Francúzske Veľkonočné sviatky: Tradície a zvyky

Veľká noc je sviatkom, ktorý oslavuje príchod jari a nového života. Je zároveň najväčším sviatkom z pohľadu kresťanstva, kedy sa na celom svete pripomína umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Medzi symboly Veľkej noci patria kraslice - maľované a zdobené vajíčka, bahniatka, veľkonočný zajac alebo baránok. Považuje sa za sviatok plný radosti a nádeje. Na druhej strane sa so sviatkom spájajú mnohé pohanské či ľudové tradície. Termín Veľkej noci sa určuje podľa splnu mesiaca - je to prvá nedeľa po prvom splne po jarnej rovnodennosti.

Nie nadarmo sa vraví iný kraj, iný mrav. To platí aj na sviatky Veľkej noci, ktoré slávia v každej krajine rôzne, aj keď základné kresťanské hodnoty zostávajú nezmenené.

Veľká noc vo Francúzsku

Veľkonočné sviatky „po francúzsky“ nemajú veľký náboženský podtext, zväčša sa nesú v znamení vynikajúcej francúzskej kuchyne. Okrem jedla je Veľká noc spätá i so zábavou. Francúzi sa obdarovávajú drobnými darčekmi a deti hľadajú špeciálne sladkosti ukryté v dome alebo v záhrade. Zaujímavosťou je, že tieto sladkosti tu neschováva zajac, ako jeden so symbolov Veľkej noci v mnohých iných krajinách, ale zvony cestou z Ríma.

Prečo? Nuž na Veľký piatok v celom Francúzsku nezvonia zvony, pretože podľa tamojšej legendy odleteli do Ríma, kde sa naplnia vajcami a pri spiatočnej ceste ich rozhadzujú do záhrad a domov. Výnimkou je Alsasko, kde sa udržala nemecká tradícia a vajíčka deťom ukrýva biely zajačik. Vajce je pre tento temperamentný národ symbolom zrodenia a bohatstva. Veľkonočná tradícia obdarovávania vajíčkami sa na francúzskom dvore ujala až v 16. V súčasnosti je tu veľkonočné vajce predmetom rôznych hier a zábavy. Populárne je kotúľanie surových vajec z mierneho svahu. Tie, ktoré túto cestu „prežijú“ a nerozbijú sa, symbolizujú kamene odvalené z Kristovej hrobky.

Lietajúce zvončeky

Ak sa budete rozprávať s nejakým Francúzom, bude vhodnejšie, ak vám radšej napadne Veľká noc. Lietajúce zvončeky sú totiž hlavným symbolom francúzskej Veľkej noci.

Nie sú to ale len tak hocijaké zvončeky. Sú to všetky kostolné zvony, ktoré počas roka pozývajú veriacich k bohoslužbám pomodliť sa. Podľa tradície odlietajú na Zelený štvrtok do Ríma, pozrú, čo má pápež nové a nechajú sa od neho požehnať. Naspäť sa vracajú na Veľkonočnú nedeľu. A nielen tak naľahko. Prinášajú so sebou všetkým poslušným deťom poriadnu nádielku sladkostí.

Od štvrtka do nedele preto nemôžete zvony počuť zvoniť v žiadnom kostole.

Lov na vajíčka

Po tom, čo sa konečne zvončeky v nedeľu dopoludnia z Ríma vrátia domov, poskrývajú sladkú nádielku v záhradách. Deti sa tak konečne môžu pustiť do veľkého pátrania po čokoládových vajíčkach. Samozrejme to nekončí len pri vajíčkach, hľadajú sa aj čokoládoví zajačikovia a iné zvery. Jedna z najväčších a najznámejších hier v hľadaní vajíčok sa odohráva každoročne v zámku Chateaux Vaux le Vicomte, kúsok od Paríža.

V minulosti boli v záhradách namiesto čokoládových vajíčok poskrývané tie naozajstné, maľované. Bohvie, či by sa dnes deti s takou vervou pustili aj do hľadania takejto nádielky.

