Slávne francúzske herečky 70. rokov
Sedemdesiate roky boli pre francúzsku kinematografiu plodným obdobím, počas ktorého sa presadilo mnoho talentovaných herečiek. V tomto článku si pripomenieme niektoré z najvýznamnejších mien, ktoré v tomto období zažiarili.
Marie Laforet
Vo veku 80 rokov zomrela vo švajčiarskom mestečku Genolier francúzska herečka a speváčka Marie Laforet. Narodila sa 5. októbra 1939 vo francúzskom mestečku Soulac-sur-Mer. Ako herečka spolupracovala s renomovanými režisérmi ako boli Louis Malle, Claude Chabrol, Jean-Pierre Mocky alebo Georges Lautner.
Širšiemu publiku je známa svojimi úlohami, ktoré stvárnila po boku Jeana-Paula Belmonda v snímkach ako Policajt alebo darebák (1979), Zdochlinári či Veselá Veľká noc (obe 1984). Jej otec bol továrnikom, takže sa jej dostalo dobrého vzdelania. Chcela študovať filozofiu, ale nakoniec sa v roku 1959 namiesto svojej sestry prihlásila do konkurzu spevácko-umeleckej súťaže jednej súkromnej rozhlasovej stanice, ktorý aj vyhrala a tak sa začala jej kariéra speváčky.
Krátko po jej 20. narodeninách ju režisér René Clément obsadil do drámy Plein Soleil (1960), nakrútenej podľa knižnej predlohy Patricie Highsmithovej, v ktorej sa objavila po boku vtedajších mužských hviezd Maurica Roneta a Alaina Delona. V 60. rokoch boli jej filmovými partnermi aj Charles Aznavour a Johnny Hallyday (Honba za gitarami, 1963), Jean-Claude Brialy (Peniaze a smola, 1965) alebo Pierre Brice (Le 13eme caprice, 1967).
Hudobná kariéra
Rovnako ako mnoho jej vtedajších hereckých kolegov dostala po prvých úspechoch na striebornom plátne ponuku na nahrávanie platní. Na rozdiel od Brigitte Bardot alebo Jeanne Moreau jej hudobná kariéra vydržala dlhšie ako tá herecká. Jej prvý hit Les vendanges de l'amour mala Laforet v roku 1963. Neskôr naspievala vo francúzštine hity Rolling Stones (Paint It Black), Simona & Garfunkela, Nancy Sinatra a Lee Hazelwooda či Boba Dylana (Blowin 'in the Wind). Interpretovala aj piesne v nemčine, taliančine, angličtine, španielčine, portugalčine a japončine. Za jej najväčší hit sa považuje Viens, viens z roku 1973.
Laforet v 70. rokoch postupne opustila aj svet hudby. V roku 1978 sa odsťahovala do Ženevy, kde si otvorila galériu a prijala švajčiarske občianstvo. V 80. rokoch sa vrátila k filmu a objavila sa v niekoľkých francúzskych a talianskych filmoch, ako aj v dvoch sériách seriálu Chobotnica. Vydala aj niekoľko singlov, ktoré ale nezaznamenali väčší úspech. V roku 1993 jej vyšiel posledný album, pre ktorý napísala texty. V 90. rokoch opäť sporadicky pôsobila vo filme i divadle. V septembri 2005 sa po vyše 30 rokoch vydala na turné po Francúzsku, pričom všetky koncerty boli vypredané.
Jane Birkinová
Speváčka, herečka a bývalá modelka Jane Birkinová si medzinárodnú slávu vydobyla nielen účinkovaním v dielach britskej a francúzskej kinematografie, ale aj vďaka niekoľkoročnému partnerstvu so známym umelcom Sergeom Gainsbourgom. Ich spoločný duet Je t'aime, moi non plus sa pre svoj dráždivý obsah stal vyhľadávanou a obľúbenou piesňou. Jane Mallory Birkinová sa narodila 14. decembra 1946 v Londýne.
Jej matka Judy Campbellová bola herečka, otec vojnový vyslúžilec z Britského kráľovského námorníctva. Brat Andrew Birkin pracuje ako scenárista a režisér. Stredoškolské vzdelanie Birkinová absolvovala na anglickom ostrove Isle of Wight. Birkinová sa pred filmovou kamerou prvýkrát objavila v bláznivej komédii The Knack ...and How to Get It (1965). Diváci ju mohli vidieť v úlohe modelky v uznávanom mysterióznom filme o fotografovi, ktorý je svedkom vraždy, s názvom Zväčšenina (Blow-Up, 1966).
Režisér Pierre Grimblat ju obsadil do francúzskej vzťahovej drámy Slogan (1969). Pri nakrúcaní filmu sa spoznala s hercom a hudobníkom Sergeom Gainsbourgom, ktorý sa stal jej hudobným i životným partnerom. V roku 1969 ich duet Je t'aime, moi non plus, ktorý pôvodne Gainsbourg napísal pre Brigitte Bardot, vyvolal pre svoju sexuálnu explicitnosť také pobúrenie, že ju napríklad rozhlasové stanice v Taliansku, Španielsku a Spojenom kráľovstve na istý čas zakázali.
V 70. rokoch sa táto pôvabná umelkyňa stala sex-symbolom a spolu s Gainsbourgom tvorila ikonický pár, médiami často označovaný ako ideálny a romantický. Ako milenka Brigitte Bardot sa predviedla vo filme Don Juan alebo Keby bol Don Juan žena (Don Juan ou Si Don Juan était une femme..., 1973). V roku 1975 sa objavila v Gainsbourgovom prvom filme Je t'aime moi non plus, ktorý sa venoval otázke sexuality. Birkinová nechýbala v kriminálkach nakrútených na motívy Agathy Christie.
Úspešnej herečke poskytol veľkú hereckú rolu režisér Jacques Doillon, s ktorým sa neskôr dala aj dokopy. V psychologickej dráme La pirate (Pirátka, 1984) vytvorila portrét zrelej ženy, ktorá sa snaží prekonať životnú krízu a citové problémy. Diváci si ju tiež môžu pamätať z filmov Vojakova dcéra neplače (A Soldier's Daughter Never Cries (1998) či z komédie Merci Docteur Rey (2002). Od 70. rokov minulého storočia až po súčasnosť jej tvorbu reprezentujú albumy ako napríklad Di doo dah, Lolita Go Home, Baby Alone in Babylone, Amours des Feintes, Rendez-vous, Les 50 Plus Belles Chansons a ďalšie.
Umelkyňa naposledy zavítala na Slovensko v apríli 2018. Absolvovala turné, ktoré malo podporiť jej album Birkin/Gainsbourg: le symphonique, ktorý vydala v roku 2017. Koncert venovala Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici s odkazom, že vie, aké je to stratiť dieťa. Na konci leta 2021 sa Jane Birkinová nemohla zúčastniť debaty o dokumentárnom filme o jej živote s názvom Jane, pretože prekonala mozgovú porážku. Speváčka a herečka má dve dcéry - obe pôsobia v umeleckej sfére. Charlotte je potomkom Serga Gainsbourga, s ktorým sa rozišli v roku 1980. Lou Doillon sa narodila zo vzťahu s režisérom Jacquesom Doillonom, rozišli sa v 90.
Isabelle Huppertová
Prestížny filmový festival Berlinale udelil v utorok večer Zlatého medveďa za celoživotné dielo svetoznámej francúzskej herečke Isabelle Huppertovej (68). Huppertová je jednou z najznámejších francúzskych herečiek a počas doterajšej kariéry stvárnila vo vyše 150 filmových či televíznych produkciách množstvo rozličných charakterov. Získala tiež viacero prestížnych filmových ocenení vrátane dvoch Césarov, ktoré sú francúzskou obdobou Oscara, či cenu BAFTA Britskej filmovej a televíznej akadémie.
Riaditeľka Berlinale Mariette Rissenbeeková označila Huppertovú za „vášnivú herečku“. Najnovšou snímkou, v ktorej si Huppertová zahrala, je dráma francúzskeho režiséra Laurenta Larivireho s názvom propos de Joan (O Joan), ktorú premietli v utorok. Máloktorá herečka dokázala tak dokonale spojiť anjelskú krásu s vášnivou intenzitou ako ona. Jej prenikavé modré oči, alabastrová pleť a havranie vlasy z nej urobili symbol francúzskej elegancie, no boli to práve jej úlohy psychicky zlomených, posadnutých a tragických hrdiniek, ktoré ju navždy zapísali do dejín kinematografie.
Narodila sa v roku 1955 v Paríži alžírskemu otcovi a nemeckej matke. Vyrastala na predmestí v skromných pomeroch a snívala skôr o kariére psychologičky. Osud to však zariadil inak. Kariéra relatívne rýchlo nabrala raketové obrátky. V 17 rokoch sa stala členkou prestížneho divadla Comédie-Française, no svet filmu ju zlákal definitívne. Prelom prišiel s filmom Facka (1974), spolupráca s legendárnym Françoisom Truffautom na filme Príbeh Adely H. (1975) z nej urobila hviezdu. Za rolu dcéry Victora Huga, posadnutej neopätovanou láskou, získala svoju prvú nomináciu na Oscara.
Isabelle Adjani
Adjani si cielene vyberala zložité a extrémne roly. Stala sa múzou režisérov, ktorí sa nebáli skúmať temné zákutia ľudskej duše. Nezabudnuteľný je jej výkon v horore Andrzeja Żulawského Posadnutosť (1981). Scéna v berlínskom metre, kde prežíva démonické posadnutie spojené s potratom, patrí k najintenzívnejším a najznepokojivejším momentom filmovej histórie. Rovnako intenzívny ako jej herectvo bol aj jej súkromný život. Médiá ju milovali, no zároveň sa jej báli pre jej odmeranosť a ochranu súkromia.
Jej prvým synom je Barnabé Saïd-Nuytten, ktorého má s režisérom a kameramanom Brunom Nuyttenom, ktorý ju režíroval v životopisnej dráme Camille Claudelová (1988). Celosvetovo známym sa stal jej búrlivý vzťah s britsko-írskym hercom Danielom Day-Lewisom, považovaným za jedného z najlepších hercov všetkých čias. Ich románik bol plný vášne a rozchodov. Majú spolu syna Gabriela-Kanea Day-Lewisa, ktorý sa dnes venuje modelingu a hudbe.
Ďalšia pikoška, ktorá svedčí o jej mystickom statuse, pochádza z 80. rokov. V médiách sa rozšírila falošná správa, že herečka zomrela na AIDS. Je dodnes jedinou herečkou, ktorá získala päť Cézarov (francúzska obdoba Oscara) za najlepší ženský herecký výkon. Napriek blížiacemu sa jubileu nestráca nič zo svojej charizmy a tajomnosti. Zostáva absolútnou ikonou, ženou, ktorá dokázala byť zraniteľná aj nebezpečná, anjelsky krásna a diabolsky talentovaná. Je živým dôkazom, že skutočné legendy nestarnú - iba dozrievajú. Milujú ju aj módni tvorcovia, opakovane sa objavuje v prvých radoch prehliadok značiek ako Dior či Ami Paris a dokonca si zahrala aj v niekoľkých reklamných kampaniach.
Mylene Demongeotová
Francúzska herečka Mylene Demongeotová, ktorá 29. septembra oslávila 85. narodeniny, sa preslávila hlavne ako Mylady z Troch mušketierov zo 60. rokov alebo zo série filmov o Fantomasovi, kde hrala spolu so Jeanom Maraisom a Louisom de Funésom. Rodáčka z Nice, vlastným menom Marie-Helene Demongeotová, začala filmovať v 17 rokoch.
Prvýkrát sa objavila na filmových obrazovkách v roku 1953 v snímke Children of Love. Keď mala dvadsať, upozornila na seba rolou Abigail v Čarodejniciach zo Salemu, kde boli jej partnermi veľké hviezdy Simone Signoret a Yves Montand. Vďaka tejto úlohe získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch vyznamenanie najlepšia herečka. Demongeotová si ďalej zahrala vo filmoch Vojna policajtov (2004), Láska na prenájom (2006), Si tu meurs, je te tue (Ak umrieš, zabijem ťa, 2011), či Bozk od Beatrice (2017).
Rodáčka z Nice, vlastným menom Marie-Helene Demongeotová, začala hrať vo filmoch v 17 rokoch. Keď mala 20 rokov, upozornila na seba rolou Abigail v Čarodejniciach zo Salemu, kde boli jej partnermi Simone Signoretová a Yves Montand. Hviezdnym desaťročím herečky, ktorá pre svoje blond vlasy a usmievavú tvár bývala prirovnávaná k Brigitte Bardotovej, potom boli 60. roky, kedy hrala v Troch mušketieroch, ako aj v snímkach o Fantomasovi. V neskorších rokoch si žena, ktorá sa angažovala aj v ochrane zvierat a životného prostredia, zahrala napríklad vo filmoch Vojna policajtov (2004), Láska na prenájom (2006) či Bozk od Beatrice (2017).
Herečka, ktorej matka pochádzala z Ukrajiny, bola druhýkrát vydatá za režiséra Marka Simenona, syna známeho spisovateľa detektívnych príbehov Georgesa Simenona.
Ďalšie osobnosti
- Régine: Francúzska speváčka a herečka, ktorej sa pripisuje "vynález" modernej diskotéky.
- Yves Rénier: Francúzsky herec a režisér, známy predovšetkým zo seriálu Komisár Moulin.
Tieto herečky a mnohé ďalšie prispeli k bohatstvu a rozmanitosti francúzskej kinematografie 70. rokov. Ich talent a vášeň pre herectvo zanechali trvalú stopu v dejinách filmu.
„Tohle je sbohem…” — manžel Julie Roberts se zhroutil poté, co obdržel její SRDCERVOUCÍ DIAGNÓZU
tags: #francúzske #herečky #70 #rokov #zoznam
