História vzniku francúzskej polievky a jej spojenie so závodom Carpathia

História prievidzského závodu Carpathia siaha do roku 1875. Od svojho vzniku stihla Carpathia prejsť naozaj dlhú cestu. Od rodinnej pálenice až po modernú potravinársku fabriku, kde sa potraviny nielen vyrábajú, ale aj vyvíjajú. Dá sa povedať, že sa tu rodia receptúry nielen pre Slovensko, ale celý svet. Ikonická Francúzska polievka, ale aj ďalšie produkty preslávili túto značku nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Bohatá história však zaväzuje a ľudia vo fabrike už pracujú na tom, aby dobré chute a kvalita pretrvali aj do budúcnosti.

Fabrika prešla za ostatné roky doslova revolučnou modernizáciou. Rýchlostné výrobné linky, automatizácia a robotizácia z nej vytvorili špičkového producenta bujónov, polievok, dochucovadiel a ďalších potravinárskych produktov.

„Vďaka investíciám do modernizácie sa závod postupne vypracoval na svoju súčasnú špičkovú pozíciu: patrí nielen medzi kľúčové prevádzky skupiny Nestlé v Európe, ale aj medzi najvýznamnejších producentov potravín na Slovensku,“ hovorí Dušan Ďurdík, riaditeľ závodu Carpathia, ktorý už od roku 1992 patrí pod spoločnosť Nestlé.

Výrobná produkcia závodu narástla za ostatných 6 rokov o neuveriteľných 60 %! Pritom až 90 % výrobkov smeruje na export, od Rumunska až po Južnú Kóreu a Hong Kong. Fabrika v súčasnosti vyrába takmer 500 druhov produktov - od ikonických bujónov, dochucovadiel, vrecúškových polievok až po ázijské cestoviny. Carpathia je aj dôležitým zamestnávateľom. Viac ako 500 ľudí z regiónu Hornej Nitry tu pracuje v duchu medzigeneračnej spolupráce - skúsenosti starších sa spájajú s dravosťou mladších. Spolu tak vytvárajú synergiu, ktorá môže pomôcť zabezpečiť budúcu prosperitu závodu.

Kedysi v Carpathii vznikla legendárna Francúzska polievka a aj dnes tam vývojári experimentujú s novými chuťami, aby vyhoveli rôznym svetovým trhom. Bolonské cestoviny pre Slovákov, knedličkové polievky pre Česko, ázijské rezance pre Hong Kong. V Prievidzi sa skrátka rodia chute celého sveta!

A čo bude ďalej? Príbeh Carpathie rozhodne nekončí. Nové investície, nové technológie, nové chute!

Francúzska polievka od prievidzskej Carpathie bola prvou francúzskou "sáčkovou" polievkou v bývalom Československu. "V Carpathii sa začali polievky vyrábať v roku 1959, viac-menej ako náhradný program za liehoviny. Ako pokračovala, polievky sa na základe receptúr z Vitany začali predávať v 60. rokoch, do roku 1970 bol ich predaj veľmi pomalý, na to však prišiel inžinier Alexander Trubnyj, ktorý začal zakladať vývojové oddelenie a začal robiť vývoj polievok na "slovenské chute".

Podľa Matyášovej je pór vo francúzskej polievke najdôležitejší a odlišnosť s prímorským rázom jej dodáva namiesto klasických rezancov aj cestovina v tvare mušličiek. Práve pór a mušličky jej dali aj meno po Francúzsku. Francúzska polievka dostala aj ocenenie Zlatý pohár na EXPO Plzeň, ako podotkla jej autorka, bola úspešná hneď od momentu, ako sa začala vyrábať.

Tradíciu tejto dehydrovanej potraviny sa snaží prievidzský závod oživiť aj v tomto období, keď spustil marketingovú kampaň. Bola som na ňu hrdá celý ten čas, lebo bola mojou prvou samostatnou polievkou na vývoji.

Ing. Darina Matyášová pracovala celý život iba v CARPATHII, nakoniec aj ako jej generálna riaditeľka. Francúzska polievka sa vďaka svojej nezameniteľnej chuti a vôni stala hneď po uvedení na trh obrovským hitom a vyrástli na nej celé generácie. Francúzska polievka pani Dariny je dodnes najobľúbenejšou polievkou na Slovensku.

Najpopulárnejším výrobkom Carpatie, závodu Nestlé Slovensko, je Francúzska polievka. Jej receptúru vymyslela Darina Matyášová. Po druhej materskej stiahli mladú inžinierku na oddelenie vývoja a za 6 týždňov bola na svete dnes najpredávanejšia vrecúšková polievka na Slovensku.

V čase vzniku polievky (1971) nemala Matyášová ani 30 rokov, ako mladá gazdiná sa učila variť a túžila nielen po výnimočnej chuti. Tú dosiahla mixom zelenín s atraktívnym zelenkavým pórikom a príťažlivosť v tanieri zvýšili namiesto tradičných slížikov mušličky. Sušený pór dodali Albánci, ale matrice na mušličky bolo treba kúpiť z cestovinárskej veľmoci z Talianska.

Písal sa rok 1971 a vrchnosť Matyášovej odkázala, že ľuďom postačia aj slížiky. Keď však vedenie Carpathie tvrdohlavo nástojilo na mušličkách a garantovalo zvýšenie výroby, stal sa zázrak. Takto sa narodila slovenská vrecúšková polievka číslo jedna, jedna z najznámejších potravinárskych značiek Slovenska.

Prečo sa volá francúzska? Inak Francúzi majú radšej cibuľové polievky, kým Slováci z chuťovo výrazných preferujú cesnakovú a takí Španieli sú zasa na múčne. Dnes v Prievidzi vyrábajú bujónovú kocku Kub Or (Kocku zlata), ktorá je koncentrátom francúzskych chutí. Ktorý exportný trh je pre Nestlé Prievidza najdôležitejší? Francúzsky. Smeruje tam 28 percent všetkej produkcie, hneď za ním nasleduje Rumunsko s 24 percentami a zvyšok putuje do 25 krajín. Samotný slovenský a český trh "zje“ len desať percent výroby.

Na čele vývoja dnes stojí Jaroslav Žiak. Na Slovensku by sa ťažko hľadal lepší znalec chutí európskych národov. Napriek globalizácií výroby potravín, ktorá na Slovensku spolu s cestovaním spopularizovala stredomorskú a ázijskú - thajskú, či indickú kuchyňu, musí Žiak prihliadať na odtienky každej národnej kuchyne. Žiak o tom nepochybuje. Vidí súčasnú generáciu mladých ľudí, ktorí trávia hodiny času pri počítačoch a náhle im zaškŕka v bruchu. Vtedy sú bujóny skvelými prvými pomocníkmi ako zahnať hlad. Prievidžania teraz vyvinuli sadu Simply cook, Jednoduché varenie, ktorá umožňuje prípravu pestrej skupiny jedál.

Nestlé a Carpathia: Spojenie, ktoré prežilo skúšku časom. Po prekonaní pandémie COVID-19 dostalo riaditeľstvo závodu Nestlé v Prievidzi list zo Španielska s poďakovaním za zvýšené dodávky dehydrovaných polievok a cestovinových jedál. Aj na Slovensku sme mohli vidieť, ako sa mestá vyprázdnili. Ľuďom, ktorí boli zatvorení doma, prišli vhod jedlá, ktoré sa dali pripraviť rýchlo, boli chutné a rozmanité.

Všetko sa začalo v Prievidzi, kde bola založená Prvá prievidzská pálenica. Jej hlavným výrobným zameraním bolo spracovanie ovocia a ďalších prírodných surovín regiónu. Známymi sa stali predovšetkým destiláty z borievky a sliviek. Takmer počas celého obdobia prinášalo toto zameranie prosperitu a prácu spracovateľom a pestovateľom.

Po kolektivizácii poľnohospodárstva a priemyselnom rozvoji regiónu v päťdesiatych rokoch sa vedenie podniku snažilo nájsť výrobné zameranie, ktoré by využilo znalosti a surovinový potenciál závodu, ale nebolo tak vysoko sezónne ako ovocinárska výroba. Rozhodnutie padlo na výrobu dehydrovaných polievok. 6. októbra 1959.

Ku koncu roka fabrika vyrábala tri druhy polievok - ryžovú so slaninou, hrachovú so slaninou a hráškovú s údeným mäsom. V roku 1961 sa už vyrábalo 15 druhov polievok a najmä tie vyvinuté v závode v Prievidzi s hovädzím a slepačím mäsom boli u zákazníkov veľmi obľúbené.

Hlavný hit značky Carpathia prišiel v roku 1971. Pani Darina Matyášová, neskoršie vedúca oddelenia vývoja a riaditeľka závodu, vymyslela novú polievku, ktorá bola niečo medzi cibuľačkou, no nie príliš cibuľová a hovädzou, no nie príliš hovädzia. Slávna Francúzska polievka, s typickými mušličkami, sa stala prirodzenou súčasťou dovolenky mnohých Slovákov a dodnes je najpredávanejšou polievkou zo sortimentu závodu na Slovensku.

Pani Darina pracovala v Carpathii celý život a hoci si dnes užíva zaslúžený dôchodok, na závod stále dohliada. Jej manžel, Jozef Matyáš, si už 45 rokov do Francúzskej polievky, ktorú vymyslela jeho manželka, potajomky pridáva štipľavú papriku a opraženú cibuľku. Dcéra Nataša zase po svojej maminke prevzala pomyselné „žezlo“ a ako technická riaditeľka je zodpovedná za kvalitu polievok.

Keď sa v roku 1990 rozpadol veľkoobchod s potravinami, stáli v prievidzskej Carpathii pred hamletoskou otázkou: byť či nebyť. Fabrika bola plná tovaru, ako ho však dostať k zákazníkom? Naložili ho do áut a začali predávať po širokom a vzdialenejšom okolí.

Odvtedy uplynulo 30 rokov a dnes je Nestlé Slovensko v Prievidzi jednotkou medzi slovenským potravinármi. Vlani spoločnosť dosiahla tržby takmer 217 miliónov eur a zisk bezmála 9 a pol milióna eur, o 17 percent viac ako rok predtým. V porovnaní s ostatnými odvetviami potravinárstva sú to vysoko nadštandardné výsledky.

Spoločnosť sa zameriava aj na udržateľnosť. Čoraz viac zamestnancov dochádza do práce na bicykli, z fabrických striech zachytávajú dažďovú vodu a zalievajú ňou zeleň v areáli a v spolupráci s Lesmi SR vysadili 50 tisíc stromov po celej krajine, ktoré zachytia 700 ton oxidu uhličitého.

História polievky

Polievka sa tiahne ľudskou históriou už od praveku. Ingrediencie, spôsob konzumácie aj význam polievky v stravovaní sa do dnešných dní čiastočne premenili, jej podstata však nie. Už v dobe kamennej pred vyše ôsmimi tisíckami rokov ľudia vo vode varili mäso zo sobov, mamutov či koňov, po ruke však vtedy neboli hrnce ani hlinené nádoby, a tak si museli vystačiť s vakmi zo zvieracích koží či s vodeodolnými košíkmi z kôry alebo tŕstia. Oheň by ich spálil, a tak sa voda ohrievala pomocou rozpálených kameňov vo vyhĺbenom otvoru v zemi.

Nápad vkladať rozličné ingrediencie do vriacej vody dostali o pár sto rokov neskôr i starí Egypťania či Rimania. V dochovanej a počas stredoveku opakovane vydávanej kuchárskej knihe Apicius spísanej pravdepodobne v 4. storočia, ktorú naše praprapraprababičky poznali skôr pod názvom De Re Coquinaria (O umení kuchárskom), nájdeme napríklad recept na rímsky boršč alebo jačmennú-zeleninovú polievku.

Ako sa šírila Rímska ríša, rozširovala sa aj rôznorodosť zeleniny a byliniek, ktoré sa do polievok pridávali - už vtedy sa varil pór, cibuľa, cesnak, mrkva, petržlen, fenikel, mäta, tymián alebo koriander.

V stredoveku potom boli pre polievky objavené strukoviny, napríklad v preslávenej stredovekej kuchárskej zbierke Viandier bola okrem cibuľovej, horčicovej a rybej popísaná aj fazuľová polievka. V obľube na našom území bola tiež syrná polievka z prepasírovaného syra alebo tvarohu, varili sa aj polievky z kapusty a mrkvy, mäsové vývary a niektorí obyvatelia drevenic si do nich už vtedy pridávali rezance.

Fenoménom známym z hodín dejepisu je pivná polievka, bez ktorej by sa nejeden čeľadník či sedliak ráno ťažko obišiel. "Na pivné polievky poznali ľudia viac receptov ako dnes. Jedli ju hlavne ľudia chorí, rekonvalescenti a ženy po pôrode," dodáva k tomu Eva Šebestová vo svojej diplomovej práci o význame polievky.

Často bol tekutý pokrm jediným jedlom dňa, najmä pre chudobné bol úplným základom stravy. "Polievka je grunt, kto ju neje, je špunt," hlása tradičné české príslovie. Nie každý si pri tom mohol dovoliť naberať ju lyžicou, ktorá bola dlho výsadou bohatých. Bežne sa kúsky zeleniny alebo mäsa lovili rukami a na nasatie tekutej zložky ľudia do misy namáčali chlieb. A práve tento spôsob jedení dal polievke názov.

Kúsok pečiva namáčeného do vývaru či hustej kaše totiž niesol latinské pomenovanie Suppa, na ktoré v rôznych obmenách dodnes narazíme po celom svete. Anglicky soup, francúzsky soupe, taliansky zuppa, španielsky sopa, nemecky Suppe, rumunsky Supa, poľsky zupa ...

Naprieč Európou sme spoločne so Slovákmi a ugrofínskymi vetvami Maďarov a Fínov jediní, kto z latinčiny odvodenému slovu unikol. Naša polievka a česká polévka má zrejme svoje korene vo slovesu polievať. Podobnou logikou vzniklo aj francúzske označenie le potage odvodené od starorímskeho pokrmu Potus, respektíve latinského slovesa potare čiže piť. Dnes sa tak označuje hustá polievka.

Pri etymológii rôznych pomenovaní polievky sa ešte chvíľu zdržíme. Okrem bujónov, vývarov, consommé či krémov pre špecifické druhy polievok totiž existuje ešte jeden pojem, ktorý je úplne zásadný nielen pre históriu tekutých pokrmov, ale pre dejiny gastronómie všeobecne. Hoci ono slovo z bežnej konverzácie vo svojom pôvodnom význame zmizlo rovnako rýchlo ako nedeľný vývar v hladných žalúdkoch, nemožno ho zamlčať. storočia nešlo o miesto, kam sa chodí na jedlo, ale o jedlo samotné, konkrétne o zdravú, horúcu polievku, ktorá mala upokojiť a zregenerovať telo. Tieto "vyprošťováky" z extraktov výživného mäsa a zeleniny sa podávali najskôr na ulici a neskôr v zariadeniach, ktoré sú dnes považované za prvé reštaurácie sveta. Ich domovom je ako inak než gastronomický pupok sveta - Francúzsko.

V rovnakej dobe došlo k polievkovému boomu aj v Amerike. Hlavne imigranti žali veľké úspechy s experimentmi z nových plodín. Hitom v Pennsylvánii sa napríklad stala "bramboračka" nemeckých prisťahovalcov. V Bostone na sklonku 18. storočia žil francúzsky utečenec Jean Baptiste Gilbert Payplat dis Julien prezývaný Princ polievok. V tej dobe vyšlo tiež mnoho kuchárok s celými kapitolami zasvätenými výhradne polievkam, do ktorých sa okrem zemiakov novo pridávala treba kukurica alebo rajčiny, teda pôvodom americké plodiny.

V roku 1772 potom uzrel svetlo sveta predchodca instantnej polievky, keď si kapitán Cook na svojej cesty prvýkrát vzal polievku v kocke. "Bola vyrobená dlhým varením vývaru, až sa tekutina vyparila a zostala pevná, mazľavá hmota, ktorá sa mohla dlhšiu dobu skladovať," vysvetľuje vo svojom historickom opise spoločnosť Podravka. Na lodiach či vo vojenských kuchyniach za napoleonských vojen sa dosť používali aj kocky francúzskych chemikov Prousta a Parmentiera. "Nechali vývar odpariť do sirupovej konzistencie, naliali ho do foriem, nechali zrosolovatiet a potom vysušiť. Tieto kocky sa potom rozpúšťali vo vriacej vode," opisuje Eva Šebestová.

O pár desiatok rokov neskôr už so sušenou zeleninou a dehydrovanými polotovarmi úspešne experimentovali zakladatelia známych potravinových spoločností - nemeckí bratia Knorr či švajčiarsky mlynár Julius Maggi. Prevratnou udalosťou bol v roku 1897 vynález konzervovanej polievky, o čo sa zaslúžil chemik spoločnosti Campbell Soup John T. Dorrance. Vďaka Andymu Warholovi sa plechovky s červenobielym logom a kondenzovanou polievkou v štyroch príchutiach neskôr preslávili po celom svete.

My sme na rozdiel od Američanov polievkam v plechu nikdy príliš neholdovali, v rámci trendu "rýchloviek" sa u nás jedli a stále jedia skôr gulášovky a francúzske z vrecka, prípadne instantné čínske. Sušené polievky slúžia väčšinou len ako rýchla pomoc, provizórny obed v kancelárii alebo nenáročná teplá večera na dovolenke.

Ako vyplýva z výskumu Evy Šebestovej, mnoho našincov svetovým trendom vysokej spotreby presolených hotových polievok pohŕda a nedá dopustiť na poctivý vývar alebo krém z kvalitných surovín. Kým muži dávajú prednosť mäsitým polievkam, ženy holdujú tým zeleninovým. Bez taniera domácej polievky si väčšina slovenských stravníkov nedokáže predstaviť plnohodnotný obed, a je to dobre. Takáto polievka totiž organizmus zasýti výživnými látkami, dodá potrebné tekutiny a vhodne prehreje a pripraví žalúdok na hlavný chod. Dobrú chuť!

Polievka a slávni

• Ľudovít XIV. bol nielen Kráľom slnko, ale tiež Kráľom polievok. Údajne ich miloval tak, že bol schopný zjesť aj štyri misky na posedenie.
• Výhradne na polievke s chlebom vraj vyžil počas maľby Sixtínskej kaplnky Michelangelo - sluha mu ju prinášal až hore na lešenie, odkiaľ majster takmer vôbec nezliezaval.
• Slávny dirigent Arturo Toscanini si zase pred vystúpením nikdy neodpustil horúcu zelerovú polievku s ryžou a jeho kolega Giuseppe Verdi údajne často, ako zasadol k prázdnemu notovému papieru, hľadal inšpiráciu v domácej rezancovej polievke.
• Z lásky k studenej polievke gazpacho, ktorú varievala jeho matka, sa v nedávnom rozhovore vyznal napríklad aj francúzsky herec Jean Reno.

Polievkové zaujímavosti zo sveta

• oukrop - krajec chleba s cesnakom a soľou omastený sadlom preliaty vriacou vodou
• voďanka - vo vode rozvarený chlieb s cesnakom a rozkvedlaným vajcom z Moravy
• cácorka - kapustnica z okolia Liberca
• chundelka - mliečna polievka s falošnými chlpatými knedličkami z okolia Liberca
• rambulice - ovocná polievka z Královéhradeckého kraja
• ščedračka - vianočné polievka z Valašska
• žur - poľská polievka z ražného kvásku, mlieka a smotany s bielou klobásou a natvrdo uvarenými vajcami
• molochéjja - egyptská polievka faraónov zo zeleniny, špenátových listov a vývaru
• sancochado - prastará hutná polievka z Peru varená z rôznych druhov mäsa, zemiakov, juky, divokých banánov, sladkých zemiakov, kukuričných klasov, zeleniny a tekvice
• šči - ruská horúca kapustová polievka
• solanka - hustá, korenená a kyslá polievka z Ukrajiny
• okroška - studená ruská polievka z kvasu. Hlavnou prísadou je zelenina, ktorá môže byť zmiešaná so studeným vareným mäsom či rybou v pomere cca 1:1.
• miso - japonská pasta z fermentovaných sójových bôbov, morskej soli, obilie a prípadne ryža, z ktorej sa varí polievka
• gazpacho - španielska studená polievka z čerstvej zeleniny
• caldeirada - portugalská rybia polievka
• bujabéza / bouillabaisse - francúzska polievka z troch druhov rýb a korenia
• puebla - mexická polievka z chilli, fazule, kukurice orestované na cibuľu, paradajok a bravčového mäsa

Francúzska kuchyňa

Francúzska kuchyňa patrí medzi najuznávanejšie a najvplyvnejšie na svete. Je známa svojou eleganciou, dôrazom na techniku, vysokou kvalitou surovín a sofistikovanosťou v príprave a prezentácii jedál. Mnohí odborníci ju považujú za základ modernej gastronómie, pričom ovplyvnila kuchyne po celom svete. V roku 2010 bola francúzska kuchyňa zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čím sa uznala jej globálna dôležitosť.

Charakteristické znaky francúzskej kuchyne

• Technická precíznosť: Francúzska kuchyňa je známa svojím dôrazom na techniku.
• Sofistikovanosť a elegancia: Francúzska kuchyňa často kladie dôraz na estetiku a chuťovú harmóniu.
• Regionálna rozmanitosť: Podobne ako v prípade talianskej a mexickej kuchyne, aj francúzska kuchyňa je regionálne rozdelená.
• Dôraz na kvalitu surovín: Francúzi si potrpia na vysokú kvalitu surovín, pričom veľký význam sa prikladá čerstvým a sezónnym produktom.

Vývoj francúzskej kuchyne

• Stredovek: V tomto období bola francúzska kuchyňa ovplyvnená talianskymi kuchármi, najmä po príchode Kataríny Medicejskej, ktorá do Francúzska priviedla talianskych kuchárov a nové techniky varenia.
• Renesancia a Ľudovít XIV.: V období vlády Ľudovíta XIV. sa francúzska kuchyňa stala vzorom pre celú Európu. Kráľovský dvor vo Versailles kládol veľký dôraz na prepychové hostiny, bohaté jedlá a veľké množstvo chodov.
• 17. a 18. storočie: V tomto období sa začali systematizovať kuchárske techniky a vytvorili sa prvé kuchárske knihy.
• Moderná francúzska kuchyňa (Nouvelle Cuisine): V 20. storočí sa zrodil nový štýl, ktorý kládol dôraz na ľahšie jedlá, kratšiu dobu varenia, jednoduchšie kombinácie chutí a esteticky dokonalú prezentáciu.

Základné suroviny

Francúzska kuchyňa sa opiera o širokú škálu surovín, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a sezóny.

• Maslo a smotana: Na severe Francúzska, najmä v Normandii a Bretónsku, sú mliečne produkty ako maslo a smotana základnými surovinami.
• Víno: Víno je neoddeliteľnou súčasťou francúzskej kuchyne.
• Syr: Francúzsko je svetovým lídrom v produkcii syrov. Existuje viac ako 400 druhov syrov, z ktorých najznámejšie sú Camembert, Brie, Roquefort a Comté.
• Čerstvé bylinky a koreniny: V tradičnej francúzskej kuchyni sa často používajú bylinky ako tymián, rozmarín, estragón a bobkový list.
• Mäso a ryby: Francúzska kuchyňa je bohatá na rôzne druhy mäsa, od bravčového, hovädzieho až po divinu.
• Chlieb: Bagety a ďalšie druhy pečiva sú dôležitou súčasťou francúzskej stravy.

Typické francúzske jedlá

• Coq au Vin: Kura na víne je jedno z najznámejších francúzskych jedál. Kura sa varí v červenom víne spolu s hubami, slaninou, cibuľkami a bylinkami.
• Bouillabaisse: Tradičná rybacia polievka pochádzajúca z Marseille.
• Ratatouille: Zeleninový pokrm, ktorý pochádza z Provence. Ratatouille sa pripravuje zo zmesi baklažánu, cukety, papriky, paradajok, cibule a cesnaku.
• Quiche Lorraine: Slaný koláč pochádzajúci z regiónu Lorraine. Je plnený smotanou, vajcami, slaninou a syrom.
• Crêpes: Francúzske palacinky sú tenké a ľahké, môžu byť sladké alebo slané.
• Tarte Tatin: Tradičný francúzsky dezert, ktorý vznikol náhodou.

tags: #francúzska #polievka #história #vzniku

Populárne príspevky:

• Kuszmannov bazár a Tatry na tanieri
• Tradičný recept na varené zemiaky s bryndzou
• Výskum a výučba slovenčiny
• Recept na hovädzí vývar so smotanou
• Rýchly recept na cuketové rezance