Prvá tekvica na Slovensku: Pestovanie a využitie

Tekvica je jednou z najobľúbenejších plodín pestovaných po celom svete. Jej všestrannosť, bohaté nutričné hodnoty a rozmanité chuťové vlastnosti z nej robia základnú surovinu v mnohých kuchyniach. Okrem toho, že je základnou zložkou mnohých slaných a sladkých jedál, je známa aj svojimi liečivými vlastnosťami.

S príchodom jesene prichádza aj tekvicová sezóna, ktorá v kuchyniach a na trhoch prináša túto farebnú a výživnú plodinu. Tekvice sú skvelou surovinou, ktorú možno využiť na mnoho spôsobov - od polievok až po dezerty.

Tekvice patria do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae), čo je rodina zahŕňajúca aj ďalšie plodiny ako cukety, melóny a uhorky. Botanicky je tekvica ovocie, vyvíja sa z kvetu rastliny a obsahuje semená. Konkrétne ide o typ plodu nazývaný pepo, čo je charakteristické pre tekvicovité rastliny, ako sú tekvice, cukety alebo uhorky. V kulinárstve je však tekvica obvykle považovaná za zeleninu kvôli jej použitiu predovšetkým v slaných pokrmoch.

Tekvice sú jednoročné rastliny s plazivými stonkami a obvykle veľkými, srdcovitými listami. Tekvice pochádzajú z tropických a subtropických oblastí a majú rady teplo. Tekvice boli pestované už pred viac ako 7 000 rokmi v oblasti dnešného Mexika a Strednej Ameriky. Domorodé kmene používali nielen samotné plody, ale aj semená a šupky. Pôvodné tekvice neboli tak chutné ako moderné odrody - boli menšie, tvrdšie a horké, ale postupom času sa vyšľachtili sladšie a jemnejšie varianty.

S príchodom Európanov do Ameriky sa tekvice rozšírili aj do Európy a následne do ďalších častí sveta. Dnes sa tekvice pestujú po celom svete, najväčšími producentmi sú USA, India, Mexiko a Čína. Tekvice sú veľmi prispôsobivé a môžu rásť v rôznych klimatických podmienkach, ak majú dostatok slnka a tepla. V mnohých krajinách sa tekvica stala ikonickým symbolom jesene, najmä vďaka sviatku Halloween, kedy sa z nich vyrezávajú tzv.

Tekvice sú nielen chutné, ale aj veľmi zdravé. Bohaté na vitamín A: Tekvice obsahujú veľké množstvo beta-karoténu, ktorý sa v tele premieňa na vitamín A. Nízko kalorické a bohaté na vlákninu: Tekvice sú nízkokalorické, čo ich robí ideálnymi pre tých, ktorí chcú udržať alebo znížiť svoju váhu.

Tekvice sú veľmi všestranné v kuchyni a možno ich použiť na mnoho spôsobov. Polievky: Tekvicová polievka je jedným z najobľúbenejších spôsobov, ako tekvicu pripraviť. Tekvice sú jesennou potravinou, ktorá je bohatá na živiny a má široké využitie v kuchyni. Od zdravých polievok po chutné dezerty, tekvice sú skvelou voľbou, ako obohatiť svoj jedálniček.

Tekvice patria k typickým teplomilným zeleninám, no ak im zabezpečíte vhodné podmienky, nemusíte sa ich pestovania vzdať ani vo vyšších či chladnejších polohách. Ideálna teplota na rast tekvíc sa pohybuje v rozmedzí 18 až 25 °C. Pri poklese pod 5 °C sa rast zastavuje, mráz však spôsobuje nevratné poškodenie nadzemných častí a môže znehodnotiť aj plody. Napriek tomu zvládajú niektoré druhy mierne chladnejšie podmienky lepšie než ich príbuzné - uhorky či melóny.

Tekvice sa najlepšie cítia v hlinito-piesočnatých pôdach s dobrou štruktúrou, mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,0 - 7,0). Vyžadujú hlbokú, výživnú a dobre zásobenú pôdu s dostatkom organickej hmoty - ideálne zaradenú do prvej trate. Ak máte k dispozícii maštaľný hnoj alebo kvalitný kompost, aplikujte ich už na jeseň. Obe metódy majú výhody aj riziká. Priama sejba je jednoduchšia a rastliny sa vyvíjajú bez stresu z presádzania.

No chladné a vlhké počasie po sejbe môže spôsobiť hnitie klíčiacich semien. Predpestovanie priesad je spoľahlivejšie najmä v chladnejších oblastiach alebo pri teplomilnejších druhoch, ako je tekvica muškátová (Cucurbita moschata), ktorá má dlhšiu vegetáciu a náročnejší štart. Priesady pestujte v zakoreňovačoch alebo téglikoch s drenážou. Semená vysievajte do pôdy s minimálnou teplotou 15 °C - na Slovensku zvyčajne začiatkom až v polovici mája, ale pokojne aj v júni. Sejte po dve semená do hniezda a ponechajte len silnejšiu rastlinku. Na predpestovanie začnite 3 až 4 týždne pred plánovaným vysádzaním.

Tekvice sú náročné na živiny. V počiatočnej fáze vývoja je potrebné odburiňovať, najmä pri plazivých druhoch, kým sa porast nezapojí. Neskôr si už tekvice poradia samy - veľké listy bránia slnečnému žiareniu preniknúť k burinám. Pri letných tekviciach (napr. cukety) môže ponechanie jedného veľkého plodu spôsobovať zastavenie kvitnutia a tvorby ďalších plodov. Ide o jav tzv. dominancie prvého plodu - rastlina sústredí výživu do dozrievajúceho semena, čo blokuje tvorbu nových samičích kvetov. Podobne sa správajú aj odrody niektorých veľkoplodých plazivých tekvíc. Ak necháte plody prerásť alebo dozrieť na semeno, ďalšie sa už nevyvinú.

Najvhodnejšie podmienky na pestovanie sú v teplých chránených polohách so stredne ťažkými humóznymi pôdami, dostatočne zásobenými živinami.

Tekvice sú pre niekoho symbolom jesene, pre iného súčasťou stále obľúbenejšieho Halloweenu. V poslednej dobe sú viac vyhľadávané aj gurmánmi. Možností je v tejto oblasti neúrekom. Tekvice patria medzi najstaršie kultúrne rastliny sveta. Smelo ich môžeme zaradiť aj medzi najčastejšie pestované zeleniny v slovenských záhradách. S neprehliadnuteľnými plodmi tekvíc sa najmä počas jesene stretneme na trhoviskách, farmárskych dňoch a čoraz viac aj v bežných supermarketoch. Jeseň sa už tradične nesie v znamení hojnosti plodov tekvíc. Tie sa líšia množstvom rôznych tvarov a farebných odtieňov (zďaleka to nie je len oranžová).

Rozmanitosť je v tomto smere obrovská, a to aj pokiaľ ide o veľkosť plodov. Na Slovensku sa dnes môžete stretnúť s viac ako 30 odrodami tekvíc, tie sa tu aj pestujú. Nie všetky poskytujú jedlé plody, mnohé majú viac dekoračný charakter. V priebehu rokov sa niektoré druhy tekvíc stali hitom, iné zostali v úzadí. Viac vyhľadávaná je napríklad tekvica s výrazne oranžovo-červenou šupou typu hokkaido.

Kuchyni predkolumbovskej Ameriky kraľovali tekvice už pred 7500 rokmi. Rod tekvica zahŕňa celkom 27 druhov, ktoré pochádzajú väčšinou z rôznych oblastí Ameriky. Tekvica je teplomilná a mohutne pôsobiaca zelenina, nenáročná na pestovanie. Len pre zaujímavosť: od vysiatia po zber plodov ubehne v závislosti od druhu a odrody asi 80 - 130 dní. Rastlina sa plazí po pôde alebo šplhá, vyššiu hodnotu majú plody, ktoré získajú konzumnú zrelosť priamo na záhone. Dokonca aj po zbere je dobré nechať plody asi deň sušiť na priamom slnku. Sú potom chuťovo výraznejšie.

Ak plody tekvíc nakupujete, vyberajte si z ponuky len tie, ktoré pri poklopaní znejú hlbším, dutým tónom. Šupka tekvíc by pri nákupe mala byť pevná a stopka zdrevnatelá, dlhá asi 5 cm.

Tekvica je obľúbenou pochúťkou, v poslednej dobe dokonca o niečo viac preferovanou. Pre každého je motivácia konzumácie tejto zeleniny iná. Isté je, že plody tekvíc sa pýšia mnohými unikátnymi vlastnosťami. Tak napríklad sa vyznačujú vysokým obsahom vlákniny. Tá prospieva tráveniu, pomáha čistiť črevá, znižuje množstvo žlčových zlúčenín a tukových emulzií a uľahčuje tak fungovanie pečene a pankreasu.

Karotenoidy sú ďalšou zložkou, ktorá je bohato zastúpená v dužine plodov tekvíc. Ide o látky, ktoré chránia pred voľnými radikálmi, regulujú imunitu, posilňujú medzibunkovú komunikáciu, blahodarne pôsobia na pokožku a oči, znižujú riziko katarakty a degenerácie makuly, riziko srdcových chorôb a rôznych druhov rakoviny. Karotenoidy zastúpené v tekvici na seba pôsobia vzájomne synergicky a obsah fytosterolov a omega-3 nenasýtených mastných kyselín v semienkach len umocňuje celkový účinok tejto plodiny na ľudské zdravie, dlhovekosť a vitalitu. Najvyšší obsah karotenoidov má tekvica obrovská a tiež tekvica muškátová.

Tekvice majú v gastronómii rozmanité využitie a novinkám v tejto oblasti iste nie je koniec. Pripraviť si z tekvíc môžete polievky, omáčky, koláče, šaláty, skvele chutia tekvicové placky so syrom, halušky, lievance alebo rezance. Delikatesou sú francúzske zemiaky s plátkami tekvice alebo ako príloha k cestovinám či ryži. Dužina tekvíc je potravinou s nízkou kalorickou hodnotou. Mnoho ľudí nedá dopustiť ani na semená tekvice. Sú plné minerálov, vlákniny a majú vysoký podiel tukov.

Obľúbené druhy tekvíc

Existujú stovky druhov tekvíc, pochádzajúcich takmer zo všetkých kútov našej planéty. V našom prehľade sme sa zamerali na najobľúbenejšie druhy tekvíc, ktoré je možné dopestovať v našich klimatických podmienkach.

  1. Tekvica obrovská

    I keď tekvica obrovská je druhové označenie (cucurbita maxima), tento názov sa v užšom zmysle skôr používa na označenie neskorých tekvíc klasického okrúhleho tvaru s jasno-oranžovou farbou šupky i dužiny. Okrem okrasného účelu (najmä na vyrezávanie počas haloweenu) sú aj obľúbenou tekvicou na prípravu rôznych jedál. Je ich možné piecť, pražiť či pripravovať z nich rôzne polievky či prívarky.

  2. Maslová tekvica

    Patrí k najsladším druhom tekvíc vôbec. Má hrubú, šťavnatú dužinu jasne oranžovej farby a málo semien. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka predĺženému, hruškovitému tvaru a svetlohnedej až krémovej šupke, ktorá sa ľahko lúpe.

  3. Tekvica hokkaido

    Si získala medzi jednotlivými druhmi tekvíc výnimočné postavenie a to najmä vďaka jej plnej, orieškovej chuti, pevnej textúre a širokému využitiu v kuchyni. Typická tekvica hokaido má menšie dužinaté plody bez výrazného rebrovania po stranách. Najbežnejšia farba zrelej tekvice hokaido je oranžovo-červená, no dostupné sú aj kultivary s modro-sivou či zelenou šupkou.

  4. Tekvice typu buttercup

    Patria do rodu tekvíc veľkoplodých (cucurbita maxima) a vyznačujú sa splošteným tvarom s výrazným rebrovaním, maslovo-krémovou textúrou a sladkou chuťou. Tekvice buttercup sú vynikajúce len tak pečené, obľúbené sú najmä na prípravu pyré (roztlačená dužina spolu s olivovým olejom a syrom) a omáčok k cestovinám.

  5. Tekvica acorn

    (Názov podľa tvaru - acorn znamená v preklade žaluď) sa vyznačujú menšími, okrúhlymi plodmi s výrazným rebrovaním a sladkou, šťavnatou a pevnou dužinou. Tekvice acorn majú veľmi sladkú, no menej výraznú, jemnejšiu chuť, takže sú vhodné na kombinovanie s inými intenzívnejšími chuťami.

  6. Špagetová tekvica

    Je známa najmä vďaka svojej jedinečnej textúre dužiny, ktorá sa po uvarení rozdelí na dlhé rezancovité vlákna. Špagetovú tekvicu je možné pripraviť na viacero spôsobov.

  7. Tekvica delicata

    Je ľahko rozpoznateľná svojím oválnym tvarom, ktorý zdobia tmavozelené pruhy na krémovom podklade. Šupka tejto tekvice je nezvyčajne tenká a preto ju pri príprave jedál netreba lúpať, no pre túto jej vlastnosť je náchylnejšia na vonkajšie poškodenia a jej skladovateľnosť je kratšia. Tekvice delicata sa skvelo hodia na prípravu sladkých receptov (napr.

  8. Špargľová tekvica

    Tvorí v našom zozname výnimku, pretože ide o jediný skorý typ, ktorý sa textúrou, chuťou a vlastnosťami skôr podobá cukete, patizónu či iným skorým tekvicovitým plodinám. Jej plody majú valcovitý tvar s tenkou šupkou krémovej až zelenkavej farby a krémovo-žltou dužinou.

  9. Knedľové tekvice

    Tieto krásne sfarbené tekvičky slúžia na okrasu, no sú aj veľmi chutné. Knedľové tekvice sú ľahko rozpoznateľné zhora splošteným tvarom a výraznými, tmavozelenými či oranžovými pruhmi na krémovom podklade. Dužina tohto druhu tekvíc má jemnú textúru a sladkú chuť so škrobovitým nádychom kukurice.

  10. Tekvica kabocha (kaboča)

    Táto japonská tekvica je obľúbená najmä vďaka svojej sladkej a veľmi pevnej dužine, ktorá chuťovo pripomína bataty. Je pomerne veľká, zhora sploštená a s tmavozelenou (prípadne oranžovou) šupkou, ktorá je často škvrnitá a hrboľatá. Tekvica kabocha (kaboča) je obzvlášť obľúbená v japonskej kuchyni aj preto že po tepelnej úprave si drží tvar a pevnosť dužiny, takže sa často vysmáža (tempura), pridáva do polievok, sushi a je ju možné kombinovať s rozličnými chuťami. Tento druh tekvíc má naozaj pevnú šupku, takže sa pečie či varí aj s ňou.

  11. Popoluškine tekvice

    Svoj názov tieto tekvice dostali podľa ich tvaru pripomínajúceho popoluškin koč. Tento typ tekvíc je ľahko rozoznateľný vďaka typickému zhora sploštenému tvaru, po obvode akoby nafúknutým objemom a výrazným, širokým rebrovaním. Nejde o konkrétny druh tekvíc ale skôr o skupinu tekvíc s takýmto tvarom. Popoluškine tekvice majú pevnú, sladkú dužinu, ktorá je skvelá na pečenie a smaženie, no môžu sa z nej pripraviť aj rôzne polievky, pyré a je ju možné aj zavárať.

  12. Biele tekvice

    Viaceré druhy tekvice majú svoje biele variety, ktoré majú najmä okrasnú funkciu, no niektoré biele odrody tekvíc majú aj vynikajúcu chuť.

Tekvice dokážu výrazne obohatiť náš jedálniček, pretože ich je možné variť, piecť, plniť a je ich možné použiť na prípravu omáčok, prívarkov, koláčov a iných chutných jedál, no takisto sú populárnym ozdobným predmetom.

Botanické zaradenie je napohľad nudné, ale pre semenárstvo má zásadný význam. Dôležité je vopred si zistiť a naštudovať, čo je botanicky príbuzné s čím, a teda sa môže krížiť či opeliť, a mať to v praktickej rovine na zreteli. V rámci jedného botanického druhu sa totiž pri cudzoopelivých druhoch rôzne odrody a formy navzájom krížia, medzi rôznymi druhmi však ku kríženiu zvyčajne nedochádza.

Pestovanie tekvice a kríženie odrôd

Pri autogamnej zelenine, ako je paradajka, šalát alebo hrášok, môžeme pestovať na semeno viacero odrôd súčasne v jednej sezóne bez toho, aby sme sa museli obávať nežiaduceho cudzoopelenia. Odlišná je však situácia pri osivách cudzoopelivých druhov. Medzi ne patria napríklad uhorky, tekvice, ale aj mrkva, petržlen, zeler či kapusta, alebo kaleráb. Pri nich sa počas kvitnutia môžu rôzne odrody vzájomne ľahko krížiť, pretože opeľovače medzi nimi prenášajú peľ z kvetu na kvet a nestarajú sa, z ktorej odrody chceme získať osivo.

