevádzkach), ale patria sem aj prevažne atypické riešenia dverí, ktoré sa otáčajú mimostredne okolo vertikálnej osi. Takéto dverné krídlo sa zvyčajne otvára oboma smermi, nevýhody sú podobné ako pri otváravých dverách.

Kvôli komplexnosti informácií treba spomenúť aj ďalšie typy dverí, ako sú výklopné, roletové a iné špeciálne, ale ich výskyt je v konzervatívnom slovenskom bytovom interiéri nepravdepodobný.

Posuvnými dverami alebo stenami možno meniť vzhľad a veľkosť priestorov, dynamicky obmieňať dispozičné riešenie. Môžu rozdeliť veľkú miestnosť na viacero malých, čo sa dá veľmi dobre využiť napríklad na spájanie a delenie zasadacích miestností.

Asi každý pozná japonské - prísne minimalistické priestory, kde väčšina, pre nás nenahraditeľného, nábytku chýba a dvere nahrádzajú nenápadné posuvné prvky bez viditeľných kovaní. Aj v súčasnosti, v čase rastúcej globalizácie, si japonské interiéry zachovávajú svoju tvár, kde sú dôležitým prvkom práve posuvné dvere. Japonci využívali výhody posuvných dverí medzi prvými.

Klasické, jednokrídlové otváravé dvere zaberajú až 1 m2 priestoru, ktorý sa nemôže využiť inak. Japonci vedia, že klasické dvere sú drahé, pretože uberajú z ich životného priestoru, zaplateného ťažkými peniazmi. Dnes, keď už aj u nás stúpajú ceny nehnuteľností do závratných výšok, začíname šetriť priestorom aj my. Veď prečo platiť za plochu, ktorú nevyužívame? Ak máte v byte pätoro klasických dverí, strácate 5 m2, ktoré by inak mohli znamenať napríklad jednu komfortnú komoru navyše.

Nezanedbateľná je aj estetika posuvných dverí. Vďaka svojej jednoduchosti sú všade vítané, hodia sa do minimalistických aj komplikovaných interiérov. Základnými prvkami posuvných dverí sú dverové krídlo (prípadne viacero krídel), vodiaci systém a stabilizácia. Vodiaci systém sa dnes obvykle umiestňuje do nadpražia dverí. Stabilizačný prvok zabraňuje vybočeniu krídla a tvorí ho koľajnička, po ktorej sa pohybuje tŕň alebo koliesko.

Ľahšie typy posuvných dverí netreba stabilizovať, naopak exteriérové posuvné dvere, ktoré sú výnimočné z viacerých stránok, musia byť vybavené stabilizačným prvkom. Inými, z hľadiska prevádzky nemenej dôležitými prvkami sú kovania, ktoré pri úplnom otvorení krídla neprekážajú, kefky, ktoré zabraňujú vniknutiu prachu do puzdra, a dorazy, vďaka ktorým dverné krídlo nenaráža na okraj puzdra a je v otvorenej polohe aretované.

Okrem toho zabezpečujú pohodlné zatvorenie úplne otvoreného krídla v stene, paradoxne, nie ťahom, ale tlakom, čo je praktické. Dvojkrídlové posuvné dvere sa môžu otvárať simultánne, čo rieši tzv. súprava na simultánne otváranie.

Posuvné dvere sa môžu otvárať po koľajničke pred pevným krídlom, pred stenou alebo v stene, prípadne, ak sú viackrídlové, možno ich zasúvať aj do zákrytu pred iné krídlo.

Sadrokartónové priečky sú v súčasnosti najobľúbenejšími a najpoužívanejšími priečkami v bytoch aj domoch. Zložením - sadrokartón, medzera alebo zvuková izolácia, sadrokartón - lákajú, aby sa z nich stalo „puzdro“ na posuvné dvere. Avšak každý, kto pozná konštrukciu sadrokartónovej steny, vie, že to má predsa len jednu chybičku. Je ním stuženie stojkami, ktoré spájajú sadrokartónové obklady v rozstupoch po 60 cm. Vynechať ich nemožno, pretože bez nich by priečka nebola stabilná.

