Pestovanie dvojročných rastlín: Kapusta a iná hlúbovitá zelenina

Hlúbovitá zelenina, patriaca do čeľade kapustovité (Brassicaceae), zahŕňa rôzne druhy zeleniny ako kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kaleráb, kel hlávkový, kel kučeravý, kel ružičkový, brokolica a iné. Tieto rastliny majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá dodnes rastie v oblastiach okolo Stredozemného mora, v západnej, strednej a východnej Európe i vo východnej Ázii.

Väčšinou vytvárajú rozlične vysoké zhrubnuté časti byle (hlúby), na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužinatené súkvetie (karfiol, brokolica), alebo hľuzovito zhrubnutú byľ (kaleráb).

Sú to dvojročné rastliny (okrem karfiolu a brokolice), ktoré v prvom roku vytvárajú vegetatívne časti využívané na konzum a v druhom roku generatívne orgány (kvety, semená). Na ich pestovanie sú vhodné stredne ťažké úrodné pôdy s dostatkom humusu. Ľahké pôdy možno využiť na pestovanie skorých a ťažké pôdy na pestovanie neskorých druhov hlúbovitej zeleniny. Na ťažkých pôdach treba počas vegetácie častejšie vykonávať kultiváciu. Hlúbovitá zelenina sa používa na konzum v čerstvom stave, na kuchynské spracovanie, konzervovanie i na skladovanie.

Dvojročné rastliny sú špecifické tým, že ich životný cyklus trvá dva roky. V prvom roku rastú a vytvárajú korene, stonky a listy, zatiaľ čo v druhom roku kvitnú, prinášajú semená a následne odumierajú. Pestovanie dvojročných rastlín môže byť veľmi obohacujúce, pretože ponúka možnosť tešiť sa z ich krásy a úrody po dlhšiu dobu.

Medzi dvojročné rastliny patrí množstvo obľúbenej zeleniny, ako aj okrasných kvetov. Dôležité je vedieť, ako sa o ne správne starať, aby ste dosiahli čo najlepšie výsledky.

Viaceré bežné zeleniny sú druhy botanicky dvojročné. Z bežného jednoročného pestovania ich poznáme len v podobe konzumných častí - koreňov mrkvy, buliev zeleru, hlávok kapusty a pod. Pestovanie dvojročných rastlín na osivo je v prvom roku podobné ako pri bežnej kultúre určenej na konzum. Cieľom je získať zdravé, odrodovo typické, dobre vyvinuté rastliny na prezimovanie.

Najznámejšie dvojročné druhy zeleniny

  • Kapusta hlávková biela a červená
  • Kel hlávkový
  • Kel ružičkový
  • Kel kučeravý
  • Mrkva
  • Petržlen
  • Zeler
  • Pór

Niektoré dvojročné zeleniny dokážu vzdorovať nízkym teplotám medzi prvým a druhým rokom pestovania. Jeden z najväčších otužilcov, kel kučeravý, prečká bežnú zimu aj bez ochrany. Navyše, tú pravú chuť dostavajú zvlnené listy až po prvých mrazoch. Ak sú dostatočné vyzreté, znesú obe odrody aj mráz 12°C pod nulou.

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.

KEL

Charakteristika a pestovanie vybraných druhov

Kapusta hlávková biela a červená

Kapusta hlávková biela a červená je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka.

Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.

Kel hlávkový

Kel hlávkový má podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.

Kel ružičkový

Kel ružičkový sa od ostatnej hlúbovej zeleniny odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.

Kel kučeravý

Kel kučeravý netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.

Starostlivosť o dvojročnú zeleninu

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a na Slovensku ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku.

Zber a uskladnenie dvojročnej zeleniny

Dvojročné plodiny určené na semeno potrebujú čo najlepšie prezimovať. Zberáme ich čo najneskôr, ak je to možné až v novembri. Prvé mierne mrazíky im neublížia. Na uloženie a prezimovanie pre budúce osivo vyberáme len najkrajšie, zdravé, odrodovo zodpovedajúce, typické rastliny. Vyradíme tie, ktoré sú choré, nevyvinuté, netypické alebo poškodené.

Kapusta hlávková KALIBOS

Kapusta hlávková KALIBOS je stredne neskorá odroda špicatej červenej kapusty. Hlávky sú stredne pevné, vajcovitého tvaru s vrcholom do špičky a dorastajú do hmotnosti 2-2,5 kg. Vegetačná doba od výsevu je 135-150 dní a od výsadby priesad 105-120 dní. Kapustu KALIBOS vysievame do fóliovníka v apríli alebo priamo na pole od apríla do mája. Pri priamom výseve semená jednotíme. Rastliny vyžadujú pestovanie v 1. trati s výživnou pôdou a dostatočnou závlahou, ktorá zabezpečuje optimálny rast a kvalitné hlávky. Kapusta KALIBOS je obľúbená pre svoj atraktívny tvar a výraznú farbu, ktoré ju robia ideálnou voľbou na zdobenie tanierov a prípravu zdravých jedál.

Kedy sadiť kapustu hlávkovú Kalibos a aké podmienky potrebuje?

Kalibos je špičatá odroda kapusty s fialovočervenými hlávkami, ktorú je vhodné predpestovať od februára až marca a vysádzať na záhon v apríli až máji. Vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú, výživnú pôdu s pH okolo 6,5-7,2. Pôdu obohaťte kompostom, čerstvý hnoj pred výsadbou nepoužívajte. Sadenice vysádzajte po otužení, keď nehrozia silnejšie mrazy. Počas rastu je dôležitá rovnomerná vlaha, najmä pri tvorbe hlávok. Pre prevenciu chorôb dodržujte osevný postup aspoň 3-4 roky. Mulč pomáha udržať pôdu vlhkú a bez burín. Kalibos zvláda mierny chlad, no dlhé horúčavy môžu spôsobiť zastavenie rastu. V takom čase je vhodné dopriať tienenie a dôslednú zálievku.

Aký spon, zálievka a hnojenie sú ideálne pre vysokú úrodu?

Odporúčaný spon je približne 50-60 cm medzi riadkami a 40-50 cm medzi rastlinami. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, ale nie premočenú, aby sa predišlo praskaniu hlávok. Pri príprave záhona zapracujte vyzretý kompost a počas sezóny dopĺňajte živiny s dôrazom na draslík a vápnik. Nadbytok dusíka vedie k bujnej listovej hmote na úkor kvality hlávok. Mulč zo slamy či štiepky stabilizuje teplotu a šetrí vodou. Zalievanie smerujte ku koreňom, aby sa minimalizovali hubové choroby. Listové doplnky s mikroprvkami môžu pomôcť pri strese z počasia. V suchu zalievajte menej často, ale do hĺbky. V čase intenzívneho rastu je vhodné pridať miernu dávku fosforu pre pevné hlávky. Po dažďoch skontrolujte pôdu a obnovte mulč.

Čím sa líši Kalibos od bežnej kapusty a na čo sa hodí v kuchyni?

Kalibos vytvára špičaté hlávky s jemnou štruktúrou a výrazne sladkastou chuťou. Vďaka nižšiemu obsahu vlákniny je krehkejšia ako mnohé okrúhle odrody. Vyniká v čerstvých šalátoch, coleslawoch či rýchlom restovaní na panvici. Výborne sa hodí aj na kvasenie, kde dodá atraktívnu farbu a sviežu chuť. Pri tepelnej úprave si dobre drží textúru a nepadá. Hlávky sú stredne veľké, často kompaktnejšie, čo uľahčuje spracovanie v domácnosti. Oproti zimným skladovým typom je skôr na stredne skorú konzumáciu. Vďaka sladkosti ju obľubujú aj deti. Do miešaných jedál prináša nielen chuť, ale aj farbený efekt.

Aké choroby a škodcovia ohrozujú Kalibos a ako im predísť?

Najčastejšími škodcami bývajú vošky, mníška kapustová a kvetárka kapustová, proti ktorým pomáha ochranná sieť a včasné mechanické zásahy. Z chorôb hrozí kýl kapustový, preto dodržujte rotáciu a v kyslých pôdach zvyšujte pH vápnením. Prevenciou je aj kvalitná drenáž a vyhýbanie sa premokreniu. Pravidelná kontrola spodných listov umožní včas odstrániť napadnuté časti a znížiť tlak hnilôb. Pri výskyte húseníc pomáha ručný zber a biologické prípravky na báze Bacillus thuringiensis. Nezabúdajte na správny spon pre lepšie prúdenie vzduchu. Mulč obmedzí odskok pôdnych patogénov pri daždi a šetrí vlhkosť. Vyvážené hnojenie znižuje stres rastlín a zvyšuje ich prirodzenú odolnosť. Zavlažujte ku koreňom, nie na list, aby sa nešírili huby.

Kedy zberať a ako skladovať kapustu Kalibos?

Zberajte, keď sú hlávky pevné na dotyk a majú typický špicatý tvar s plnou farbou. Režte s dlhším koreňovým krčkom a vonkajšie uvoľnené listy nechajte ako ochranu. Kalibos nie je typická dlhodobo skladovacia odroda, no v chlade 0-2 °C a vysokej vlhkosti vydrží niekoľko týždňov. Na kratšie uskladnenie využite tienisté a vzdušné miesto bez prievanu. Praskaniu hlávok predídete rovnomernou zálievkou a včasným zberom. Na spracovanie je vhodné rýchle kvasenie alebo blanšírovanie a mrazenie. Pri manipulácii s hlávkami postupujte jemne, aby sa nepoškodili listové vrstvy. Skladujte oddelene od plodov, ktoré uvoľňujú etylén. Ak hrozia prízemné mrazy, úrodu radšej zoberte v predstihu. Po zbere zvyšky rastlín odstráňte a dodržte rotáciu plodín.

Reďkovka (Raphanus sativus)

Reďkev siata letná (Raphanus sativus), známa skôr ako reďkovka, je koreňová zelenina z čeľade kapustovitých. Chuť reďkovky je sladkastá až mierne pálivá. Buľvy majú nízku kalorickú hodnotu, a preto je táto zelenina ideálna pri diéte.

Reďkev siata má pomerne veľký koreň, ktorý je najčastejšie biely (u niektorých odrôd môže byť aj tmavá farba). Akýmsi poddruhom, ak chcete variantom, je reďkev siata letná alebo reďkovka. U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Táto zeleninu si s prehľadom vypestujete bez veľkej záhrady, je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu. Táto jednoročná rastlina je však náročná na svetlo, pestujeme ju teda ideálne na južnej až juhovýchodnej strane, na priamom slnku bez tieňa.

Pestovanie reďkovky môže byť celoročná záležitosť - vzhľadom na rýchly rast a dozrievanie možno vysádzať prakticky kedykoľvek počas celej vegetačnej doby, volíme ale tie správne odrody, ktoré sú vhodné aj na jesennú výsadbu. Pôda by mala byť kyprá, výživná a humózna. Volíme ideálne záhradnícky substrát obohatený o kompost či iné organické hnojivo. Počas rastu už nie je potrebné prihnojovať.

Pestovanie reďkovky v kvetináči

Ako pestovať reďkovky v kvetináči? Je to rovnaké ako v záhone. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlbku a meter dĺžku. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie.

V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený. Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska. Pokiaľ zvolíte veľmi skorú odrodu určenú na rýchlenie a váš skleník je dostatočne vyhriaty, môžete zeleninu zberať už za dva až tri týždne. Všeobecne sa úrody pri pestovaní v skleníku, fóliovníku či parenisku dočkáte vždy skôr.

Ako sme si už spomenuli vyššie, reďkovky možno pestovať aj počas zimy. Môžeme tak urobiť vo vykurovanom skleníku alebo v interiéri pri pestovaní v kvetináči. Na zimné pestovanie volíme odrody určené na celoročný výsev. Aj počas zimy myslite na to, že reďkovky potrebujú dostatok svetla. Kvetináč by mal byť vždy umiestnený na okennom parapete orientovanom na juh. Pre rýchlejšie klíčenie aj rast je dobré miestnosť vykurovať.

Doba výsevu reďkoviek závisí od odrody i podmienok pestovania. Veľmi skoré odrody vhodné na rýchlenie môžete vysádzať pokojne hneď vo februári. Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. A ako vysádzať reďkovky? Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra.

Reďkovky opäť zberáme podľa typu zvolenej odrody. Veľmi skoré druhy môžeme mať na tanieri už za 2-3 týždne, špeciálne ich pestujeme v teplom skleníku. Všeobecne sa však úrody dočkáte počas 30 dní, u veľmi neskorých odrôd aj neskôr. Nie je ale žiaduce nechávať rastliny príliš dlho v záhone. Tie, ktoré začnú nakvitať, majú potom zbytočne horké až pálivé buľvy, prípadne prerastajú a drevnatejú.

Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť. V prvom rade teda odstránime listy, ktoré sú jedlé a môžete ich použiť napríklad do šalátu. Následne buľvy očistíme od hliny. Reďkovky skladujeme v chladničke a čo najskôr spotrebujeme. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou.

Zeler (Apium graveolens)

Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta.

Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík.

Pestovanie zeleru na záhrade vyžaduje nielen dostatok miesta, úrodnú pôdu a slnečné stanovište, ale aj pomerne dosť starostlivosti. Pestovanie zeleru nie je náročné, avšak vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje.

Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch.

Zeler stopkový sa pestuje pre svoje chutné stopky, ktoré sa v kuchyni využívajú najmä ako čerstvá zelenina. Zeler buľvový sa pestuje pre podzemné hľuzy čiže buľvy, jedná sa o dôležitú poľnohospodársku plodinu.

Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.

Zeler je možné skladovať niekoľko mesiacov v chladnom a vlhkom prostredí. Stopkový zeler môžete uskladni...

Partnerské pestovanie

Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Tento spôsob sa nazýva partnerské pestovanie. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá.

Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne. Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny. Využiť môžete tiež prirodzenú schopnosť obohacovania pôdy o dusík, ktorú majú napríklad šošovica, fazuľa a hrach.

Partnerské pestovanie má svoje zásady. Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel. K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky. Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku. Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice. Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom. Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii. Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici. Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli. Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva. Reďkovka (Raphanus sativus)

tags: #dvojročné #rastliny #kapusta #pestovanie

Populárne príspevky: