Euro Sušienky Liptovský Hrádok: História a Tradícia
História spoločnosti Pečivárne Liptovský Hrádok siaha do 30-tych rokov minulého storočia, kedy bola založená spoločnosť s názvom TATRANKA. Vyrábali sa tu oblátky, sušienky, vanilínový a škoricový cukor.
Novodobá história spoločnosti sa začali písať v roku 1992 založením Pečivární Liptovský Hrádok. Rozsiahle investície do výroby sušienok, oblátok a čokoládových poliev umožnili zásobovať trh novými výrobkami.
Ochutnajte kvalitu. Ochutnajte tradíciu. Ochutnajte Liptov.
Tradičné recepty a inovácie
Chuť tradície prinášame v tradičných a časom overených receptoch pod názvom Tatry Line. Oblátky či sušienky, ktorých výrobné postupy vychádzajú z tradičných receptúr, vám ukážu, ako chutia sladkosti spod Tatier.
To, že sa inšpirujeme tradíciami, nám však nebráni byť inovatívnymi. Keďže sa prispôsobujeme moderným požiadavkám zákazníkov, prirodzeným vývojom bol vznik ďalších produktových radov. Každý produktový rad je niečím výnimočný, no jedno ich všetky spája - poctivá receptúra.
Zdravší životný štýl a špeciálne požiadavky
Našou snahou je posúvať latku vyššie, a to nielen v oblasti bežných sladkostí, ale aj takých, na ktorých si môže pochutnať naozaj každý. Nature Line sú produkty inšpirované zdravým životným štýlom, a preto predstavujú zdravšiu alternatívu, kedykoľvek vás prepadne chuť na sladké.
Kto neochutná, neuverí, že aj na sladkostiach plných ovocia, semienok či iných zdravých dobrôt si môžete pochutiť. Kvalitné a chutné sladkosti sprístupňujeme aj diabetikom a celiatikom prostredníctvom našich produktových radov Diabeta a Celihope.
Výroba na mieru
Hľadáte niečo výnimočné? Vegánske, bez lepku, laktózy, alebo vajec? Zavedenie moderných výrobných technológií v spoločnosti Pečivárne Lipt. Hrádok umožňujú vytvoriť produkt na mieru.
Predmetom projektu je obstaranie a modernizácia strojov a technológií, ako aj rekonštrukcia a modernizácia objektov súvisiacich so spracovaním výrobkov. Nové technológie umožnia rozšírenie výrobného sortimentu spoločnosti, zvýšia kvalitu balenia, pričom garantujú vysokú bezpečnosť a kvalitu vyrábanej produkcie.
V mlynskom a pekárenskom priemysle prišlo začiatkom roku 1958 k novému organizačnému usporiadaniu. Rozhodnutím Povereníctva potravinárskeho priemyslu v Bratislave (zrejme po dohode s Prahou) boli zrušené Západoslovenské mlyny n.p. a Piešťanské pekárne n.p. Piešťany a dňom 1.1. 1958 sa ustanovili Západoslovenské mlyny a pekárne n.p.
Ich riadením bol poverený Štefan Kuropka, ktorý predtým pracoval v mlynskom odbore v rámci Nitrianských mlynov a lúparní. Podnik bol obdobou Považských mlynov n.p. Riadil mlynskú, cestovinársku a pekársku výrobu od Sládkovičova po Liptovský Hrádok. Nepatrili k nemu mlyny na území Bratislavy a pekárne v rajóne Malaciek.
Napriek týmto mnohým, často nepremysleným reorganizáciám, podnik postupne napredoval a snažil sa zefektívniť svoje výrobné a riadiace činnosti. koncentrácie výroby do rekonštruovaných výrobní s väčšou kapacitou, sa vytvárali podmienky na rušenie prebytočných výrobných prevádzok.
Uskutočnila sa ďalšia rekonštrukcia v mlyne Piešťany a to čiastočná u pšeničného a celková u ražného mlyna. V roku 1958 prebehla rekonštrukcia a výstavba výrobne trvanlivého pečiva- keksárne, počas ktorej boli dodané a namontované nové výrobné linky na výrobu piškót a suchárov.
Pôvodne prízemná budova bola zvýšená o jedno poschodie, ktoré nová technológia potrebovala. Na vykrajované a lisované sušienky bola namontovaná infralinka s elektrickým ohrevom a chladením. Nové automatické baliace stroje z výroby NDR umožnili výrazne zvýšiť kapacitu výroby a produktivitu práce.
Vo výrobe cestovín sa kapacita zvyšovala postupne a v roku 1959 v porovnaní s rokom 1945 dosiahla 5 násobok. Podnik tak prevádzkoval cestovináreň s najvyššou výrobnou kapacitou na Slovensku.
V tom čase bolo v Piešťanoch vytvorené „Združenie mlynov a pekární“ s právomocami rozpisovania a následného vyhodnocovania plánovaných úloh aj pre ostatné podniky na Slovensku. Stalo dočasným medzičlánkom riadenia medzi Povereníctvom, ktoré mu časť právomocí delimitovalo a národnými podnikmi.
Napriek všetkým dovtedajším organizačným zmenám v potravinárskom priemysle od roku 1948 do roku 1960 stále sa hľadal model, ktorý by najlepšie vyhovoval jeho riadeniu na Slovensku po znárodnení. Podobne to bolo aj v Čechách.
Cieľom bola špecializácia jednotlivých výrobných odborov, ale neustále zmeny mali negatívny dopad na koncepčnosť riadenia a stabilizáciu kádrov. Vývoj po roku 1948 do roku 1960 bol zdanlivo veľmi chaotický a neustále zneisťoval hlavne riadiacich pracovníkov, čo vlastne budú robiť a kde bude ich konečné pracovisko.
Tieto zmeny sa prejavili tiež v tom, že z výrobných prevádzok ktoré končili s výrobou sa odborníci a vedúci pracovníci zamestnali v sídle podniku, teda v Piešťanoch.
Sústredenie odborných kádrov dávalo predpoklady, že poverené úlohy z centra (Bratislavy a Prahy) dokážu realizovať. To bolo to pozitívum.
Možno sledovať že vznikajúce výrobné odvetvia na báze obilia a mlýnskych krmív, boli riešené z úrovne mlýnskych podnikov, teda aj Západoslovenských mlynov a pekární Piešťany. Títo odovzdávali odstavené mlyny na sklady obilia pre konštitujúce sa závody a podnik PNZP/PNZZ.
Ďalšie mlyny prebudovávali vlastnými pracovníkmi na výrobne kŕmnych zmesí a výrobu komponentov do nich, pre Jednotné roľnícke družstvá. Delimitáciou ich potom získal podnik Krmovinárske závody, ktorý sa v lone mlynárskom vytvoril. To bolo to negatívum.
Keď bolo niečo treba urobiť, centrum dalo úlohy mlynárom, lebo to vedeli a boli spoľahlivý. Keď to urobili, tak im to vzali. Tým sa vysvetlila „potreba“ či skôr „príčina“ neustálych zmien.
Mlyny a cestovinárne n.p.
tags: #euro #susienky #liptovsky #hradok #historia
