Džem, lekvár alebo marmeláda? Spoznajte rozdiely

Mnohí si bez týchto sladkých dobrôtok nevedia svoje raňajky predstaviť. Nevedomky si ich natierame na chlieb, či rožok a priveľmi nepremýšľame o tom, aký je medzi týmito produktami rozdiel, pretože nám všetky chutia rovnako dobre. Jedno majú však spoločné, obsahujú ovocné zložky a sú mimoriadne sladké.

Viete aký je rozdiel medzi džemom, lekvárom a marmeládou? Ak nie, tak čítajte tento článok ďalej a ja vám ho hneď objasním! Poď sa s nami pozrieť na zúbok jednotlivým formám výrobkov z ovocia. Zhrnieme vám všetko potrebné o marmeládach, džemoch a lekvároch.

Určite ste sa už prichytili vo chvíli, keď v obchode sledujete poličku s ovocnými nátierkami a študujete etikety s cieľom dozvedieť sa, aký je medzi nimi rozdiel.

Základný rozdiel medzi týmito sladkými produktami je v tom, že džem obsahuje kúsky ovocia, pričom marmeláda je iba ovocná nátierka, ktorá je rozmixovaná a neobsahuje žiadne väčšie časti. Lekvár je výrobok, ktorý sa varí bez cukru, až pokým nezhustne.

Džem

Džem je rôsolovitá hmota, pripomínajúca želatínu s kúskami ovocia alebo rovno s celými plodmi. Džem podľa viacerých zdrojov pripravíme rozvarením celého alebo poleného ovocia s cukrom do rôsolovitej konzistencie. V hotovom džeme MUSIA byť kúsky ovocia, čím sa džem odlišuje od marmelády - ovocnej nátierky.

Jeho prípravou sa zaoberali už v Ríme a to v 1.storočí. Neskôr ho začali pripravovať na Blízkom Východe, kde si ho natierali na primitívny chlieb a placky a stal sa tak súčasťou životov dedinčanov. Ľudia v tom čase veľa pracovali a tak sa miestni kuchári zamýšľali nad tým, čo pripraviť, aby to bolo sladké a dodávalo energiu a zároveň to obsahovalo aj ovocné kúsky, čo boli tiež zdrojmi vitamínov a cukrov.

Prišli na to, že cukor a ovocie sa dá príjemne skĺbiť do jedného produktu a tak vznikol prvý džem. Džem sa teda vyrába varením ovocia alebo ovocných kúskov a plodov a zahusťuje sa dostatočným množstvom cukru.

Džem zo starého Ríma sa líši v tom, že obsahuje viditeľné kúsky ovocia. Nemusí byť iba z jedného, ale môže obsahovať aj niekoľko druhov. Nesmie byť príliš hustý a musí byť dostatočne sladký. Pripravujeme ho najmä z kôstkového ovocia, ktoré sa lisuje,varí a zhusťuje cukrom. Kvalitný džem musí obsahovať viac ako 35% ovocia. Najčastejšie si ho natierame na chlieb.

Na prípravu je ideálne najmä kôstkové ovocie. To sa najskôr lisuje, varí a následne zahusťuje pridaním cukru. Džem je veľmi chutný na natieranie pečiva, prípadne palaciniek. Môžeš ním naplniť aj muffinky.

Ovocie na prípravu džemu krájame, tým sa odlišuje od marmelády. Takže pri džeme na chlebíku musíme do „niečoho zahryznúť". Môže sa pripravovať z niekoľko druhov ovocia. Pred varením ovocie presladíme vrstvením s cukrom. Tým znížime aj čas varenia a džem je rôslovatejší.

Kvalitný džem musí obsahovať viac ako 35% ovocia. Džem môže obsahovať aj viac druhov ovocia. Nesmie byť príliš hustý a má byť dostatočne sladký.

Pozor ale na konzistenciu džemu ! Kvalitný a dobre pripravený džem by nemal byť príliš hustý. S množstvom cukru to môžete trošku prehnať, pretože čím viac tohto bieleho prášku do džemu pridáte, tým viac skrátite jeho bublanie a varenie a po vychladnutí bude rôsolovitejší a kusovitejší, teda taký, aký ma byť. Pravý džem má byť riadne sladký a musí obsahovať aspoň 35% ovocia.

Pri organoleptickom hodnotení (degustácií komisiou kvality) je jedným z hodnotiacich kritérií džemov ich kusovitosť. Ak nie je dodržaná, je to pre kvalitatívne hodnotenie výrobku mínus.

Pred varením džemov sa musí ovocie presladiť, čo dosiahneme presýpaním ovocia cukrom po vrstvách. Presladením sa zníži vlastný čas varenia, čo sa priaznivo prejaví zvýšenou kusovitosťou, ktorá sa u džemov vyžaduje a lepším rôsolovatením.

Džem je vlastne nátierka s kúskami ovocia. Proces prípravy je podobný ako v prípade lekváru, nie je ale až tak zdĺhavý. Výsledkom je hustá nátierka s kúskami ovocia. Hustotu džemu dosiahneme prírodnou cestou vďaka pektínu, teda látke, ktorú ovocie obsahuje a má želírovacie vlastnosti. Najviac pektínu prirodzene obsahujú jablká, duly, egreše alebo ríbezle. Do masy môžete pridať škoricu, vianočné druhy korenia, trochu rumu, vanilku alebo čokoľvek, čo vaši blízki milujú. Hustý džem s kúskami ovocia plňte za horúca do čistých, sterilizovaných pohárov. Domáci džem vás dokáže aj počas tuhej zimy mysľou preniesť do slnečných, teplých dní.

Lekvár

Lekvár sa pripravuje odparením vody z ovocia do hustej konzistencie, preto prípravok nekvasí ani neplesnivie a môže sa uskladňovať aj v plastových a kovových nádobách. Do lekvárov pridávame tiež cukor, ktorý má zároveň konzervačné účinky.

Lekvár sa našom území objavil v období stredoveku. Stal sa tradičnou pochúťkou a varil sa v kotloch na otvorenom ohni. Ovocie sa zbieralo zo stromov s hojnosťou slnečného tepla, aby bolo dostatočne sladké a nemusel sa pridávať cukor. Vyrábal sa najmä zo sliviek a po jeho dovarení sa naložil do hlinených nádob.

Po vychladnutí sa oviazal papierom a uskladnil sa. Z hľadiska prípravy je najprácnejší. Vzniká z lisovaného ovocia odparením vody, preto tento prípravok neplesnivie a nekvasí. Najkvalitnejší je zo sliviek, ale musíme si dávať pozor, aby sa nám nepripálil, lebo inak získa horkú chuť.

Lekváre sa varia bez cukru až do zhustenia s jemnými časťami dužiny ovocia. Cukor sa prisype, až keď hmota začne hustnúť. Pridávame ho väčšinou do buchiet.

Lekvár sa pripravuje odparením vody z ovocia do hustej konzistencie. Lekvár nekvasí ani neplesnivie a môže sa uskladňovať aj v plastových a kovových nádobách. Pridávame cukor, ktorý má zároveň konzervačné účinky.

Lekvár sa odparuje tak dlho, až kým je hustý a nerozteká sa. Ku nám sa slovo lekvár dostalo z gréckeho ἐκλεικτόν (ekleiktón), v preklade medicína, ktorá sa rozpúšťa v ústach, základom slova je ἐκλείχω (ekleíkhō), olizovať (sa). V maďarskom a slovenskom jazyku už figuruje lekvár v podobe, ako ho poznáme dnes, teda aspoň lingvisticky, v Čechách varia povidla.

Lekvár ako jediný sa môže vďaka svojej odolnosti uskladňovať aj v plastových, či kovových nádobách. Lekváre sa varia bez cukru až do zhustenia. Cukor sa pridá, až keď hmota začne hustnúť. Nesmie sa pripáliť, inak získa nahorklú chuť!

Lekvár môžeš pripavovať z rôznych druhov ovocia. Najčastejšie však zo sliviek. Poctivý slivkový lekvár sa nenatiera.

Prisladením lekváru sa zvýši výťažnosť - pri varení v kastróle pridávame 1 kg cukru na 10 kg ovocia. Cukor sa prisýpa až vtedy, keď lekvár začína hustnúť a horšie sa už mieša. Lekváre môžeme pripraviť z rôzneho ovocia, najčastejšie však zo sliviek. Najkvalitnejší je zo slivky domácej (bystrickej), ktorá sa má oberať v plnej zrelosti.

Lekvár sa nesmie pripáliť, lebo získa odpornú horkú chuť, teda poctivo miešať! Lekvár sa odparuje tak dlho, až kým nie je hustý a nerozteká sa.

Marmeláda

Marmeláda je ovocný výrobok hustejšej, rôsolovitej konzistencie. Vyrába sa z rozmixovaného ovocného pyré. Farba marmelády je jasná, čiastočne priehľadná a textúra jemná. Aby sme dosiahli konzistenciu podobnú želé, masu je dobré po uvarení precediť. Odporúčame ho použiť ako nátierku na koláče, raňajkové toasty, alebo pridať lyžičku do kaše, ktorej razom dodá zaujímavú, ovocnú chuť a farbu. Marmeládu nikdy nepoužívajte na plnené pečené koláče, napríklad taštičky. Tento výrobok sa vplyvom tepla rýchlo roztápa a mení konzistenciu.

Marmeláda má už 2000 rokov. Marmeláda sa začala vyrábať približne pred 2000 rokmi. Traduje sa, že ľudom prekážali kúsky ovocia, ktoré sa nachádzali v džeme, a tak ho začali rozvárať.

Marmeláda pochádza z portugalského slova marmelo (sladká polotekutá ovocná zmes). Ďalšie teórie tvrdia, že môže pochádzať aj z latinského slova melimelum, čo znamená sladké jablko. Pripravuje sa z ovocného pretlaku alebo z rozmixovaného ovocia, ktoré nesmie byť prezreté. Hustota sa dosahuje pridaním pektínov alebo cukru.

Marmeláda na rozdiel od džemu vyrábame z citrusových plodov. Nerozteká sa, je tuhšia ako džem a vhodná predovšetkým do koláčov.

Pôvod slova marmeláda pochádza z portugalštiny a znamená v preklade „sladká polotekutá zmes“. Je to vlastne zmes vody, cukru, pridaného produktu (zväčša z citrusových plodov ako napríklad : šupa, pretlak, dužina, šťava) a rozmixovaného ovocia. Správne pripravená marmeláda by mala byť priezračná a s mierne horkou chuťou. Hustotu si môžete prispôsobiť podľa seba, pridaním cukru. Tento druh sladkej pochúťky je vhodný do koláčov a do dezertov, pretože je tuhší.

Marmeládu pripravíš z ovocného pretlaku, alebo rozmixovaného ovocia. Pretlak je buď jednozložkový, alebo viaczložkový. Kombinuje sa zvolený druh ovocia s jablkovou dreňou. Využíva sa viacmenej nezrelé ovocie ( pre vysoký obsah pektínu), nesmie byť prezreté! Najbežnejšie sú to jablká, egreše či ríbezle. Tie totiž obsahujú najviac kyselín a pektínu. Jej hustotu ovplyvňujú práve pektíny a samozrejme množstvo pridaného cukru. Marmeláda vzniká pridávaním cukru do ovocnej šťavy, až kým nevznikne rôsol.

Na prípravu marmelády sú vhodné aj citrusy. Z rozvareného ovocia pripravíš pretlak (dreň), ktorý následne varíš na prudkom plameni do rôsolovitej konzistencie. Marmeláda je ideálna do koláčov, plnených domácich buchiet, či šišiek. Vďaka svojej tuhšej konzistencii sa nerozteká. Je tuhšia ako džem.

Marmeládou dnes podľa novej vyhlášky nazývame zmes vody, cukru a jedného alebo viacerých produktov získaných z citrusového ovocia, ktorými sú dužina, pretlak, šťava, vodný extrakt a šupa, spracovaná do vhodnej zrôsolovatenej konzistencie. To, čo sme doteraz na Slovensku nazývali marmeláda, voláme podľa nového ovocná nátierka.

Marmeládu - ovocnú nátierku používame najčastejšie ako nátierku alebo ako plnku do varených alebo pečených pokrmov z múky. Má výhodu, že sa nerozteká.

Tabuľka: Rozdiely medzi džemom, lekvárom a marmeládou

Produkt	Zloženie	Konzistencia	Použitie
Džem	Kúsky ovocia, cukor	Rôsolovitá s kúskami ovocia	Natieranie na chlieb, plnenie muffinov
Lekvár	Ovocie, voliteľne cukor	Hustá, bez kúskov	Plnenie buchiet
Marmeláda	Rozmixované ovocie, cukor, citrusové plody	Hustá, rôsolovitá, priehľadná	Koláče, dezerty

Slivkový Džem Tradičný. Ako si pripraviť slivkový džem bez zahusťovadiel.