Preto sa stuženie v časti, ktorá slúži na zasunutie krídla, musí riešiť špeciálnymi náhradnými profilmi. Tie síce neprepájajú obe časti opláštenia, ale tým, že sú priskrutkované na nosník, plne nahrádzajú regulárne stojky. Posuvný mechanizmus dverí je ukrytý v nosníku a po zložení horného obloženia dverí a vysadení krídla ho možno vybrať či opraviť kedykoľvek. A aká hrubá musí byť stena, aby skryla krídlo? Možno vás to prekvapí, ale krídlo s hrúbkou 40 mm možno zabudovať už do steny hrubej 100 mm.

Princíp posuvných dverí je veľmi jednoduchý a vďaka tomu, že sa skladá iba z tyčových profilov, predáva sa v škatuli, s ktorou sa bez problémov zmestíte aj do autobusu. Ani zmontovanie nie je problém, zvládne ho každý.

Opísaný systém nie je jediný. Každá firma má svoj patent, ale zásadne sa od seba nelíšia. Druhým systémom, ktorý stojí za spomenutie, je podobný systému v tehlovej priečke, ale s tým rozdielom, že kovový rošt nahrádzajú profily na upevnenie sadrokartónových dosiek. Jeho nevýhodou je, že sa kupuje vcelku a manipulácia s ním nie je až taká jednoduchá.

Ani v tehlovej stene nie sú posuvné dvere nemožné. Puzdro dverí sa vyrobí z profilovaného plechu a na ten sa pomocou očiek pripevní hustý kovový rošt, ktorý niekoľko centimetrov presahuje do muriva. Tým sa docieli spoľahlivé spojenie rámu so štruktúrou muriva a predíde sa vzniku prasklín v mieste spojenia.

Použitie posuvných dverí medzi exteriérom a interiérom je výhodné nielen pre praktickú manipuláciu, ale predovšetkým preto, že otvorením viacerých dverných krídel možno dokonale prepojiť vonkajšiu a vnútornú časť domu. Veľmi úzke spojenie vnútorných a vonkajších priestorov je tiež jedným zo znakov japonskej architektúry. Japonské izby sú chvíľami záhradami - a záhrady zase obydliami. Špecifickým prípadom je otvorenie interiéru do átria. Aj keď u nás sa takéto riešenie domov ešte nezaužívalo, možno si nájdeme k nemu cestu práve vďaka posuvným dverám.

Jednoduchú manipuláciu zabezpečuje systém dorazu, ktorý pootočením kľučky „prilepí“ dverné krídla k sebe. Všetko je zabezpečené tak, aby manipuláciu zvládlo aj dieťa. Posuvný mechanizmus je podobne ako pri interiérových dverách zväčša v hornej časti. Spodná časť slúži na stabilizáciu. Exteriérové dvere musia spĺňať viacero požiadaviek, napríklad na tepelnotechnické vlastnosti a bezpečnosť, ktoré sú rovnaké ako pri klasických otváravých balkónových dverách a oknách.

V interiéroch sa čoraz častejšie používajú multifunkčné priestory, ktorých jednotlivé časti sú prepojené širokými stavebnými otvormi. Takto možno deliť a spájať obývačku s kuchyňou alebo halou, izbu so šatníkom a pod. Uzavretie priestoru posuvnou stenou je šalamúnskym riešením pre každého, kto miluje otvorené priestory, ale zároveň vie, že aj keď sú krásne, nie vždy sú účelné.

Ako ste mohli vidieť v tomto článku, možností je viacero - od úplne fixných okien, cez rôzne výklopné a otočné kombinácie, až po veľkoplošné posuvné steny. Každé riešenie má svoje výhody aj obmedzenia. Každý typ otvárania nájde svoje uplatnenie podľa situácie.

Eurookná sa vyrábajú z ekologicky neškodných prírodných a tvarovo stálych materiálov (zo smreku, borovice, červeného smreku, dubu a rôznych exotických drevín ako meranti, okume a pod). Drevené okenné profily sa vyrábajú z dreva vysušeného na 12 %. Každý profil sa lepí z troch lamiel, ktoré sú schopné odolávať rôznym poveternostným vplyvom.

Zárukou stálosti tvaru a dobrého estetického vzhľadu dreveného okna je trojvrstvový lepený - väčšinou smrekový - profil, ktorý tvorí rám i krídlo.