Najjednoduchšie je pri konkrétnom cudzoopelivom druhu pestovať v sezóne vždy len jednu odrodu a tú nechať hmyz voľne opeľovať. Tak získame odrodovo čisté osivo. Pri bežných druhoch, ktoré sa často pestujú, ako sú uhorky alebo tekvice, treba však zohľadniť aj susedné záhrady, pretože pre opeľovače, ktorými sú najmä včely, ale aj čmeliaky, pestrice a ďalší hmyz, nepredstavujú ploty žiadnu prekážku. Podobne to platí aj pri druhoch opeľovaných vetrom medzi ktoré patrí napríklad cukrová kukurica.

Izolačná vzdialenosť

Pri pestovaní v malom v domácich záhradkách sa udáva potrebná izolačná vzdialenosť, to je vzdialenosť, ktorá nám zabezpečí čistú a neskríženú odrodu podľa druhu a podmienok 100-250 metrov od kvitnúceho záhona inej odrody. Prekážky, ako sú budovy a porasty stromov a kríkov, môžu túto izolačnú vzdialenosť skrátiť a naopak.

To si vyžaduje znalosti a štúdium, ktoré zaberie istý čas. Vynaložená námaha sa nám však bohato vyplatí v podobe kvalitného a najmä odrodovo čistého osiva.

Využitie tekvice v kuchyni

Postup, ako olúpať a nakrájať maslovú tekvicu+Šalát s pečenou tekvicou a kelom + polievka

Tekvica je nielen chutná, ale aj mimoriadne zdravá. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré sú prospešné pre ľudský organizmus. Tekvica má zároveň nízky obsah kalórií, čo ju robí ideálnou pre tých, ktorí chcú udržiavať zdravú váhu, no zároveň konzumovať potraviny bohaté na živiny.

Tekvica je mimoriadne všestranná zelenina, ktorú možno pripraviť na nespočetné množstvo spôsobov. V kuchyni ju môžete použiť na prípravu polievok, šalátov, príloh, ale aj dezertov.

Recepty z tekvice

  1. Tekvicová polievka

    Na olivovom oleji osmažíme nakrájanú cibuľu a cesnak, pridáme očistenú a nakrájanú tekvicu. Zalejeme zeleninovým vývarom a varíme, kým tekvica nezmäkne. Potom polievku rozmixujeme, pridáme smotanu, dochutíme soľou, korením a muškátovým orieškom.

  2. Pečená tekvica

    Tekvicu očistíme, nakrájame na kúsky a rozložíme na plech. Pokvapkáme olivovým olejom, osolíme, okoreníme a posypeme rozmarínom. Pečieme v rúre, kým tekvica nezmäkne a nezhnedne.

  3. Tekvicové rizoto

    Na masle orestujeme cibuľu a cesnak, pridáme nakrájanú tekvicu a ryžu. Zalejeme vývarom a varíme, kým ryža a tekvica nezmäknú. Dochutíme parmezánom a maslom.

  4. Tekvicový chlieb

    V miske zmiešame múku, droždie, soľ a med. Pridáme tekvicové pyré a olivový olej. Vypracujeme hladké cesto, ktoré necháme kysnúť asi hodinu. Potom cesto preložíme do formy a pečieme v rúre, kým chlieb nie je zlatistý.

  5. Tekvicové smoothie

    Všetky ingrediencie vložíme do mixéra a mixujeme do hladka.

  6. Tekvicové gnocchi

    Tekvicové pyré zmiešame s múkou, vajcom a soľou, až vznikne hladké cesto. Cesto rozvaľkáme a nakrájame na malé kúsky, ktoré formujeme do tvaru gnocchi. Gnocchi uvaríme v osolenej vode a podávame s omáčkou podľa vlastného výberu.

Tekvica je neuveriteľne všestranná zelenina, ktorá ponúka množstvo možností na využitie v kuchyni. Či už sa rozhodnete pripraviť polievku, pečenú tekvicu, dezert alebo smoothie, vždy získate chutné a výživné jedlo.

tags: #prva #tekvica #na #slovensku #pestovanie

Populárne príspevky: