Charakteristika francúzskeho vína Beaujolais

Beaujolais je názov vinárskeho regiónu, ktorý sa nachádza vo Francúzsku, konkrétne južne od Burgundska. Hoci bol dlhú dobu považovaný za súčasť Burgundska, v súčasnosti si tento región buduje svoju vlastnú identitu. Zameriava sa takmer výlučne na produkciu červeného vína z odrody Gamay Noir.

Burgundsko - po francúzsky Bourgogne - patrí medzi najdôležitejšie vinárske regióny sveta. Rozprestiera sa na východe Francúzska, približne na juh od mesta Dijon až po Lyon na juhu. Najdôležitejšími burgundskými odrodami sú Pinot Noir (Rulandské modré) v prípade červených vín a Chardonnay v prípade bielych.

Vzácnu výnimku tvorí len najjužnejšia časť regiónu, Beaujolais, kde sa dominantnou odrodou stal Gamay (červené víno). Apelačný systém Burgundska je pravdepodobne najkomplikovanejší na svete. Keď sa chcete ako-tak zorientovať, musíte si zapamätať okrem vinárov-výrobcov-négociantov, názvy obcí, ale aj jednotlivých svahov.

Vďaka Napoleonovým zákonom boli totiž v celom Burgundsku rozbité rozsiahle feudálne a cirkevné majetky a počas dvoch storočí sa jednotlivé pozemky kvôli dedičstvám ďalej delili. Výsledkom je obrovská majetková rozmanitosť celej oblasti - zároveň to však znamená, že menší výrobcovia nedokážu vyrobiť víno v dostatočnom množstve. Tu nastupujú négocianti, ktorí nakupujú víno od drobných výrobcov a z nakúpeného hrozna vyrobia svoje vlastné víno.

Centrálne územie Burgundska sa volá Côte d´Or - Zlaté pobrežie. Po prvé, Chablis: rozprestiera sa približne 100 kilometrov od centrálneho Burgundska. Po druhé, Beaujolais, ktoré sa nachádza južne od obce Macon. Je to veľmi špecifická apelácia, kde dominuje odrody Gamay (je to de facto jediná výnimka v Bourgogne, vzhľadom na dominanciu odrôd Pinot Noir a Chardonnay). Žiaľ, povesť tejto apelácie, resp. regiónu zruinovali „vína“ vyrobené a predávané v obrovských množstvách ako Beaujolais Nouveau.

Charakteristika vín Beaujolais

Vína z oblasti Beaujolais ponúkajú širokú škálu štýlov. Nájdeme tu svieže, šťavnato-kvasinkové vína typu "nouveau" až po komplexnejšie vína, ktoré pripomínajú červené burgundské.

Beaujolais Nouveau

Beaujolais Nouveau je špecifický štýl vína, ktorý sa vyrába výlučne z odrody Gamay Noir. Je to ľahké, suché víno rubínovej farby. Vyznačuje sa sviežosťou, mladosťou a často aj čerešňovými tónmi v chuti. Vína Beaujolais Nouveau sú plné a iskrivé.

Po svätom Martinovi, kedy sa na trh dostávajú prvé mladé vína, prichádza na rad Beaujolais Nouveau. Tradícia pitia tohto nového vína z odrody gamay vznikla v bistrách v okolí Lyonu 13. novembra 1951. Od polovice 80. rokov minulého storočia je to pravidelne tretí novembrový štvrtok, od polnoci ktorého celý svet jasá nad príchodom Beaujolais Nouveau - vína plného radosti, zábavy a dobrej nálady pitného dúškami. Len mimo územia Francúzska sa ho dnes predá viac ako 60 miliónov fliaš, väčšina v Japonsku, Nemecku a Spojených štátoch amerických.

Beaujolais Nouveau produkujú iba dve z dovedna dvanástich apelácií v regióne - Beaujolais (2/3 nového vína) a Beaujolais Village (1/3 nového vína). Dištrikt navyše tvorí ďalších 10 severnejšie položených apelácií, kde sa z modrej odrody gamay dorábajú najväčšie vína vo svojej kategórii na svete. Najváženejšími crus sú Moulin-á-Vent a Morgon. Ovocné moky z apelácie Fleurie zasa patria medzi najdrahšie v celom Beujolais.

Charakteristika odrody Gamay

Celým názvom Gamay Noir à Jus Blanc, je najznámejšia hlavne kvôli ovocnému charakteru vín z Beaujolais. Väčšina vín z tejto odrody sú priamočiare, ľahké svieže vína s malým obsahom trieslovín a sviežou kyselinou. Okrem Beaujolais sa výrazne presadzuje v Maconnais, kde tvorí väčšinu vín Macon Rouge. Mimo Burgundska sa dá nájsť na Loire kde sa používa na výrobu ľahkého ružového vína v apeláciách ako Saumur a Anjou.

Apelácie v Beaujolais

V Beaujolais existuje 10 obcí (Cru), ktoré tvoria najlepší terroir na samom juhu Burgundska. Všetkých 10 Cru: Brouilly, Chénas, Chiroubles, Cote de Brouilly, Fleurie, Juliénas, Morgon, Moulin à Vent, Régnié a Saint Amour.

Apelácia Moulin-à-Vent

Apelácia Moulin-à-Vent je pomenovaná podľa mlynu, ktorý sa nachádza na najvyššom mieste celej apelácie. Moulin a Vent je považovaná za Kráľa všetkých Cru v Beaujolais. Nachádza sa na samom severe oblasti regiónu, pričom susedí s ďalšími dvomi cru a to Fleurie a Chenas.

Veterný mlyn (moulin) - stojaci vo výške 278 metrov, obklopený vinicami - je klasifikovaný ako historická pamiatka. Stelesňuje prestíž a hrdosť malého označenia, rozprestiera sa na území dvoch obcí a ťaží z homogénneho terroiru. Po niekoľkých rokoch sa vo vínach Moulin-à-Vent vyvinú arómy kosatca, zvädnutých ruží, korenia a zrelého ovocia s tónmi podrastu a hľuzoviek, čím sa získajú tanínové, štruktúrované vína. Keď sú mladšie, sú kvetinové a ovocné, s fialovou a čerešňovou vôňou.

Na rozdiel od ostatných označení nehľadajte obec "Moulin-à-Vent" na mape, nenájdete ju! Vinice, ktoré produkujú toto označenie, sa totiž nachádzajú v obciach Romanèche-Thorins (71) a Chénas (69).

Ešte viac ako inde vo svete platí, že čím presnejšie určenie pôvodu vína, resp. hrozna, tým kvalitnejšie víno. Prvý, najnižší stupeň tvoria vína, ktoré môžu byť označené len ako vína z Burgundska (t.j. Tretiu úroveň predstavujú vína charakterizované na základe klasifikovaných svahov - pri tejto úrovni sa stretnete so svahmi ktoré sú zaradené do skupiny Premier Cru (celkom 561). Pri vínach tejto kategórie sa názov väčšinou skladá z dvoch častí: názov obce a názov svahu. Okrem jednotlivých svahov sa teda kvôli 100 percentnej orientácii musíte naučiť aj názvy jednotlivých obcí.

Navyše väčšina obcí (Vosne, Gevrey, Chassagne, atď) vytvorila pár zo svojho vlastného mena a mena najlepšej sub-apelácie, t.j. svahov. Vznikli tak legendárne mená obcí ako Chassagne-Montrachet, Gevrey-Chambertin, Corton-Charlemagne, atď. Štvrtú a zároveň najvyššiu kvalitatívnu triedu znamenajú vína z najlepších burgundských svahov, ktoré sú označené ako Grand Cru (celkom 30) - tie patria medzi top-vína sveta (napríklad les Grands Echézeaux, le Richebourg, Romanée-St. Vivant, la Romanée-Conti, la Tache, Clos de Vougeot, La Montrachet, le Chambertin). Nikde inde nenájdete taký kvalitný Pinot Noir ako v tejto najvyššej burgundskej apelácii.

V sub-regióne Chablis - ktorý sa nachádza asi 200 kilometrov juhovýchodne od Paríža - vládne Chardonnay. V oblasti Chablis existujú štyri kvalitatívne úrovne - Petit Chablis, Chablis, Premier Cru a Grand Cru (od najnižšej k najvyššej kvalite). K najlepším svahom, t.j. Najväčší výrobca v celej oblasti Chablis je družstvo Le Chablisienne - produkujú kvalitné biele vína vo všetkých kategóriách.

Apelačný systém Burgundska je mimoriadne komplikovaný - vidno to aj z vyššie uvedených údajov, súvislostí a prezentovaných hierarchií a „pyramíd“. Napriek tomu sa však oplatí prebojovať cez tieto apelácie - v neposlednom rade Vám to pomôže, aby ste nekúpili burgundské víno s dobre znejúcim názvom, ale s priemernou alebo podpriemernou kvalitou. Keď sa Vám to podarí, naozaj natrafíte na to najlepšie čo svet vína a vinárstva môže ponúknuť.

Vráťme sa ale k apelačnému systému Burgundska, resp. Tamojší apelačný systém sa dá najlepšie porovnať k pyramíde.

Príklady zaujímavých vín z oblasti Beaujolais

Raisins Gaulois Bio - Domaine Marcel Lapierre

Príkladom zaujímavého vína z oblasti Beaujolais je Raisins Gaulois Bio od Domaine Marcel Lapierre. Toto víno sa prezentuje pôsobivou, jasnou farbou, ktorá sa môže meniť v závislosti od ročníka. Často však vykazuje klasické nuansy odrody Gamay.

Vo vôni sa rozvíjajú čerstvé arómy zrelého červeného ovocia, predovšetkým malín a čerešní. Tieto arómy sú podfarbené jemnými bylinkovými tónmi a nádychom kvetinových akcentov. Chuť vína ohromuje svojou živou sviežosťou, ktorú podporuje jemná, hladká tanínová štruktúra.

Hrozno pre Raisins Gaulois Bio sa pestuje v prvotriednych, ekologicky obhospodárovaných viniciach v Beaujolais. Pôdy v tejto oblasti dodávajú vínam svojím minerálnym obsahom nezameniteľný nádych. Po starostlivom zbere sa hrozno okamžite dostáva do pivnice. Vinifikácia prebieha šetrne a s minimálnym použitím síranov, aby sa zachovala čistota a ovocnosť hrozna. Kvasenie sa uskutočňuje v tradičných nádobách, pričom sa hrozno spracováva bez použitia čerpadiel, čo pomáha intenzifikovať arómy. Zrenie prebieha najprv v nerezových tankoch a neskôr vo veľkých drevených sudoch. Tento proces dodáva vínu subtílnu komplexnosť bez straty sviežosti a ovocnosti.

Raisins Gaulois Bio je vynikajúci ako sprievodca k rozmanitým jedlám. Hodí sa ku klasickému Coq au Vin, k srdnatým cestovinovým jedlám alebo k jemne korenenému grilovanému mäsu. Taktiež kreatívne vegetariánske jedlá, ako farebná ratatouille alebo grilované zeleninové špízy, dokonale ladia s týmto elegantným vínom. Vďaka svojej sviežej a ovocnej povahe je tiež ideálnym aperitívom alebo spoločenským sprievodom na uvoľnených večeroch s priateľmi a rodinou.

Tvrdé fakty:

• Kategória vína: Červené víno
• Aróma: Jahoda, Maliny, Korenie, Slivka, Kyslá višňa, Lesné poschodie
• Textúra / pocit v ústach: krémová
• Krajina pôvodu: Francúzsko
• Pestovateľská oblasť: Beaujolais (FR)
• Servírovacia teplota: 15 - 18 °C
• Organické & Biodynamické: organické (BIO DE-ÖKO-039)
• Typ uzáveru: Twist lock (Stelvin)
• Alergény a prísady: obsahuje siričitany a oxid siričitý

Les Griottes - Domaine du Vissoux

Ďalším zaujímavým vínom z oblasti Beaujolais je Les Griottes od Domaine du Vissoux. Toto vinárstvo bolo v sprievodcovi La Revue du Vin de France - Najlepšie vína Francúzska ohodnotené ako jediný podnik z Beaujolais dvoma hviezdami. Ich produkciu opísali: "V tejto kvalite neexistuje prakticky žiadne zrovnanie, hĺbka a definícia radí vína z Domaine du Vissoux na absolútny vrchol pyramídy Beaujolais".

Hrozno pre toto víno bolo zberané zo 10 hektárového, juhozápadne orientovaného vinohradu v Saint Vérand. Pôdnemu zloženiu dominuje žula. Malá časť hrozna pochádza aj od zmluvných partnerov. Zber prebieha ručne pri plnej zrelosti. Používa sa tradičná semi-karbonická "Beaujolais" vinifikácia, päť dňová macerácia v betóne a nerezovej oceli, bez selektívnych kvasiniek a chaptalizácie, s minimom síry a pneumatickým šetrným lisovaním. Víno vyzrieva 3 až 6 mesiacov v starých dubových sudoch.

Les Griottes predstavuje samotnú podstatu Beaujolais. Víno je nádherne ovocné, svieže a šťavnaté. Má rubínovo červenú farbu. Vo vôni dominujú nasladlé tóny višní, malín a jahôd. Opojná vôňa plynule prechádza do chuti, ktorej hrá prim zrelé červené ovocie. Víno je ľahšie, vôbec však nie triviálne. Zmyslene osvieži ústa. Les Griottes je veľmi gastronomické a výborne párovateľné s nespočetne veľa pokrmami. Hodí sa k tekvicovému rizotu so slaninou, mäsovým terinám, jemnejším pečeným klobáskam, grilovanému mäsu, pikantnej teľacej pečeni, červenému a bielemu mäsu, grilovanému rebierku, králikovi, hydine a jahňacine.

Les Griottes je typickým predstaviteľom Beaujolais Nouveau. Je priame, hladké, ľahko sa pije, otvára sa sviežosťou a chuťou červeného ovocia. Časť hrozna pre toto víno bola zberaná z oblasti Bois d’Oingt, dodala mu jemnosť a ovocnosť. Druhá časť je zo Saint Vérand, hrozno zo žulovej pôdy prinieslo do vienka jemné taníny, štruktúru a závan minerality. Víno 5 dní macerovalo a následne 4 týždne dozrieva.

Víno je žiarivo rubínovej farby. Vo vôni dominuje priam explózia červeného ovocia s dominanciou malín, jahôd a kôstkovín. V ústach je suché, hladké, harmonické a živé. Príjemná kyselinka umocňuje sviežosť vína. Skvelá piteľnosť!

Les Griottes je výborným partnerom k širokému radu jedál od rýb, bieleho či červeného mäsa, studených nárezov až k torte z červených ríbezlí.

Francúzsko, ktorému v nemalej miere pomáha nádych frankofílie medzi väčšinou milovníkov vína, sa napriek tomu môže pochváliť niektorými z najväčších vinárskych oblastí a referenčnými vínami na svete. Francúzsko, domov Bordeaux, Burgundska a Champagne, je pravdepodobne najdôležitejšou vinárskou krajinou na svete. Po stáročia vyrábala víno vo väčšom množstve - a údajne vyššej kvality - ako ktorýkoľvek iný národ. Víno je zakorenené vo francúzskej kultúre takmer na všetkých úrovniach spoločnosti; je to nápoj elity aj obyčajných ľudí a kľúčový symbol rímskeho katolicizmu, väčšinového náboženstva vo Francúzsku.

Trvalou príťažlivosťou francúzskeho vína však nie je nevyhnutne jeho objem alebo prestíž, ale skôr rozmanitosť dostupných štýlov. Preferencie spotrebiteľov sa v priebehu storočí zmenili a podporili vývoj nových štýlov vína z terénu a odrôd viniča, ktoré majú francúzski vinári k dispozícii. Červené, biele, ružové, sladké, suché, šumivé, opulentné, strohé, minerálne voňavé, ovocné - francúzske vinice vyrábajú vína, ktoré zodpovedajú každému z týchto deskriptorov.

Od žulových kopcov Beaujolais až po slávne kriedové svahy Chablis a štrky Médocu, miesta, na ktorých boli vybudované francúzske vinice, sa považujú za životne dôležité a sú jadrom konceptu terroir. Terroir regiónu určuje odrody viniča používané na výrobu tradičných vín. V časoch pred efektívnym pestovaním viniča pestovali vinohradníci všetko, čo najlepšie vyhovovalo miestnej pôde a podnebiu, pričom si vyberali z (často obmedzeného) výberu odrôd viniča, ktoré mali k dispozícii. Vzťah medzi francúzskymi vinárskymi oblasťami a ich kľúčovými odrodami sa teda prirodzene vyvíjal počas mnohých storočí, čoho príkladom je úzky vzťah medzi Pinot Noir a Burgundsko.

Tam, kde sa odroda používala vo viacerých regiónoch, prirodzene sa vyvinul aj štýl (štýly) vína, ktoré vyrába v každom z nich. Porovnajte napríklad rozdiel medzi Chardonnay v Champagne (svieže, kyslé, kyslé, šumivé) a v Mâcone (guľatejšie, zrelšie, bohatšie, tiché).

Rozmanitosť francúzskeho vína je čiastočne spôsobená širokou škálou podnebia v krajine. Šampanské, jeho najsevernejšia oblasť, má jedno z najchladnejších podnebí na svete vinohradníctva - v ostrom kontraste s teplým a suchým údolím Rhôny vzdialeným 560 km na juhovýchode.

Bordeaux na juhozápade má prímorské podnebie silne ovplyvnené Atlantickým oceánom na západe a rôznymi riekami, ktoré sa vinú medzi jeho vinicami. Východné regióny ako Burgundsko a Alsasko majú ďaleko od akéhokoľvek oceánskeho vplyvu kontinentálne podnebie s teplými, suchými letami a chladnými zimami.

Na hlbokom juhu Francúzska sa Provensálsko a Languedoc-Roussillon tešia jednoznačne stredomorskému podnebiu, ktoré sa vyznačuje horúcimi letami a relatívne miernymi zimami. Juhozápad je však ovplyvnený stredomorským a atlantickým podnebím (je geografickým medzitým - často vyjadreným v štýle a zložení vín).

Geológia a topografia skutočne zohrávajú rovnako dôležitú úlohu v rozmanitosti francúzskeho vína. Veľký počet nezávisle uznaných vinárskych oblastí a podoblastí v krajine odráža širokú škálu pôdnych typov - a krajiny, ktorá ich vytvorila.

Tie sa tiahnu od hôr a kopcov na východe, v ktorých sa nachádzajú regióny Savojsko a Jura (a ďalej na juh, menej známe IGP Alpes-Maritimes a Alpes-de-Haute-Provence) do nízko položených krajín na západe, vrátane dolného údolia Loiry (a ako Muscadet) a väčšieho regiónu Cognac južne od Loiry a severne od Bordeaux.

Každý región a pod región možno definovať podľa jeho osobitných zemepisných vlastností, ktoré zase vytvárajú špecifické vlastnosti vín, ktoré sa v ňom vyrábajú. Rovnako ako vo väčšine vinohradníckych oblastí, mnohé vinohradnícke oblasti nasledujú alebo susedia s aluviálnymi systémami a riekami, pričom kombinujú priaznivú geografiu a v minulosti aj obchodnú dopravu.

Loira - najdlhšia francúzska rieka - nie je výnimkou, ktorá má pôvod na centrálnej náhornej plošine a vo viniciach Auvergne, preteká takzvanou Hornou Loirou (a jej vlajkovými loďami Sancerre a Pouilly-Fumé), potom sa stala údolím Loiry (Touraine a Anjou) a potom zahŕňa Muscadet a menšie Vendée-Poitou.

Dokonca aj na juhozápade je veľká časť významu Bordeaux spôsobená jeho polohou na pobreží, kde sa stalo základňou pre svojich susedov proti prúdu rieky, vrátane Bergerac na rieke Dordogne a Côtes de Duras (a niekoľko regiónov juhozápadného Francúzska) na Gironde.

Francúzsky apelačný systém bol vytvorený začiatkom 20. storočia a odvtedy bol napodobňovaný v mnohých ďalších krajinách. Tento zložitý systém právnych predpisov v konečnom dôsledku definuje každú vinársku oblasť a jej hranice a ukladá prísne pravidlá týkajúce sa vinárskych postupov.

Jej kľúčovými cieľmi sú ochrana názvov francúzskych vín a zaručenie kvality a pôvodu samotných výrobkov. Žiadna iná krajina nerozvinula svoj apelačný systém v takom rozsahu; od roku 2023 existovalo viac ako 350 kontrolovaných označení pod titulmi AOC a ďalších 75 titulov Vin de Pays/IGP.

Kľúčovým faktorom pri vývoji komplexnej, komplexnej kategorizácie francúzskych vínnych štýlov a úrovní kvality je ich samotný objem a rozmanitosť, ako je uvedené vyššie.

Najznámejšie mladé víno je francúzske Beaujolais Nouveau, ktoré si mnohí pokladajú priam za povinnosť v novembri ochutnať. Jeho predaj sa začína vždy tretí novembrový štvrtok minútu po polnoci, v tzv. Beaujolais Nouveau deň. Predaj Beaujolais 2021 od Albert Bichot bude spustený u nás 18. Francúzi oslavujú sviatok Beaujolais Nouveau vždy tretí štvrtok v novembri, tento rok to bude 19. novembra.

Beaujolais Nouveau je mladé, ľahké, šťavnaté, ovocné a nekomplikované červené víno z odrody Gamay Noir, ktoré sa vyrába v oblasti Beaujolais. Nielen vo Francúzsku, ale i po celom svete si milovníci mladého vína o polnoci pripijú na jeho oslavu. Najmä v Japonsku je Beaujolais Nouveau veľmi populárne. K vínu sa podávajú rôzne druhy mäsových nárezov, pečená biela klobása alebo grilované bravčové koleno.

U našich českých susedov je oslava mladých vín spojená s Martinom, s dátumom 11. november, 11-tou hodinou a so Svatomartinským koštom v Brne. Tradícia Svatomartinského vína siaha až na dvor cisára Josefa II. Vtedy bolo zvykom pripiť si v deň svätého Martina prvýkrát novým mladým vínom. V tento deň vinárom končila služba. Spolupráca v ďalšom roku sa dojednávala pri pohári mladého vína a pri pečenej husi.

Českí a moravskí vinári ponúkajú mladé vína pod označením Svatomartinské vína z odrôd Müller Thurgau, Veltlínske červené rané, Muškát moravský a z modrých odrôd pre výrobu ružových a červených vín Modrý Portugal, Svatovavřinecké a Zweigeltrebe.

Na Slovensku sa vína s označením „Mladé víno“ môžu predávať od prvého novembrového pondelka. Patria pod Chránené označenie pôvodu - CHOP. Podobne (ale bez CHOP) je to s vínami pod označením „Svätokatarínske vína“. Ide o projekt, do ktorého sú zapojení niektorí slovenskí vinári. Vína, ktoré prichádzajú na trh pod označením Svätokatarínske musia spĺňať prísne kritéria. Kvalitu a senzorické vlastnosti každoročne schvaľuje odborná komisia. Značka Svätokatarínske víno sa stará o marketing a predaj samotného vína, ako aj vinárstiev, ktorí dané víno produkujú. Heslom Svätokatarínskych vín je Prvý bozk. Krásna metafora na zoznámenie sa s novou úrodou, novou sezónou.

Väčšina mladých vín sa vyrába zo skoro dozrievajúcich odrôd ako Müller Thurgau, Iršai Oliver, Veltlínske červené skoré, ale aj z odrody Sauvignon a Muškát moravský. K výrobe mladých červených vín vinári používajú Modrý Portugal, Svätovavrinecké, na ružové vína zasa Frankovku modrú. Okrem suchých vín sa vyrábajú aj polosuché a polosladké. Mladé vína sú svieže, ľahké a šťavnaté, niekedy i s jemným perlením, postavené na primárnej ovocnej aróme. Mladé vína mávajú nižší obsah síry, nie sú určené k archivácii. Vinári ich odporúčajú vypiť do konca februára nasledujúceho roka.

tags: #francúzske #víno #beaujolais #charakteristika

Populárne príspevky:

• Traditional Slovak cheese dishes
• Rozdiely medzi panvicami
• Kde sa naraňajkovať v Čadci?
• Lahodné nátierky z čerstvého syra
• Šťavnatý Kurací Obed