Čokoláda

Francúzi na Veľkú noc nakúpia a spotrebujú približne 15 tisíc ton čokolády. Čokolády v tvare zvončekov, vajíčok, zajačikov, kuriatok, sliepočiek, rybičiek. Všetky francúzske čokoládovne sa v tomto období predvádzajú a ostošesť tvoria svoje čokoládové majstrovské diela. Ak budete niekedy počas Veľkej noci vo Francúzsku, nezabudnite si poriadne popozerať výklady rôznych cukrární a čokoládovní. Určite vás svojou krásou (alebo minimálne aspoň cenou) zaujmú.

Veľa jedla

Tak ako každý sviatok vo Francúzsku, aj Veľká noc je hlavne obdobím, kedy sa Francúzi stretávajú so svojou rodinou a tešia sa zo spoločne stráveného času. Počas Veľkej noci je najdôležitejší nedeľný obed, najčastejšie na stole uvidíte pečené jahňacie mäso. Okrem toho na stole nechýbajú varené vajcia, omelety či jarná zelenina.

Francúzi nemajú tradičný veľkonočný dezert, zväčša sa po hlavnom jedle pustia do čokoládových sladkostí. Na stole sa však môžu objaviť aj prvé sezónne jahody alebo sa upečie koláč v tvare hniezda. Pre niektoré regióny je typický aj sladký baranček, tak ako u nás. Okrem jedla na stole samozrejme nechýba ani tradičná veľkonočná výzdoba, maľované vajíčka a jarné kvety.

Ešte viac jedla

Vo Francúzsku nie je cez sviatky jedla nikdy dosť. Potvrdzujú to aj obyvatelia mesta Bessières blízko Toulouse, ktorí si vždy na Veľkonočný pondelok spoločne pripravujú omeletu. Obrovskú, gigantickú, obriu omeletu. Z 15 000 vajec. S priemerom 3 metre.

Hovorí sa, že keď sa v meste na začiatku 19. storočia zastavil Napoleon so svojou armádou, omeleta mu tu veľmi zachutila. Až tak, že obyvateľom prikázal nazbierať všetky vajcia v meste a pripraviť omeletu pre celú jeho armádu.

Veľká noc vo svete

Veľká noc vo svete má rôzne podoby - v rôznych krajinách sa dodržiavajú rozmanité tradície. Veľká noc je druhým najväčším cirkevným sviatkom po Vianociach, a pretože Pascha završuje predchádzajúci 40-dňový pôst, nezabúda sa na Veľkú noc veľa jesť.

Tu je niekoľko zaujímavostí o tom, ako sa oslavuje Veľká noc v rôznych krajinách sveta:

