Kedy sadiť paradajky: Sprievodca pre bohatú úrodu

Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti slovenských záhradkárov. Paradajky sú nielen chutné a zdravé, ale aj pomerne nenáročné na pestovanie - ak dodržíme niekoľko základných pravidiel. Jedným z najdôležitejších faktorov úspechu je vedieť, kedy sadiť priesady paradajky.

Nesprávne načasovanie môže viesť k pomalému rastu, chorobám a nižšej úrode. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, kedy sadiť priesady, ako predchádzať bežným chybám a poskytneme aj praktické tipy.

Ak ste v otázke sadenia úplný začiatočník, odporúčame si najskôr osvojiť základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.

Prečo je dôležité vedieť, kedy sadiť priesady paradajky

Paradajky sú teplomilné rastliny a veľmi citlivo reagujú na chlad. Ak začnete sadiť priesady príliš skoro, môže ich ohroziť nočný mráz alebo chladné dni. Naopak, ak sa výsadba oneskorí, rastliny sa nemusia dostatočne vyvinúť a úroda bude slabá alebo neskorá.

Okrem teploty ovzdušia je kľúčová aj teplota pôdy. Paradajky potrebujú pôdu prehriatu minimálne na 12-14 °C, ideálne však až 15-18 °C. Preto otázka kedy sadiť priesady paradajky závisí nielen od kalendára, ale najmä od aktuálnych klimatických podmienok. Vhodne načasované sadenie paradajok vám zabezpečí silné rastliny a bohatú úrodu.

Paradajky obsahujú lykopén, najsilnejší prírodný antioxidant. Antioxidanty bojujú proti voľným radikálom, molekulám ktoré spôsobujú rôzne chronické ochorenia.

Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu.

Kedy sadiť priesady paradajky na záhon

Na Slovensku sa vo všeobecnosti odporúča sadiť priesady paradajok na vonkajší záhon v druhej polovici mája, keď už pominulo riziko prízemných mrazov. V teplejších oblastiach juhozápadného Slovenska (napríklad Podunajská nížina) je možné začať aj skôr - okolo 10. - 15. mája. Naopak, vo vyšších nadmorských výškach či chladnejších lokalitách (napr. Kysuce, Orava) je lepšie počkať až do konca mája alebo začiatku júna.

Ak si nie ste istí, kedy sadiť planty, sledujte predpoveď počasia - dôležité sú najmä nočné teploty. Pokiaľ neklesajú pod 10 °C a pôda je dostatočne prehriata, môžete začať so sadením paradajok.

S vonkajšou výsadbou paradajok sa oplatí počkať na druhú polovicu mája. Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia. Paradajky patria k teplomilným rastlinám a veľmi dobre sa im bude dariť na teplých slnečných miestach. Optimálna teplota na pestovanie paradajok je medzi 20 a 28 stupňami Celzia.

Rada nad zlato - pre presnejší výpočet vhodného obdobia na sadenie sa riadime pravidlom priemerného dňa za posledné roky, kedy v tej-ktorej oblasti prevládali posledné jarné mrazy.

Hoci nás vyššie teploty koncom apríla a začiatkom mája neraz lákajú, aby sme sadenice vysadili konečne von na záhon, nemusí sa to každý rok vyplatiť. I keď sa globálne otepľuje, riziko hoci aj slabých mrazíkov okolo takzvaných troch zamrznutých existuje. Z tohto dôvodu sa oplatí počkať a paradajky vysadiť von až po 15.

Pri paradajkách sa oplatí počkať a priesady vysadiť von až po 15. máji. Pri pestovaní paradajok vonku uprednostníme skoré odrody, pretože prinášajú úrodu skôr.

Kedy začať sadiť semienka a pripraviť si priesady

Ak si chcete dopestovať vlastné priesady, musíte vedieť, kedy začať sadiť semienka. Paradajky sa predpestovávajú zo semien zvyčajne v druhej polovici februára až začiatkom marca. Vtedy je ideálny čas, kedy sadiť semienka na priesady, aby boli dostatočne silné na výsadbu v máji.

Platí, že do polovice februára už majú byť semiačka papriky zasadené. Vysievame ich do pripravených misiek. Zabezpečíme ľahko priepustný substrát, kontrolujeme, aby klíčili pri teplote max. do 18 °C.

Po vysiatí potrebujú semienka dostatok svetla a teplotu okolo 20-25 °C. Keď rastliny vyženú prvé pravé listy, presádzajú sa do väčších črepníkov. Takto si zabezpečíte kvalitné planty pripravené na sadenie paradajok v správnom termíne.

Ako vypestovať priesady

Keďže obľubujeme konkrétny druh rajčín a často si také sadenice nevieme zaobstarať, rozhodli sme sa vypestovať si vlastné. Ako vypestovať rajčiny pobozkané slnkom?

Na predpestovanie potrebujeme substrát, ktorý je vzdušný a sterilný - neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. S predpestovaním priesad začíname koncom februára - začiatkom marca.

Semienka vysádzame do malých kvetináčov, ktorý má na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody. Aby nebol substrát trvale premáčaný a priesady nezahnívali.

Po výsadbe pôdu nezalievme prúdom vody, ale pravidelne kropíme rozprašovačom tak, aby substrát nikdy nevyschol.Vyhnime sa umiestneniu na priame slnečné svetlo, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny.

V druhej polovici apríla môžete začať priesady pomaly otužovať - vynášajte ich pri peknom počasí von na slniečko, alebo ich nechajte pár minút pri otvorenom okne.

Pred tým, ako mladé rastlinky poputujú na trváce stanovište na hriadkach, mali by ste ich otužiť. Začnite približne dva týždne pred vysádzaním. Najskôr len zľahka vetraním čoraz v dlhších intervaloch.

Približne po piatich dňoch môžete rastlinky premiestniť von, ale nenechávajte ich tam príliš dlho. Nezabudnite ich však preniesť späť, aby v noci nezmrzli. Nevystavte priesady hneď celodennému pôsobeniu slnečných lúčov bez zatienenia. Radšej začnite polotieňom a až postupne im doprajte plné slnko.

S otužovaním to neprežeňte pri zeleninách, ktoré môžu vybiehať do kvetu, ako napríklad brokolica či kapusta. Platí to hlavne pre priesady staršie ako tri týždne, ktoré predčasne zakvitnú, ak sú opakovane vystavované teplotám nižším ako 4 °C.

Tabuľka: Kľúčové kroky pri pestovaní priesad paradajok

Ako spoznať, že priesady sú pripravené na výsadbu

Okrem toho, že potrebujeme vedieť, kedy sadiť priesady paradajky, je dôležité sledovať aj samotné priesady. Tie by mali mať:

• Výšku 20-30 cm
• Hrubšiu, pevnú stonku
• 5-7 pravých listov
• Zdravý, kompaktný koreňový systém

Ak máte takéto rastliny, ktoré boli navyše otužované (postupne zvykané na vonkajšie podmienky), môžete ich bezpečne vysadiť.

Sadenice paradajok musia byť pred výsadbou do vonkajšieho prostredia vo výbornej kondícii. Vyberajte rastliny, ktoré majú silnú a pružnú stonku, sú husto olistené, listy majú zdravú tmavo zelenú farbu a sú bez škvŕn. Pri nákupe sadeníc si prezrite listy aj zrubu, či nie sú napadnuté voškami alebo inými škodcami. Sadenice paradajok môžu mať prvé kvety.

Nezabudnite tiež skontrolovať korene sadenice, ktoré musia byť dostatočne husté.

Kedy sadiť priesady paradajky do skleníka alebo fóliovníka

V prípade, že máte skleník, môžete začať sadiť priesady paradajky už koncom apríla. Vo fóliovníkoch závisí od toho, či ich viete vykurovať. Nevykurovaný fóliovník zvyčajne umožňuje výsadbu na prelome apríla a mája.

Pri pestovaní v skleníku je výhodou stabilnejšia teplota, vyššia vlhkosť a možnosť skoršej úrody. Aj tu však platí, že rastlinky by mali byť dobre otužené a výsadba sa vykonáva po predchádzajúcej príprave pôdy - napríklad obohatením kompostom či hnojom. Sadenie paradajok do skleníka si vyžaduje menej rizika ako vonkajší záhon, no aj tu treba sledovať podmienky.

Vysadíme ich priamo do skleníkového záhona, ak má však skleník pevnú podlahu, môžeme ich pestovať v pestovateľských vreciach alebo hlbokých väčších nádobách s priemerom minimálne 30 cm.

Kedy sadiť paradajky na balkóne alebo v kvetináčoch

Balkónové paradajky sú čoraz populárnejšie - ide najmä o kríčkové odrody ako ‘Balkoni Red’ alebo ‘Tiny Tim’. Ak bývate v byte a plánujete pestovanie v nádobách, otázka kedy sadiť priesady paradajky je podobná ako pri záhone - koniec mája je ideálny. Dôležité je tiež sledovať kedy sadiť paradajky, aby ich nezasiahol studený vietor či nízke nočné teploty.

Nádoby je dobré premiestniť na chránené miesto, napríklad ku stene, kde sú rastliny chránené pred vetrom. Aj tu platí potreba kvalitnej zeminy, drenáže a pravidelného hnojenia. Sadenie paradajok do črepníkov si vyžaduje častejšie zalievanie, no môže byť veľmi úspešné.

Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec).

Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

Previsnuté odrody vysadíme do veľkých závesných nádob, v malých by mohli ľahko vyschnúť.

Ako vysádzať paradajky

Výsadba paradajok do pôdy nie je nijako zložitá a zvládne ju aj začínajúci záhradkár. Najskôr je potrebné na chvíľu namočiť koreňový bal sadenice do vody, do ktorej môžeme primiešať mykoparazitickú hubu (Pythium oligandrum). Sadenice vysádzame mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém.

Vyhĺbte jamu o niečo hlbšiu ako je dĺžka koreňov priesady. Priesadu položte šikmo do vyhĺbenej jamy a jej korienky opatrne zahrňte zemou. Zalejte vodou a zahrňte zvyšnou zeminou celú jamu. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém.

Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať.

Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín.

Potom jamku výdatne polejte a po vsiaknutí vody môžete sadiť. Ak sa chystáte pestovať paradajky na balkóne, použite špeciálny substrát určený na paradajky. Na výsadbu zvoľte dostatočne veľký hrantík alebo črepník vhodný na pestovanie paradajok.

Ak ste priesady nepestovali v Jiffy tabletách, treba dať pozor na koreňový systém pri vyberaní rastliny zo zakoreňovača. Jednotlivo pestované v téglikoch z plastu sa dajú ľahko vybrať. Najskôr nezabudnite rastlinky zaliať, a keď voda vsiakne, opatrne prstami postláčajte strany nádoby a skúste priesady vybrať. Vysaďte ich do vopred pripravenej jamky.

Rajčiaky môžete vysadiť hlbšie, len im treba odstrániť spodné listy. Výhodou je práve tvorba koreňov aj z nadzemnej časti, stonky. Podobne je to tak aj pri paprike, tú však stačí vysadiť nanajvýš po prvé pravé listy.

Hlúboviny, okrem kalerábu, vysádzajte až po klíčne listy. Uhorky môžete sadiť do hniezd po dve rastliny. Rovnako aj papriku, takto si rastliny navzájom poskytnú oporu.

Pre plodovú i hlúbovú zeleninu je veľmi dobré, ak do jamky pred vysádzaním nalejete veľa vody. Rastliny nebudú trpieť šokom zo sucha a rýchlejšie zakorenia. Vysádzajte radšej neskôr popoludní, keď už nie je ostré slnko a nehrozí intenzívny výpar. Výhodnejšie je, ak je mierne pod mrakom.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom.

Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Starostlivosť o paradajky

Paradajky sadíme hlboko, až po klíčne listy, a následne udržiavame zem vlhkú. Starostlivosť o rajčiny nie je náročná - dôležitá je pravidelná zálievka. Aj tu však platí heslo “všetko s mierou”. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky.

Rastlinu polievajte tak, aby bola pôda vlhká a vodu nikdy nelejte na listy a plody. Rastliny paradajok je potrebné aj pravidelne zalievať, ideálne dažďovou alebo aspoň odstátou vodou - večer, prípadne aj ráno. Dávajte pozor, aby voda nestekala na listy, pretože na vlhkých listoch sa dobre darí plesniam.

Ak paradajky pestujete v nádobách, je vhodné umiestniť ich napríklad pod presah strechy, aby dážď nezmáčal listy - tým znížite riziko napadnutia plesňou rajčiakovou, teda plesňou zemiakovou.

Ak ste boli nedočkaví a vysadili ste rastliny príliš skoro a teraz sa obávate mrazov, pomôžte si fóliovými krytmi. Pôdu v okolí rajčiakov aj papriky zakryte netkanou textíliou, pomôže im lepšie hospodáriť s pôdnou vlahou a zabráni burinám v raste.

Automatická závlaha udrží pôdu pri koreňoch stále vlhkú.

Ako zaštipovať paradajky

Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Vyzerajú ako drobné nové rastlinky.

Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice. Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo.

V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Hnojenie paradajok

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá.

Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Ak máte z predchádzajúcich rokov skúsenosť, že vám plody černajú od špičky, ide o nedostatok vápnika.

Choroby a škodcovia paradajok

1. Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.

2. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.

3. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.

4. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.

5. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.

6. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.

Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.

Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Najčastejšie chyby pri výsadbe paradajok

Aj keď presne viete, kedy sadiť priesady paradajky, môžete sa dopustiť chýb:

• Výsadba do studenej pôdy
• Neotužené priesady
• Príliš husté sadenie
• Nevhodné hnojenie - napr. prebytok dusíka
• Nedostatočné zalievanie po výsadbe

Dodržanie správneho postupu vám pomôže predísť problémom a zabezpečí zdravý rast. Vyhnite sa chybám a venujte pozornosť nielen sadeniu paradajok, ale aj ich následnej starostlivosti.

tags: #kedy #sa #mozu #sadit #rajciny

Populárne príspevky:

• Pečenie tort s dušou
• Čerstvé ovocie a zelenina v máji a júni
• História a gastronómia v Chateau Krakovany
• História a gastronómia v Chateau Krakovany
• Recepty a inšpirácie na obložené misy