Ako súvisí ryža s maláriou: Komplexný pohľad na tropické ochorenie

Malária, staršie známa aj ako bahenná horúčka, patrí medzi najzávažnejšie infekčné choroby na svete. Ročne ňou ochorie približne 300 - 500 miliónov ľudí, pričom až 1 - 3 milióny z nich zomrie. Až 90 % smrteľných prípadov sa vyskytuje v subsaharskej Afrike. Prevažná väčšina ochorení je u detí do 5 rokov. Nebezpečným formám malárie je vystavených až 40 % svetovej populácie.

Samotný názov "malária" pochádza zo stredovekej taliančiny, kde "mala aria" znamená "zlý vzduch". Malária je spôsobená plazmódiami, parazitickými prvokmi kmeňa Výtrusovcov (Apicomplexa). Ich prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles, kde patrí až 60 rôznych druhov. Najznámejší vektor je komár maláriový (Anopheles maculipenis).

Malária je tropické ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä v tropických oblastiach. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2021 podľa odhadov 247 000 000 prípadov malárie na celom svete, pričom počet úmrtí bol viac ako 600 000. Práve africký kontinent nesie prvenstvo v počte nakazených ľudí a úmrtí v celosvetovom meradle.

Pôvodcovia malárie

Malária je vyvolaná prvokom z rodu Plasmodium kmeňa Apicomplexa. U človeka vyvolávajú maláriu druhy Plasmodium falciparum, Plasmodium malariae, Plasmodium ovale, Plasmodium vivax. Až 80%-nú morbiditu a 90%-nú mortalitu spôsobuje Plasmodium falciparum. Parazitické plazmódiá tiež infikujú plazy, vtáky, hlodavce, opice a šimpanzy. Boli zaznamenané prípady infekcie človeka druhmi malárie, ktoré infikujú iné vyššie primáty, napr. Plasmodium knowlesi, Plasmodium inui, Plasmodium cynomolgi, Plasmodium simiovale, Plasmodium braziliarum, Plasmodium schwetzi a Plasmodium simium, ale s výnimkou P. knowlesi sa im nevenuje zvýšená pozornosť. Vtáčia malária zabíja hydinu, nespôsobuje však vážne ekonomické straty.

Životný cyklus plazmódií

Životný cyklus plazmódií prebieha v dvoch hostiteľoch: v komárovi a v človeku. Počas cicania krvi samička infikovaná plazmódiami v štádiu sporozoitov vpustí do hostiteľa sporozoity (1) a sama sa infikuje plazódiami v štádiu gametocytov (8). Sporozoity sa krvou dostávajú do pečene, kde vstupujú do hepatocytov (2), čím začína extraerytrocytárna fáza životné cyklu plazmódií (A), čo je nepohlavné rozmnožovanie v pečeni. Sporozoity v hepatocytoch dozrejú do štádia schizontov (3). Mnohojadrové schizonty sa rozpadnú na jednojadrové merozoity (4), ktoré infikujú červené krvinky (erytrocyty).

Je nutné dodať, že u druhov plazmódií P. ovale a P. vivax sporozoity sú schopné vytvoriť hypnozoity, ktoré predstavujú dormantné (spiace) štádium. Hypnozoity zotrvávajú bez aktivity v hepatocytoch po dlhú dobu a spôsobujú znovuobjavenie malárie tým, že sa prebudia, invadujú krvný obeh po niekoľkých týždňoch, dokonca rokoch. Napadnutie ertrocytov merozointami (5) vedie na nepohlavné rozmnožovanie v krvi za tvorby trofozoitov.

Nezrelé trofozoity (kruhové štádium) dospejú do štádia schizontov, ktoré prasknú za tvorby merozointov (6), ktoré znova infikujú ďalšie červené krvinky. Merozoity sa dostávajú z vnútra červených krviniek praskaním červených krviniek, čo vyvoláva typické horúčky (maláriový syndróm, malarický syndróm).