• Spojené štáty americké a Veľká Británia: V Anglicku, Austrálii a USA je symbolom Veľkej noci veľkonočný zajac, ktorý deťom schováva košíčky plné sladkostí. Hon na vajíčka sa usporadúva v dome alebo v záhrade. Mimochodom, veľkonočná zajac má tiež korene v pohanských tradíciách, kedy bol považovaný za posvätné zviera, symbolizujúce príchod jari a plodnosť.
• Nemecko a Rakúsko: Miesto šibačky a oblievačky tu chodí na Veľkú noc veľkonočný zajac a obdarúva deti. Ten im nosí rôzne prekvapenia, schováva im v dome alebo na záhrade sladkosti, prípadne im nosí väčšie dary - zvyčajne také, ktoré deti hneď s príchodom jari využijú - bicykel, korčule či kolobežku.
• Taliansko: V Taliansku sa na Veľkú noc konajú veľkolepé procesie, ktoré oslavujú zmŕtvychvstanie. Na Veľkú noc sa v Taliansku servíruje pečené jahniatko, symbol obety Ježiša Krista, a veľkonočný chlieb zo sladkého cesta, bohato plnený orechmi, kúskami čokolády a kandizovaným ovocím.
• Grécko: Gréci oslavujú Veľkú noc s množstvom tradičných pokrmov a procesií. Na Zelený štvrtok Gréci farbia vajíčka na červeno, čo symbolizuje Kristovu krv a obnovu života. Ak sa budete chcieť na Veľkú noc poprechádzať ulicami gréckeho ostrova Korfu, k povinnej výbave by mala jednoznačne patriť helma.
• Rusko: Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti. Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance - bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným.
• Poľsko: Na Veľkonočný pondelok chlapci a muži sa snažia namočiť dievčatá vedrami vody, dnes už aj striekacími pištoľami alebo čímkoľvek, čo majú po ruke. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá.
• Česko: Na Veľkonočný pondelok majú takzvanú „pomlázku“, kedy muži musia „pošibať“ svoje ženy vlastnoručne spleteným korbáčom z prútov vŕby. Podľa legendy je vŕba prvý strom, ktorý kvitne na jar, a pohyblivosť a pružnosť týchto konárov má zaručiť plodnosť žien.
• Filipíny: Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala skutočne ojedinelú časť - Ukrižovanie Ježiša. Práve tu počas Veľkej noci ožíva biblický príbeh ukrižovania Ježiša Krista s reálnosťou, pri ktorej všetkým naokolo tuhne krv v žilách.
• Nórsko: Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“ čiže Veľkonočný zločin. V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo thrillery a pozerá v televízii detektívne seriály či filmy.

Slovenské Veľkonočné tradície

Na Slovensku je na Veľkonočný pondelok zaužívaná tradičná oblievačka a šibačka. Muži a chlapci chodia na návštevy oblievať vodou a symbolicky šibať korbáčom ženy a dievčatá. Korbáč sa vyrába upletením z vŕbových prútov a je ozdobený pestrofarebnými stužkami. V niektorých regiónoch, prevažne na dedinách sa ešte aj dodnes oblieva vedrami plnými vody, ako tomu bolo kedysi, ale niekde je to už len symbolické a používa sa voňavka alebo kolínska.

Verí sa, že ženám prinesie zdravie a krásu po celý rok, hoci väčšina z nich ho príliš nemá v obľube. Takmer na každom stole sa na Veľkú noc nachádza veľkonočný baránok, vajíčka natvrdo, rôzne druhy šunky a zapletané briošky.

Pokiaľ by ste si dali do vyhľadávania „unconventional easter traditions“, teda nezvyčajné veľkonočné zvyky, medzi top výsledkami by bolo aj Slovensko. Chlapci číhajú za rohom s vedrami, fľašami či vodnými pištoľami a oblievanie má byť akýmsi vyjadrením lásky či záujmu. Rokmi túto tradíciu však skôr nahrádza decentné používanie voňavky na krk. Minimálne u dospelých.

Veľkonočné jedlá

Čo sa týka sviatočného jedla, na Zelený štvrtok, ako prezrádza názov, tradične nájdeme na stole niečo zelené. To znamená, že sa podávajú jedlá obsahujúce zelenú zeleninu, ako sú cukety, špenát, uhorky, kapusta, brokolica, hrášok alebo šalát. V mnohých krajinách sa na Veľký piatok dodržuje prísny pôst, jedáva sa raz denne, vynechávajú sa mäsité jedlá. Miesto nich sa konzumujú ryby. Pije sa čistá voda. Týmto dňom sa končí pôstne obdobie trvajúce od Popolcovej stredy. Preto sú stoly na Veľkonočnú nedeľu aj pondelok bohato preplnené dobrým jedlom.

Pripravili sme pre vás prehľad tradičných veľkonočných jedál v rôznych krajinách:

tags: #francuzske #velkonocne #sviatky #tradicie

Populárne príspevky:

• Recept na uhorkovo-citrónovo-petržlenový nápoj
• Tradičný recept na francúzske zemiaky
• Tradičný recept na pečené prasiatko
• Zdravé pochúťky s ovsenými vločkami
• Torty so zvieratkami pre detské oslavy