Pestovanie zelenej fazule: Sprievodca pre úspešnú úrodu

Struková zelenina predstavuje pestrú skupinu rastlín, ktoré sú cenené pre svoje chutné a výživné struky. Tieto struky sú nielen kulinársky všestranné, ale aj bohaté na dôležité živiny. Mnohí záhradkári si obľúbili pestovanie strukovej zeleniny pre jej relatívnu nenáročnosť a bohatú úrodu, ktorú poskytuje počas celej sezóny. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy strukovej zeleniny, ich pestovanie, využitie v kuchyni a tipy na skladovanie.

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke!

Ak niečo naozaj usilovne obrastala, bola to kukurica v Strednej a Južnej Amerike, pretože práve odtiaľ táto naša obľúbená strukovina pochádza. Už 6 000 rokov pred naším letopočtom sa ju podarilo domestikovať a zapojiť do pozoruhodného indiánskeho poľnohospodárstva, no divoko rastúcu ju obyvatelia Nového sveta jedli omnoho skôr - fazuľový škrob sa podarilo identifikovať medzi zubami až 9 000 rokov starej lebky. Pestovanie fazule bolo naozaj zaujímavé a zaznamenal ho už Kolumbus, ktorý fazuľu z Ameriky priviezol zo svojej dobrodružnej púte za čiernym korením do Indie.

Fazuľa: Kráľovná strukovej zeleniny

Fazuľa je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších strukových zelenín. Existuje množstvo druhov a odrôd, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou strukov. Fazuľu si môžete vyberať z množstva odrôd. Jedným zo znakov, ktorými sa líšia, je jej vzrast. Podľa neho si môžete vybrať kríčkovú alebo kolíkovú fazuľu, v našej ponuke je k dispozícii tiež trpasličia fazuľa.

Druhy fazule

• Zelená fazuľka: Klasická zelená fazuľka je známa svojimi štíhlymi strukmi, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 30 centimetrov. Existujú odrody s jemnými strukmi bez nepríjemných vlákien, ako napríklad francúzske fazuľky. Zaujímavosťou je, že zelená fazuľka nemusí byť vždy zelená, existujú aj žlté, fialové, vínové a pruhované druhy.
• Kolíková fazuľa: Tieto druhy sú vhodné aj do menších záhrad a dajú sa pestovať aj na balkóne. Potrebujú oporu, po ktorej sa budú ťahať. Prinášajú bohatú úrodu, ktorá sa zbiera postupne.
• Kríčková fazuľa: Pri pestovaní nepotrebuje oporu. Má kratšie vegetačné obdobie a úroda dozrieva naraz.
• Trpasličia fazuľa: Odroda kríčkovej fazule s výškou do 40 cm a dlhými strukmi. Počas rastu sa rastliny navzájom prepletajú.
• „Metrová fazuľa“ (Vigna sinensis): Táto fazuľa, známa aj ako vigna čínska, tvorí tenké, miestami vyše 60 cm dlhé struky, ktoré sú veľmi delikátne. Vigna je popínavá a vyžaduje oporu. Ak máte radi fazuľové struky, určite vás zaujme tzv. „metrová fazuľa“. Plody prináša dlhšie obdobie.
• Fazuľa pestovaná pre kvety: Niektoré druhy fazule sa pestujú predovšetkým kvôli jedlým kvetom.

FAZUĽA kolíková zelená Monte Bello je skorá ťahavá odroda s veľmi jemnými a štíhlymi strukmi s výnimočnou chuťou. Struky sú bez pergamenovej blany a majú iba 8 mm v priemere. Ťahavá rastlina má struky rovnomerne rozmiestnené a poskytuje zber úrody po dlhý čas. Pestujte s oporou na slnečnom a chránenom stanovisku.

Sprievodca farmára k zvládnutiu pestovania zelenej fazule

Všetky druhy fazule sa pestujú veľmi ľahko. Vysievať by sa mala až po tom, čo pominie nebezpečenstvo mrazu a pôda sa zahreje aspoň na 10 ºC.

Pestovanie fazule

Fazuľu obľubuje teplo. Na jej vysievanie preto vyberte slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť.

Pred vysadením sadeníc je vhodné pridať do zeme mulč, ktorý pomôže udržiavať vlhkosť a chráni pôdu v extrémnych teplotách. Fazuľu sadíme 2,5 cm hlboko do ťažkej pôdy alebo 4 cm hlboko do ľahkej pôdy. Ihneď po výsadbe dajte semenám dostatok vody na podporu klíčenia. Potom stačí zalievať každé 2 - 3 dni, aby bola pôda vlhká, nie však premočená pretože príliš veľa vody spôsobuje hnilobu semien.

Fazuľu pestujte na slnečných a chránených miestach, mimo dosahu silných vetrov. Fazuľu sa oplatí vysievať priebežne, aby ste ju mohli priebežne aj zberať. Ak chcete skúsiť zasadiť aj ďalšiu várku fazuľky, počkajte dva týždne po prvej výsadbe a potom vysaďte druhú. Pokiaľ by ste chceli mať k dispozícii zelené či žlté fazuľové struky počas celého leta, kríčkové odrody je vhodné siať postupne, približne v dvojtýždňových intervaloch.

Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, ktoré by mohli poškodiť mladé rastlinky. Môžete tak však urobiť aj v júni, niektoré odrody stihnú dozrieť aj pri výseve počas júla. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny.

Odporúčané vzdialenosti riadkov sú pri kríčkových odrodách 35 - 60 cm, pri kolíkových až do 80 cm. Vzdialenosti v riadkoch môžu byť menšie, len do 8 cm. Presnú vzdialenosť stanovte podľa popisu na obale.

Fazuľa patrí k plodinám, ktoré vyžadujú kyprenie pôdy a pravidelnú zálievku, najmä počas vytvárania strukov. Dbajte na to, aby ste nepolievali listy, vodu smerujte ku koreňom. Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Pre kolíkové druhy vytvorte oporu, aby sa mali po čom ťahať.

Čas zberu môžete určiť aj podľa toho, že sa na rastline nachádza veľké množstvo strukov, listy uvädajú a žltnú. Keď sa struk po ohnutí zlomí, fazuľa je pripravená na zber.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zelená fazuľka chutí mnohým druhom hmyzu, vrátane japonských chrobákov. Najčastejším nepriateľom sú však vošky a slimáky. Z chorôb fazuľku najčastejšie napádajú plesňové choroby, najmä vo vlhkých podmienkach alebo pri častom zalievaní. Menej časté sú antracitóza, bakteriálna pleseň a vírus mozaiky.

Využitie v kuchyni

Struková fazuľa je všestranná zelenina, ktorá sa dá použiť do omáčok, polievok, ako príloha či doplnok do šalátu. Je dôležitá aj kvôli obsahu živín. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu.

Nakupovanie a skladovanie strukovín

Ak chcete vyraziť na nákup strukovín, je dôležité vedieť, na čo pri nákupe dbať a ako ich čo najlepšie skladovať, aby sa zachovala kvalita a trvanlivosť.

Formy predaja

Strukoviny sa dajú kúpiť v rozmanitých formách - čerstvé, sušené alebo v konzerve či pohári. Čerstvé strukoviny, ako napríklad zelený hrášok alebo fazuľa, sú v ponuke sezónne a skvele sa hodia na okamžitú spotrebu. Strukoviny v konzerve alebo pohári (napríklad cícer alebo biela fazuľa) sú už predvarené a dajú sa použiť okamžite.

Voľba medzi čerstvými, sušenými alebo konzervovanými strukovinami závisí od vašich potrieb a preferencií. Čerstvé strukoviny sú ideálne, ak uprednostňujete autentickú chuť a textúru a máte dostatok času na ich prípravu. Sušené strukoviny sú vhodné pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť.

Skladovanie

Strukoviny je dôležité správne skladovať, aby sa zachovala ich kvalita a trvanlivosť. Sušené strukoviny skladujte na chladnom a suchom mieste, vo vzduchotesnej nádobe. Vlhkosť a prísun vzduchu môžu spôsobiť, že sa rýchlejšie pokazia alebo splesnivejú. Odporúča sa tiež chrániť strukoviny pred priamym slnečným žiarením, čím znížite stratu živín na minimum. Uvarené strukoviny nechajte pred zamrazením úplne vychladnúť. Na mrazenie môžete použiť nádoby alebo vrecká vhodné na mrazenie, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť. Rozdeľte strukoviny na menšie porcie a napíšte na mraziace nádoby alebo vrecká dátum zamrazenia. Strukoviny môžete v mrazničke skladovať až tri mesiace.

Nie všetky druhy strukovín sa dajú dobre zamraziť.

Ďalšia menej bežná zelenina

Po nedávnom príspevku o menej známych bylinkách, ktorý vás celkom zaujal, sa dnes môžeme pozrieť na menej bežné druhy zeleniny. S niektorými ste sa už určite stretli, ale možno vás prekvapí, že sa dajú pestovať aj u nás.

• Stonkový mangold (Beta vulgaris var. cicla): Možno túto rastlinu poznáte z dovoleniek - na Balkáne a v Stredomorí je to veľmi obľúbená zelenina. Rozlišujeme dva typy mangoldu - listový a stonkový. Listový, ako prezrádza jeho označenie, sa pestuje pre listové čepele. Zo stonkového mangoldu môžeme rovnako používať listy, lenže má aj mohutné stonky, ktoré sú vhodné na všestrannú úpravu. Môžeme ho pripravovať ako špargľu či krájať do jedál pripravovaných vo woku. Mangold má špecifickú arómu a chuť, ktorá nemusí vyhovovať každému, no v jedlách nijako neprekáža. Obsahuje cenné množstvo zdraviu prospešných látok. K dispozícii je už veľmi skoro po zime, v miernej zimnej perióde dokonca aj počas zimy. Samotné listy môžeme používať rovnako ako špenát. Veľmi atraktívne sú zmesové kultivary, ako napríklad Bright Lights. Jeho mohutné listové stonky majú výrazné odtiene bielej, žltej, oranžovej, červenej, bordovej, ružovej a zelenej farby s rôznymi prechodnými odtieňmi. Okrem jedál tak ozdobí i samotnú záhradu.
• Artičoka kardová (Cynara cardunculus): Artičoku ako zeleninu, ktorá sa bežne konzumuje v Stredomorí, zrejme mnohí poznáte. V našich končinách máva niekedy problém s prezimovaním, preto sú staršie rastliny, ktoré by poskytovali zaujímavú úrodu, vzácne. Existuje však rastlina, ktorá je jej blízka príbuzná, no bohatú úrodu poskytuje už v omnoho mladšom štádiu. Karda, alebo inak aj artičoka kardová (Cynara cardunculus), sa pestuje pre mohutné listové stonky, resp. ich široký a dužinatý základ. Z každého vyvinutého listu získame viac hmoty ako z jedného kvetu bežnej artičoky. Kvalita a chuť, rovnako aj použitie, je podobné ako pri klasickej artičoke.
• Ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus): Z teplých oblastí Balkánu a Stredomoria pochádza aj ibištek jedlý (Abelmoschus esculentus), známejší pod názvom okra. Má podlhovasté končisté plody so slizovitými vláknami, ktoré sa pridávajú do jedál v juhoeurópskych krajinách. Okra je veľmi pekná a jej kvety môžu smelo súperiť s okrasnými rastlinami. Plody obsahujú látky s priaznivými účinkami na organizmus.
• Machovka lepkavá (Physalis philadelphica): Ako poslednú exotickejšiu zeleninu spomenieme tzv. tomatillo, teda machovku lepkavú (Physalis philadelphica), ktorá sa pestuje najmä v Južnej Amerike, ale aj v krajinách južnej Európy. Je príbuzná machovke peruánskej, ktorá je u nás obľúbená skôr ako ovocie. Tomatillo však tvorí súčasť mnohých jedál ako zelenina. Plodmi sú bobule ukryté v srdiečkovitých lapmášikoch, ktoré sú omnoho väčšie ako pri ovocnom druhu a neraz svojou rozmernosťou roztrhnú jemný obal oplodia. Môžeme sa stretnúť s odrodami, ktoré majú zelené, ale aj fialové plody.
• Špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina): Medzi zeleninu, ktorá nie je celkom obvyklá a pripomína špargľu, patrí aj špargľový šalát (Lactuca sativa var. asparagina). Jeho anglický názov je „celtuce“. Je to vlastne listový šalát, ktorý môžeme postupne oberať po listoch. Od klasického šalátu sa líši tým, že má vežovitú, pomerne dužnatú hlavnú stonku, z ktorej listy vyrastajú. Stonka je pomerne dlhá a vzdialene pripomína špargľu. Dá sa konzumovať surová alebo tepelne upravená.

V našom regióne už tiež poznáme donedávna neznáme druhy, ako sú cucamelon (mexická kyslá uhorka), ačokča (nazývaná aj paprikouhorka), lagenária (indická uhorka) či viac okrasný ako chutný jahodový špenát.

Odrody fazule

Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit. Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé.

tags: #francúzska #fazuľa #zelená #pestovanie

Populárne príspevky:

• Druhy syrov a ich vlastnosti
• Ražná múka v piškótovom ceste
• Návod na prípravu Sunar
• Recept na šalát od Mačingovej
• Ako pripraviť XXL kuracie krídelká