Niektoré nezrelé trofozoity prejdú do štádia gametocytov (7), čiže pohlavných buniek s haploidným počtom chromozómov. Pohlavné bunky sú samčie (mikrogametocyty s bičíkmi) a samičie (makrogametocyty bez bičíkov): pri satí krvi sa komár infikuje od človeka gametocytmi, ktoré v komárovi splynú v procese oplodnenia: samčí mikrogametocyt vstúpi do samičieho makrogametocytu (9). Tým začína sporogónická cyklus v komárovi (C). Po oplodnení makrogametocytu vznikne zygota (nezobrazené), ktorá sa stane pohyblivou a natiahnutou ookinetou (10), ktorá sa dostane do steny stredného čreva komára, kde sa vyvinie na oocystu (11). Infikovaná samička komára Anopheles prenáša pohyblivé infekčné štádium výtrusovca Plasmodium vo svojich slinných žľazách.

Príznaky malárie

Medzi klasické príznaky patrí zimnica, horúčka a následné potenie trvajúce 4 až 6 hodín. Tento cyklus sa opakuje každých 48 hodín, Plasmodium vivax a Plasmodium ovale (malaria tertiana), resp. 72 hodín, Plasmodium malariae (malaria quartana). Plasmodium falciparum spôsobuje cykly s periódou 36 až 48 hodín alebo s malou prevalenciou aj kontinuálnu horúčku.

Symptómy malárie sú: horúčka, triaška, bolesti kĺbov, zvracanie, anémia (spôsobená hemolýzou), hemoglobinúria a kŕče. Tiež sa objavuje pocit pálenia pod kožou. Tiež sa objavuje zväčšená slezina, silné bolesti hlavy, cerebrálna ischémia, zväčšenie pečene, hypoglykémia a hemoglobinúria s renálnou insuficienciou. Môže sa objaviť aj čierna horúčka, keď sa hemoglobín z rozložených červených krviniek dostáva do moču.

Ťažké prípady malárie sú vyvolané predovšetkým Plasmodium falciparum a prepuknú asi 6 až 14 dní po infekcii. Najťažšie prípady končia kómou alebo smrťou, predovšetkým u neliečených detí alebo tehotných žien, ktoré sú najzraniteľnejšie. Ťažká malária môže progredovať veľmi rýchlo a spôsobiť smrť v intervale niekoľkých hodín či dní. V najťažších prípadoch je prevalencia mortality až 20 %, aj pri intezívnej lekárskej opatere. V endemických oblastiach je liečba menej uspokojivá a celková mortalita je 10 %.

Chronickú maláriu spôsobujú Plasmodium vivax a Plasmodium ovale, nie však Plasmodium falciparum. V tejto forme môže nastať relaps až po niekoľkých mesiacoch či rokoch od expozície parazitmi, pretože zotrvávajú v latentnej forme v pečeni. Preto nie je možné považovať neprítomnosť parazitov v krvi za znak vyliečenia. Bol zaznamenaný prípad s inkubačnou dobou 30 rokov.

Príznaky najčastejšej formy malárie sa zvyčajne objavia až po dvoch týždňoch od expozície, hoci v niektorých prípadoch môže trvať aj niekoľko mesiacov, kým sa príznaky objavia. Miernymi príznakmi malárie sú horúčka, zimnica a bolesť hlavy. Tie sa objavia spravidla do 10 - 15 dní po uštipnutí infikovaným komárom. Medzi závažné príznaky patrí únava, zmätenosť, záchvaty a ťažkosti s dýchaním. Keďže ide o masívne osídľovanie červených krviniek parazitom, príznakom sú aj anemické stavy, abnormálne krvácanie a môže sa objaviť krv v moči.

Diagnostika malárie

Včasná diagnostika malárie je kľúčová. Čím skôr sa malária diagnostikuje, tým rýchlejšie sa predíde zhoršeniu stavu. Prvoradý je odber anamnézy. Samotná diagnostika je založená najmä na laboratórnom vyšetrení krvi, prípadne na tzv. RDT testoch - rýchlotestoch. Maláriu dokážu určiť už z kvapky krvi na prste. Lekári v tropických oblastiach vedia na základe príznakov veľmi rýchlo odhadnúť, že sa jedná práve maláriu. Dominantným príznakom je horúčka, ďalej bolesti hlavy, malátnosť, slabosť, gastrointestinálne ťažkosti, bolesti svalov.

Na presné stanovenie diagnózy sa hodnotí hrubý a tenký krvný náter. Ten predstavuje rýchlu a vysoko senzitívnu metódu stanovenia ochorenia. Podľa hrubého krvného náteru sa potvrdí výskyt parazita v erytrocytoch. Ide hlavne o kvantitatívne stanovenie prítomnosti ochorenia. Krvný náter by sa mal realizovať čo najskôr.

Liečba malárie

Liečba musí byť zahájená čo najskôr po diagnostikovaní ochorenia. Postup terapie závisí od veku pacienta, typu parazita (Plasmodium), oblasti nákazy, vážnosti príznakov a celkového zdravotného stavu pacienta. V prípade malých detí, tehotných žien a imunodeficientných pacientov, je čas diagnostiky a liečby kľúčový. Prvá fáza liečby je zameraná na trofozoidy, ktoré napádajú a usmrcujú erytrocyty.

Aktívna malária (najmä typu falciparum) si okamžite žiada hospitalizáciu pacienta. Pri včasnom a vhodnom dávkovaní liekov je možné pacienta celkom uzdraviť. Kedysi veľmi účinný chlorochín, používaný v rámci prevencie i liečby už v súčasnosti v mnohých oblastiach nezaberá, kvôli získanej rezistencii plazmódií. Maláriu je možné liečiť linkozamínovým antibiotikom klindamycínom, resp.

Liečba môže byť aj profylaxická, čo znamená, že je zameraná na zastavenie aj ostatných štádií vývojového cyklu parazita, napríklad v hepatocytoch. V súčasnosti sa používajú tieto lieky:

• Plaquenil (hydrochlorochín) - indikuje sa na liečbu akútnej malárie, ale aj na profylaxiu. Je účinný proti kmeňom Plasmodium falciparum, P. vivax, P. ovale a P. malariae.
• Malarone (proguanil vo fixnej kombinácii a atovachónom) - je účinný na kmeň Plasmodium falciparum pri akútnej a nekomplikovanej malárii.

Tabuľka nižšie popisuje liečebný proces:

Prevencia malárie

Najlepšou ochranou proti malárii je zabrániť uštipnutiu komármi. V rámci prevencie je nutné nosiť dlhé rukávy a nohavice, počas spánku používať sieťku proti komárom. Účinná očkovacia látka v súčasnosti (2024) existuje, istá nádej existuje v rozšírených možnostiach skúmania genómu plazmódií. V roku 2022 boli vyvinuté dve vakcíny založené na mRNA, ktoré ešte neboli schválené príslušnými liekovými agentúrami na klinické použitie. Prirodzená odolnosť proti malárii je spojená s ochorením s názvom kosáčikovitá anémia (ovalocytóza).

Pri pobyte v oblastiach s výskytom malárie je potrebné užívať účinné profylaktiká (používa sa doxycyklínová postexpozičná profylaxia, ktorá obsahuje antibiotikum doxycyklín, ďalej sa preventívne užíva chinín, respektíve jeho deriváty hydroxychlorochín a chlorochín.

Ak sa chystáte do niektorej z krajín, kde sa môžete potenciálne nakaziť maláriou, oznámte to svojmu lekárovi. Lekár vám určí a predpíše lieky, ktoré je vhodné začať užívať ešte pred odcestovaním. Plaquenil sa odporúča užívať 2 týždne pred plánovanou cestou. U detí sa užíva 6,5 mg / na 1 kg hmotnosti 1x týždenne, u dospelých 400 mg 1x týždenne. Ak nie je možné užívať liek 2 týždne pred cestou, existuje možnosť podania dvojnásobnej dávky. Dennú dávku je možné rozdeliť na dve dávky s odstupom šiestich hodín. Užívanie predpísaných dávok by malo trvať ešte 8 týždňov po odcestovaní z krajiny s potenciálnym rizikom nákazy.

V prípade lieku Malarone sa má liečba zahájiť 24 alebo 48 hodín pre odcestovaním do krajiny s hroziacou nákazou, mala by pokračovať celý pobyt a následne trvať ešte 7 dní po odchode z endemickej oblasti. Aby ste predišli bodnutiu komárom, majte na dovolenke vždy po ruke kvalitný repelent. Reaplikujte si ho po kúpaní, keď sa veľmi spotíte alebo každých niekoľko hodín.

Aj nemecká farmaceutická spoločnosť BioNTech vyvinula vakcínu proti malárii, ktorá je momentálne v klinickom skúšaní. Malária sa na Slovensku prirodzene nevyskytuje. Zvyknú sa však objavujiť importované prípady u cestovateľov - a teda že sa cestovateľ nakazí ešte v zahraničí a ochorenie si so sebou „prinesie“ na územie Slovenska. U nás teda považujeme maláriu za vzácne ochorenie, a keďže nie je súčasťou nášho každodenného života, ani si neuvedomujeme, aké je vážne. Čísla úmrtí pacientov, a hlavne detí, v ohrozených krajinách nie sú pritom vôbec zanedbateľné.

Je dôležité dbať na prevenciu ochorenia. Skontrolujte, či potrebujete preventívnu liečbu malárie v krajinách, ktoré navštevujete. Je tiež potrebné navštíviť svojho všeobecného lekára alebo miestnu cestovnú kliniku pre informácie o malárii hneď, ako viete, kam sa chystáte cestovať. Stále musíte prijať opatrenia na ochranu pred infekciou, ak cestujete do rizikovej oblasti, aj keď ste vyrastali v krajine, kde je malária bežná.

Zostaňte v blízkosti oblastí, ktoré majú účinnú klimatizáciu a tienenie dverí a okien. Použite repelent proti hmyzu na pokožku a v prostredí, kde spíte. Nezabudnite ho často opakovať. Noste radšej ľahké nohavice voľného strihu ako šortky a košele s dlhými rukávmi. Antimalariká znižujú riziko infekcie len o 90 %.

Vždy sa odporúča, aby ste užívali antimalariká, keď cestujete do oblastí, kde existuje riziko malárie. Je potrebné užiť správnu dávku a dokončiť kúru antimalarickej liečby.

V minulosti sa malária liečila prípravkami na báze chlorochínu a vo veľkej miere sa využívali postreky tzv. DDT (DDT - dichlórdifelyltrichlóretán). Na začiatku bol tento prístup efektívny, ale postupom času si komáre vyvinuli rezistenciu na insekticíd a začali dané oblasti opäť zamorovať. zároveň ako prevencia slúži aj užívanie liekov (tzv. antimalarík).

V súčasnej dobe sa využíva najmä používanie ochranných sietí na posteliach ošetrených insekticídom a použitie reziduálnych insekticídov v interiéri - na steny, závesy, záclony a iné povrchy.

Pri pobyte v tropickej oblasti s výskytom malárie sa odporúča nosiť svetlé oblečenie s dlhým rukávom a dlhé nohavice, ktoré si zapravíte do ponožiek. Samozrejmosťou je pokrývka hlavy. Celkovo je odporúčané mať zakrytú čo najväčšiu časť tela. Nezdržiavať sa v miestach kde sa komáre roja - stojaté vody, močariská a rovnako sa neodporúča zdržiavať sa vonku po súmraku - vtedy sú komáre aktívnejšie. Iné druhy tropických komárov sú však aktívne počas dňa, preto je potrebné sa pred komármi chrániť celý deň.

Súvislosť ryže a beri-beri

V súvislosti s maláriou je zaujímavá aj historická zmienka o chorobe beri-beri, ktorá sa v minulosti vyskytovala v oblastiach, kde bola ryža základnou potravinou. Christiaan Eijkman, ktorý skúmal beri-beri na Jáve, zistil, že sliepky kŕmené lúpanou ryžou trpeli príznakmi podobnými beri-beri. Následne zistil, že nelúpaná ryža obsahuje látky, ktoré zabraňujú vzniku tejto choroby.

Zistil, že choroba beri-beri vyvoláva nejaká baktéria. Jeho úlohou bolo pripraviť čistú kultúru baktérie, a potom z nej vyrobiť očkovaciu látku. Všimol si, že sliepky na dvore vojenskej nemocnice trpeli podobnými príznakmi ako pacienti s beri-beri. Tieto sliepky neisto kráčali a mali problémy pri sadaní. Neskôr ich videl ležať na boku, čo je pre tieto vtáky mimoriadne netypické! Mali tiež ťažkosti s dýchaním. Eijkman si položil logickú otázku. Bolo možné, aby sa sliepky nakazili mikróbom spôsobujúcim beri-beri?

Predtým sliepky dostávali ostatky lúpanej ryže zo stolov dôstojníkov vo vojenskej nemocnici. Kuchár na novom mieste im však podával druh červenej ryže známej pod menom beras merah. Pôvodne mala miestna ryža červenkastý obal (botanickým termínom je perikarp). Tento obal bolo možné odstrániť pomocou lúpania alebo tzv. „leštenia“ ryže. Leštená ryža mala krajší biely vzhľad a mnohým ľuďom takto chutila lepšie. Kuchár na novom mieste si však povedal, že sliepky si nezaslúžia takú špeciálnu bielu ryžu a sypal im namiesto toho „pololeštenú“.

Keď si Eijkman uvedomil túto súvislosť, mal v rukách dôležitú indíciu. Leštená ryža musí byť zdrojom infekcie. Biela škrobová časť ryžového zrna musí obsahovať baktériu, po ktorej tak dlho márne pátral. To by vysvetľovalo, prečo bola beri-beri taká častá v regiónoch, kde bola hlavnou potravinou ryža. Eijkman síce neplánoval zameniť sliepkam stravu, keď sa rozhodol presunúť ich na iné miesto, ale nemohol si nevšimnúť efekt tejto zámeny, keď už k nej došlo. Náhodou sa tak dostal k poznatku, ktorý unikol jemu a jeho kolegom napriek piatim rokom usilovného štúdia.

Eijkmanovi sa darilo vyvolávať u sliepok ochorenie takmer ako na povel jednoduchou úpravou stravy. Keď ich kŕmil leštenou bielou ryžou, u zdravých sliepok sa čoskoro začali prejavovať príznaky podobné ľudským príznakom beri-beri. Keď chorým zvieratám podával červenú ryžu, vyzdraveli. Vyzdraveli aj vtedy, keď obaly ryžových semien - „šupky z ryže“ - pridal ku krmivu pozostávajúcemu len z lúpanej ryže. Na Eijkmana to muselo spraviť ohromný dojem, keď v niektorých prípadoch začali sliepky chodiť a dokonca poletovať len pár hodín po tom, ako zjedli ryžové šupky. Na základe toho vyvodil záver, že v šupkách musí byť akýsi neutralizačný faktor alebo protijed na baktériu. To by vysvetľovalo, prečo zdravé sliepky ostávali zdravé aj v prítomnosti chorých.

V konečnom dôsledku, ekonomický dopad malárie v Afrike bol odhadnutý na 12 miliárd USD ročne. Zahŕňa náklady na zdravotnícku starostlivosť, pracovnú neschopnosť, absencie v dochádzke do školy, zníženú produktivitu v dôsledku poškodenia mozgu z cerebrálnej malárie a straty investícií resp. straty v turizme.

tags: #ako #suvisi #ryza #s #malariou

Populárne príspevky:

• Predaj zmrzliny Trebišov
• Zemiakové šišky
• Vplyv stravy na rednutie kostí
• Overený recept na parenú knedľu
• Fitness recept: Ovsené placky