K eurooknám ponúkame dva typy kovania. MACO silver-look a SIEGENIA-AUBI. Pri posuvných mechanizmoch používame kovanie GU s dvomi variantami otvárania.

Obe varianty eurookien sú vybavené dvomi tesneniami. Zákazník ma možnosť výberu zo štyroch farebných prevedení : biela, béžová, mahagón a hnedá. Drevené okná sú povrchovo upravené vodou riediteľnými, zdravotne nezávadnými lakmi IMPRALAN. Táto úprava pozostáva z troch vrstiev.

Vyrábajú sa s drevín ako drevené eurookná. Sú štandartne vybavené 5-bodovým bezpečnostným zámkom ( na výber dva typy ovládania - kľúčom alebo kľučkou) a hliníkovým prahom. Ako výplň je použitá drevená PUR doska s výbornými tepelno-izolačnými vlastnosťami, izolačné dvoj alebo trojsklo.

Podľa novej normy STN 73 3134 platnej od 1.1.2010 je firma povinná pri montáži okien použiť nielen PUR penu ale aj montážne pásky. Naša firma ponúka tieto pásky od firmy ILLBRUCK.

Zaoberáme sa aj výrobou klasických kasňových okien pre drevenice a chalupy pri ktorých treba zachovať povôdný charakter stavby. Tieto okná majú využitie aj pri rekonštrukciách historických budov. Dnešné možnosti spracovania kasňových okien ponúkajú aj osadenie izolačného dvojskla pre lepšie tepelno-izolačné vlastnosti.

Interiérové dvere sú dôležitou súčasťou každého interiéru rodinného domu, bytu, kancelárie, reštaurácie či polyfunkčných objektov. Preto pri ich výbere treba dbať na kvalitu samotných interiérových dverí ale aj služieb poskytovaných výrobcom. My vyrábame dvere len z kvalitných materiálov. Samozrejme je dôležité aj predcízne spracovanie a montáž interiérových dverí. Preto naše dvere vždy vkusne dotvoria Váš interiér.

Dverné krídla interiérových dverí tvorí celodrevený lepený hranol EURODECK. Jeho konštrukcia zaručuje tvarovú a rozmerovú stálosť. Vyrába sa v drevinách buk , dub a smrek. Ako výplň môže byť použité rôzne ornamentálne sklo alebo klasická drevená kazeta - hladká, frézovaná. Zárubne sú vyrábané z masívneho dreva buď ako klasická obložková zárubňa alebo tesárska.

Pántový systém okna s konštrukčnou hĺbkou rámu 60mm s hodnotou priepustnosti na ráme len 2,2W/m2K, získanej vďaka dokonalej kombinácii a dizajnu hliníkových profilov, polyamidových tyčí šírky 25mm, dutých tesnení z E.P.D.M. Tento okenný systém sa vyznačuje zosilenou tepelnou izoláciou. Patrí podľa materialovej normy DIN 4108 do najkvalitnejšej skupiny 1,0 wg. Šírka okenných rámov je 75mm, šírka okenných krídel 84mm. Hrúbka používaných sklenných výplní sa pohybuje od 14 do 61mm.

Econoline je systém bez tepelného mosta, čo predurčuje jeho použitie hlavne v interiéri. Tam je ho možné použiť na rôzne druhy prepážok,stien, okná i dvere. Hĺbka profilov je 51mm, hrúbka skla je možná v rozsahu od 3 do 38mm.

Tento systém sa používa na konštrukcie skladacích posuvných dverí. Trojkomorový systém je tepelne izolovaný. Je možné použiť dva typy prahov. Do konštrukcie je možné použiť 2-8 krídel posúvajúcich sa symetricky na jednu alebo obidve strany. Krídla sa môžu používať v exteriéri aj interiéri. Hrúbka sklenených výplní sa pohybuje od 4 do 37mm.

Jedná sa o jedno a dvoj sklonové tepelne izolované zastrešenia. Rozpätie zastrešenia je cca 6m za predpokladu použitia polykarbonátu a cca 5m so sklom ,pri použití vlastných zosilovacích prvkov.

🚪 Interiérové dvere, ktoré dávajú zmysel (nie len vyzerajú dobre) - Lingas.sk #interierovedvere

tags: #dvere #obe #krídla #otváravé #typy #konštrukcie

Populárne príspevky: