Jesenné Vysievanie Mrkvy a Dvojročné Rastliny: Cesta k Skorej Úrode

Jesenné vysievanie mrkvy, petržlenu či paštrnáka je skvelý spôsob, ako si na jar zabezpečiť naozaj skorú a kvalitnú úrodu. Nejde pritom o žiadny prevratný objav. Tento postup vychádza z prírodných zákonitostí.

Podľa zeleninára Ing. Petra Gajdoština príroda „nevysieva“ na jar, ale na práve na jeseň. „Mrkva aj petržlen sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvoria zásobný orgán, ktorý je pre nás konzumnou časťou. Ak by ste ho však nechali na hriadke prezimovať, v druhom roku by rastlina vytvorili kvety. Koncom leta a na jeseň by v súkvetiach dozreli semená, vypadli na pôdu a takto prečkali zimu. Na jar v treťom roku by vyklíčili a životný cyklus rastliny by sa zopakoval,“ vysvetľuje odborník.

So sejbou sa pritom netreba príliš ponáhľať. Aktuálna jeseň je zatiaľ pomerne teplá, a keďže semená nesmú do zimy vyklíčiť, pokojne môžete počkať až tesne do príchodu silnejších mrazov, ktoré už obmedzia prácu s pôdou.

Príprava pôdy a výber odrôd

Odburiňte ju, zrýľujte a kvalitne prekyprite spoločne s pridaním dobre vyzretého kompostu. Dobré je, ak bude chránená pred studeným zimným vetrom. Napríklad od severu stenou skleníka. Zároveň by mohla byť orientovaná na juh alebo juhovýchod.

Ak máte hlinito-piesočnatú pôdu, ktorá sa na jar rýchlejšie prehreje, bohatej úrody sa dočkáte už koncom mája. Je to o 1 až 2 týždne skôr v porovnaní s jarnou sejbou. Siať môžete mrkvu, petržlen, paštrnák, čierny koreň, ale napríklad aj zeler listový.

Dôležité je, aby ste vyberali len skoré odrody a myslite aj na to, že percento nevyklíčených semien bude vyššie ako pri jarnej sejbe. Na osive sa preto nevypláca šetriť. Semená by mali mať čo možno najvyššiu klíčivosť. Pri zlom načasovaní sejby sa môže stať, že mrkva na jar vybehne do kvetu.

Na jar po preschnutí pôdy medziriadky opatrne prekyprite. Po vzídení rastlinky jednoťte na vzdialenosť asi 2,5 cm.

Ako na úspešné dopestovanie mrkvy a petržlenu

V pestovaní mrkvy a petržlenu sa skrýva množstvo drobných detailov, ktoré môžu rozhodnúť o úspechu vašej úrody. Mrkva je tradičnou plodinou v mnohých záhradách. Odborníka Ing. Václava Prášila z českej šľachtiteľskej spoločnosti Semo sme sa pýtali, ako na úspešné dopestovanie mrkvy a petržlenu. Ako správne vysievať tieto plodiny, na čo si dať pozor pri zbere a aké metódy zabezpečia zdravú a chutnú úrodu?

Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes si už môžeme vybrať aj z rôznych farebných variantov, ako je fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná žltá. Táto mrkva je však veľmi vláknitá a drevnatá, takže by ste si na nej asi veľmi nepochutili. Spôsob pestovania je rovnaký, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Pri týchto farebných typoch šľachtiteľ nemá až taký priestor zamerať sa na špecifické vlastnosti. Je rád, že má peknú farbu v danej farbe.

Typy mrkvy a petržlenu

Typov mrkví je niekoľko a záleží na tom, na čo ich chceme použiť a kde ich chceme pestovať. Základným typom je Nantes, ktorý je známy dlhým a okrúhlym koreňom. Je vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú úrodu počas roka. Ďalej máme špeciálny typ Pariser, kde patrí odroda ‘Pariser Markt’. Potom sú to odrody typu Chantenay s kratším, silnejším koreňom. Sú vhodné na skladovanie, priemyselné spracovanie, respektíve na výrobu džúsov. Ďalej je tu japonský typ mrkvy Kuroda, napríklad odroda ‘Konráda’. Pri tejto odrode si treba dávať pozor na dátum výsevu, pretože je náchylná na chlad. Ak prídu jarné mrazy, mrkva vykvitne a nemáme z nej nič. Posledným typom je Berlikumer, medzityp medzi Chantenay a Nantes. Má dlhý, ale širší a väčší koreň. Do tohto typu patria tie najväčšie odrody, ako napríklad odroda ‘Koloseum’.

Petržlen sa delí jednoduchšie, na vňaťové a koreňové odrody. Vňaťové odrody poznáme s plochým alebo kučeravým listom. Záleží na vašich preferenciách, ktoré máte radšej.

Áno, určite to odporúčam. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde. Budú sa ohýbať, deformovať a tvoriť škaredé korene.

Pri výbere odrody určite zvážte typ pôdy. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody. Vňať koreňového petržlenu sa dá použiť. Petržlen je však veľmi pomaly rastúcou plodinou a ak mu budeme odoberať listy, bude to na úkor koreňa. Odrody, ktoré sú vyšľachtené za účelom pestovania vňate, majú väčšiu produkciu a hustejší porast. Preto by som odporučil vyčleniť si malý kúsok len na vňaťový petržlen. Bohužiaľ, vňaťové odrody je treba vysievať každý rok. Petržlen, rovnako ako mrkva, je z botanického hľadiska dvojročná rastlina.

Typov mrkvy a petržlenu je niekoľko a záleží na tom, na čo ich chceme použiť a kde ich chceme pestovať. Z botanického hľadiska patria oba do čeľade mrkvovitých, ale ide o rozdielne druhy. Každý, kto videl koreň paštrnáka vedľa koreňa petržlenu, si už určite všimol, že ich stavba je odlišná. Paštrnák vytvára oveľa väčšie a silnejšie korene. Zásadný rozdiel je aj v aróme a chuti. Niektorí ho majú radi, iní nie.

Rozdiely v pestovaní

Aj keď ide o rôzne druhy, ich pestovanie je veľmi podobné. Zásadný rozdiel spočíva v rýchlosti rastu. Mrkva vyklíči už za zhruba 14 dní, zatiaľ čo petržlenu to môže trvať až mesiac. Pri petržlene väčšinou robíme jeden výsev, z ktorého zbierame počas roka, pričom zvyšok zostáva až do konca roka.

Pôdu na výsev väčšina záhradkárov a profesionálnych pestovateľov pripravuje na jar. Z hľadiska vlahových podmienok niektorí odporúčajú prípravu už na jeseň. V niektorých záhradkách skúšajú aj jesenné výsevy.

Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka.

Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Pri odrodách je dobré vedieť, že existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda znamená, že je potrebné, aby bola dlho na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar. Pri petržlene máme zopár rozdielov.

Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúčam vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer. Tieto mrkvy tvoria veľké korene a sú vhodné na výrobu šalátov alebo džúsov.

Dlhodobo odporúčame záhradkárom vytvoriť väčšie a širšie hrobčeky, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu pôdy. Takýto spôsob zároveň uľahčuje rasť koreňov do pôdy a ich následný zber. Na vrchu hrobčeku by mal byť dvojriadok, prípadne trojriadok koreňovej zeleniny, či už je to mrkva, petržlen, alebo paštrnák.

Pri štandardných odrodách by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatok priestoru na rast. V kvetináči nie je zvyčajne miesto smerom dole, kam by sa koreň mohol vyvíjať. Pestovanie mrkvy a petržlenu v skleníku príliš neodporúčam, maximálne ak máte miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Hlavnou výhodou je skorosť. Ak bude teplá jar a nenastane žiadny problém, rastlina získa náskok pred jarnými výsevmi. Najväčším rizikom, okrem zmrznutia, je, že tieto rastliny sú dvojročné. Ak sú dostatočne vyvinuté a prejdú výrazným chladom, začnú namiesto koreňa tvoriť kvet. Odporúčam výsev skôr na jar.

Pri mrkve nie, ale u petržlenu sa dá kúpiť predklíčené osivo vybraných odrôd. Toto osivo vyklíči oveľa rýchlejšie, pretože je už v špeciálnych podmienkach akoby prebudené. Vo chvíli, keď ho vložíme do pôdy, veľmi rýchlo zareaguje. Treba si však dávať pozor na to, kedy predklíčený petržlen vysievame. Osivo je na rozdiel od štandardných semienok živé a môžu ho ohroziť jarné mrazy.

Starostlivosť po výseve

Ak semienka nevzídu, väčšinou iná možnosť ako presev nie je. Jedine, ak nevzišli z toho dôvodu, že celý čas ležali v suchej pôde. Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie, že na záhon chodíme každý deň s troškou vody. Zvlášť v prípade hrobčekov je dôležité, aby sme zaliali celý profil a nie len vrchnú časť. Lepšie, ak raz dva až tri dni poskytneme rastlinám dostatok vody, samozrejme, v závislosti od počasia.

Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť petržlenu, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením.

Výsevné pásiky sú pre mňa trochu kontroverzná záležitosť, ale pre záhradkárov môžu byť niekedy nápomocné. Osivo je na pásikoch rovnomerne rozmiestnené v určitých vzdialenostiach, čo uľahčuje výsev. Ak sme ich nepoužili, čaká nás jednotenie. Rastliny môžeme pretrhávať, keď má maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší. Životnosť týchto rastliniek už skončila.

Po prvé, tieto rastlinky sú veľmi malé a náchylné na poškodenie. Navyše, väčšinou pri vytrhávaní jej poškodíme koreň, minimálne čiastočne, o ktorý nám pri pestovaní ide. Rastlina na to rôzne reaguje, preto by sa mohlo stať, že vytvorí krátky, rozvetvený škaredý koreň, ktorý nám aj tak k ničomu nebude.

Pestovanie v hrobliach je odporúčaným spôsobom pri mrkve a petržlene. Závlaha by mala byť taká štandardná. Jednoducho, keď je sucho, rastliny zalejeme. Pri pestovaní v hrobliach odporúčam po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu.

Pri zálievke petržlenu by som ešte rád spomenul, že v auguste alebo v druhej polovici augusta sa už príliš neodporúča zalievať. Dochádza potom k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde. Riziko hrdze je menšie v ľahších pôdach.

Všeobecne odporúčam, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť. Čo by sa však nemalo robiť - mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky. Rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné.

Ochrana pred burinou a škodcami

Čo sa týka buriny, môžeme použiť herbicídnu ochranu hneď po výseve, kým ešte rastliny nevzídu. Neskôr sa odporúča len klasická okopávka. Burinu odstraňujeme tradičnou okopávkou.

Popravde, podľa vňate to úplne nepoznáme. Musíme sa pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý. Napríklad pri čerstvej karotke, keď je odtrhnutá skoro, je pokožka úplne jemnučká. Zatiaľ čo pri neskoršom zbere je už trošku hrubšia - do tejto fázy by sa mrkva mala dostať, ak ju chceme ďalej skladovať.

Mali by sme počkať, kým mrkve krásne dozreje pokožka. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne.

Funguje úplne rovnako. Akurát u mrkvy si môžeme vyberať, či sejeme neskoršie odrody na jar, ktoré pozbierame neskôr, alebo skoré odrody z neskoršieho výsevu. Pri petržlene treba začať s výsevom zavčasu a počkať do jesene.

Určite by bolo dobré vyhnúť sa prvým mrazom. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčam zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí.

Mrkva a petržlen sa dá pestovať so spomínanou reďkovkou. Reďkovka však na záhone dlho nevydrží - je tam zo začiatku vegetácie, potom ju pozbierame a zostane nám iba mrkva a petržlen. Rovnako sa dá na jar vysiať alebo vysadiť aj šalát. A to je v podstate ten istý príbeh.

Z hľadiska výsevného postupu odporúčam ďalšiu koreňovú zeleninu, napríklad šalátovú repu, ktorú zbierame v podobnom časovom úseku. Zbytočne si tým nerozčleňujeme pozemok na časti, kde nám na kúsku niečo rastie a niečo nie.

Pri zbere sa musíme pozrieť na koreň a odhadom posúdiť, či je už zrelý.

Časté chyby pri pestovaní

Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú. Počas dní, kedy svieti ostré slnko a máme nad 20 stupňov, môžu najmä hrobky veľmi ľahko a rýchlo vyschnúť.

Mrkvu a petržlen zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám. Ak sú napadnuté, väčšinou ide o malé zásahy, ktoré nie je potrebné nijak ošetrovať. V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu alebo petržlenovú vňať, ktorá ma napríklad 4-5 cm, sú schopné porast úplne zdecimovať. Spoznáme to podľa toho, že sa listy akoby krútia a na listoch vošky aj vidíme.

Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava. Vo chvíli, keď ju už fyzicky vidíte, je väčšinou už neskoro. Spravidla sa však nestretávam s tým, že by bola takým zásadným problémom.

Drôtovce môžu byť problematické, ale proti nim sa nedá robiť veľká ochrana. Odporúča sa babská rada - do pôdy vložiť napoly rozkrojený zemiak, do ktorého drôtovce vlezú a zemiak následne zlikvidujeme. Je to, samozrejme, veľmi malé riešenie problému, pretože ním neodstránime všetky jedince. Drôtovce sú väčšinou sezónny problém, ktorý sa vyskytuje raz za 5-6 rokov, je to dané ich vývojovým cyklom. Ako polyfágna larva však žerú všetko, na čo narazia, takže nás nebude trápiť iba v mrkve a petržlene. Rovnaké diery nám urobia aj do zemiakov.

Pri petržlene sa môžeme stretnúť ešte s hubovými chorobami, ako je septorióza (septóriová škvrnitosť listov) alebo múčnatka.

Som skôr zástanca výsevného postupu, preto by som mrkvu a petržlen radšej vysial na iné miesto. Okrem toho, chemická ochrana týchto dvoch plodín počas vegetácie môže byť ľahko problematická. Pokojne to môže byť plodina hnojená hnojom, pretože mrkva a petržlen nemajú radi priame hnojenie hnojom. Avšak vyhnojenú pôdu znášajú dobre. Prípadne ich potom zaradiť do tretej trate.

Skladovanie úrody

Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Koreň má v sebe zakódované, že chce pokračovať do druhého roka, keď vytvorí kvet a bude sa ďalej množiť.

Je dobré vyskúšať viacero metód a nájsť takú, ktorá nám bude fungovať najlepšie. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Niekomu stačí uložiť do debny alebo prekryť aspoň fóliou, aby zelenina zbytočne nevysychala.

Ešte by som spomenul opatrnosť pri samotnom zbere, aby sme nevytvárali priestor na infekciu skladovými chorobami. Niekto vňať pri zbere zrezáva, iný ju odtrháva. V prípade odtrhávania je potrebné strhávať dostatočne jemne, aby sme koreň veľmi nepoškodili.

Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, veľa možností, ako efektívne skladovať koreňovú zeleninu nemáme. V tomto prípade môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.

Mrkve sa bude dobre dariť vo vlhkom prostredí a obľubuje hlinito-piesčitú ľahšiu pôdu. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.

Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Mrkvu môžete siať už v marci, najneskôr vysievajte úvodom júna. Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou.

Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast. Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.

Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú. Mrkvu vhodnú na zber spoznáte podľa jej výrazného zafarbenia. Spodné listy by sa mali začať zafarbovať do žlta a celá vňať mierne poklesne.

Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou. Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa.

Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila. Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie.

Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite. Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.

Mrkva patrí aj v našich zemepisných šírkach medzi najobľúbenejšie a najčastejšie konzumované druhy zeleniny. Dokážeme si ju sami vypestovať v záhradách, krájame ju do tradičného vývaru, pripravujeme z nej lahodné koláčiky či muffiny, alebo si do nej len tak schuti zahryzneme. Sladká, chutná a vitamínmi nabitá mrkva je tradičnou obľúbenou zeleninou na vysádzanie u mnohých záhradkárov.

Mrkva sa pestuje veľmi jednoducho - zo semien, pričom zaberá málo miesta a možno ju pestovať aj v nádobách. Doma vypestovaná mrkva nemusí byť vždy taká rovná a „dokonalá" ako mrkva zo supermarketu. ALE! Chutí oveľa lepšie, takže sa ju naozaj oplatí pestovať.

Mrkva (po latinsky daucus carota) má rada slnko a ľahkú, dobre priepustnú pôdu. Preto vyskúšajte druhy s krátkymi koreňmi alebo ich pestujte vo vyvýšených záhonoch či vyšších nádobách.

Mrkva najlepšie rastie na plnom slnku, v úrodnej a dobre priepustnej pôde. Semená zasejte čo najplytšie - iba 1 cm hlboko a do riadkov vzdialených od seba 15 - 30 cm. Semená môžu klíčiť pomaly, takže buďte trpezliví. V prípade potreby prerieďte sadenice, pričom sa zamerajte na rastliny vzdialené od seba 5 - 7,5 cm. Mrkva patrí medzi dvojročné rastliny. V prvom roku vytvorí koreň so zásobnými látkami.

Mrkvu zasadená do vyvýšených záhonov a vyšších nádob bude potrebovať plné slnko a pravidelnú zálievku. Mrkvu môžete zberať približne 12 až 16 týždňov po jej zasiatí. Mrkvu zberajte hneď, ako budú jej korene dostatočne veľké.

V posledných rokoch sa pri mrkve zo skorých výsevov môžete stretnúť so škodcom vŕtavka mrkvová. Počas roka má dve generácie, pričom škodlivejšia je práve tá druhá. Larvy sa koncom leta zavŕtavajú do koreňov a vyhlodávajú v nich nepravidelné chodbičky. Mrkvu ďalej môžu napádať aj vošky. Okrem vošky mrkvovej na mrkve škodia aj iné druhy, vrátane vošiek melónových, vošiek vŕbových a vošiek broskyňových.

Divoká mrkva je pôvodná forma mrkvy, z ktorej bola v 17. Divoká mrkva často voľne rastie na pastvinách a okrajoch ciest. Divoká mrkva sa vysieva priamo na vonkajší záhon v priebehu marca alebo apríla. Odporúča sa s výsevom vyčkať na dobu, kedy je denná teplota aspoň 7 °C (ideálna denná teplota na pestovanie je 16 °C). Hĺbka výsevu je 1-2 cm. Odporúčaný spôn je 30 x 15 cm. Stanovište by malo byť dostatočne slnečné a s neutrálnou až slabo zásaditou pôdou s dostatkom živín.

Mrkva je zelenina druhej trate, čo znamená, že jej nevyhovujú čerstvo vyhnojené pôdy. Ani priebežné prihnojovanie počas rastu nie je nutné.

Semená mrkvy vypúšťajú do pôdy látky, ktoré obmedzujú rast burín. Zároveň ale tieto látky spomalia aj klíčenie ďalších semien. Preto ako susednú plodinu uprednostnite napr. cibuľoviny, reďkovky, paradajky, hrach či kukuricu.

tags: #dvojročné #rastliny #mrkva #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na Osmažený Hrášok
• Recept na Zemiakový Prívarok
• Recepty plné spomienok
• Vrstvená torta so smotanou: Inšpirácie
• Recepty pre deti