Prečo bol upálený Ján Hus: Príbeh revolty a tragického konca

Tento rok si pri Husovom kameni v juhonemeckej Kostnici (Konstanz) pripomenieme to, čo sa na tomto mieste odohralo pred 600 rokmi. A nielen tam, pretože obdobných spomienkových akcií budú nielen v Českej republike stovky. Približne vieme, kým Jan Hus bol, čo napísal, čo vykonal a na začiatku júla každého roku si pripomíname jeho tragický koniec v plameňoch kostnickej hranice.

Príbeh revolty Jana Husa, jeho súdu, zrady nemeckého cisára a českého kráľa Žigmunda Luxemburského, drastického upálenia a toho, ako si Husa po stáročia prispôsobovali vykladači jeho života.

V juhočeskom Husinci neďaleko Prachatíc sa na dohľad od rínku a kostola nachádza dom, na ktorom je okrúhla doska pripomínajúca, že sa tu podľa tradície narodil majster Jan z Husinca. O jeho rodinnom zázemí, detstve a dospievaní takisto máme len hmlisté, lepšie povedané žiadne povedomie.

Upálenie Jána Husa v Kostnici

Život a štúdiá Jána Husa

Na základe úradných dokumentov sa usudzuje, že Husov otec sa volal Michal. Sám Hus vo svojich spisoch sa niekoľkokrát v náznakoch zmieňuje o svojej matke, v listoch zase o bratovi a jeho synoch. Prvé vzdelanie získal pravdepodobne vo farskej škole pri kostole sv. Jakuba Staršieho v Prachaticiach. Úradné záznamy existujú až z jeho štúdií v Prahe na artistickej fakulte (tzv.

Na jeseň roku 1393 bol Hus promovaný bakalárom a roku 1396 majstrom. Rozhodol sa tiež študovať na teologickej fakulte, kde dosiahol hodnosť bakalára. Následne sa zapojil do fungovania artistickej fakulty, najprv ako vyučujúci, následne na zimný semester 1401 až 1402 bol zvolený aj dekanom fakulty. V roku 1400 bol vysvätený za kňaza a začal kázať. Najprv kázal v kostole sv.

Vplyv Johna Wyclifa a Dekrét kutnohorský

Ešte ako študent sa Hus zoznámil s dielom majstra z Oxfordu Johna Wyclifa (asi 1320 - 1384), teológa a stúpenca reformy cirkvi, jedného zo zástancov realizmu v spore o univerzalite. Kým väčšina českých majstrov bola prowyklifovská, nemeckí a ďalší cudzí majstri sa hlásili skôr k nominalizmu. Nebol to jediný spor, ktorý medzi sebou mali jednotlivé univerzitné národy.

Rozkol prinieslo aj predvolanie ku koncilu do talianskej Pisy, ktorý podporoval kráľ Václav IV. a česká časť univerzity - naproti tomu nemeckí majstri sa postavili proti účasti na koncile. Kráľ sa zamiešal do vnútorných záležitostí univerzity a prerozdelil hlasy pri rokovaní univerzity Dekrétom kutnohorským v januári 1409 (tri hlasy získava česká strana, cudzinci získavajú len jeden spoločný hlas).

Hoci bude Husovo meno s dekrétom spájané, predovšetkým jeho odporcami, Hus sám bol v čase vydania ťažko chorý a nemohol sa zúčastniť na rokovaniach. Cudzinci z univerzity na protest odišli.

Druhý život Mistra Jana Husa

Spor s cirkvou a exil

Hus ako intelektuál a verejne činná osoba priťahoval pozornosť jednak bežných veriacich rôznych sociálnych skupín (jeho kázne navštevovali nielen mešťania a študenti, ale aj šľachta, členovia kráľovského dvora, dokonca aj sama kráľovná Žofia), jednak odporcov z radov kléru a univerzitných majstrov. Spor o Wyclifovo učenie a spisy eskaloval na prelome rokov 1409 a 1410 po vyhlásení buly pápeža z Pisy Alexandra V., ktorý zakázal akékoľvek držanie Wyclifových spisov.

Pražský arcibiskup Zbyněk Zajíc z Hazmburku (posmešne zvaný Abeceda) nechal v júni 1410 zhromaždiť a spáliť Wyclifove knihy na dvore svojho Malostranského paláca. Hus podal odvolanie k pápežovi proti zákazu kázania v kaplnkách a spáleniu kníh. Týmto aktom dal dôvod na proces pred rímskou kúriou, ktorá Husa predvolala na súd. Pre povinnosti na univerzite sa však nedostavil (bol kvodlibetárom, riadiacim majstrom na rok 1411).

V roku 1412 nový pápež Ján XXIII. vyhlásil predaj plnomocných odpustkov. Predaj v Čechách podporoval kráľ Václav IV., ale Hus a jeho prívrženci proti nim vystúpili. V októbri 1412 zostril pápež kliatbu nad Husom a vyhlásil interdikt nad miestami, kde sa zdržiaval. V súlade s prianím kráľa Václava IV. opustil Hus Prahu a odišiel na vidiek, kde naďalej pôsobil, kázal a spisoval svojej práce.

Jan Hus a odpustky

Literárna činnosť v exile

Vyhnanstvo na vidieku pre Husa neznamenalo zastavenie práce. V Žatci a neskôr na Kozom Hrádku, kde prežíval začiatok svojho núteného exilu, sa venoval literárnej činnosti. Práve vo veľmi krátkom rozmedzí rokov 1412 až 1413 môžeme sledovať vznik všetkých Husových v češtine písaných diel, ktoré sú plné živého jazyka a aktualít zo života dobovej spoločnosti.

Spísal tiež latinský teologický traktát De ecclesia (O církvi), ktorý zohral v Husovom živote významnú úlohu, pretože sa stal súčasťou Husovej kauzy v Kostnici a na základe z neho vybraných článkov bol vyhlásený za kacíra. Hus vystaval svoj traktát na základe niekoľkých Wyclifovych spisov a dokončil ho na konci mája 1413. Začiatkom júna 1413 ho v Betlehemskej kaplnke manifestačne diktovali opisovačom a následne rozoslali Husovým priaznivcom.

V 23 kapitolách sa systematicky zaoberá cirkvou ako spoločenstvom predurčených na spasenie, ktorú postavil do protikladu k inštitucionálnej cirkvi. Hus hlavou cirkvi stanovil nie pápeža, ale samého Ježiša Krista.

Koncil v Kostnici a Husovo väznenie

Po krátkom a tajnom pobyte v Prahe presídlil do mestského paláca v Sezimovom Ústí a potom v júli 1414 do Rakovníka či na Krakovec. Zrejme tu sa rozhodol, že sa veľkého cirkevného koncilu zúčastní a pred koncilom a pápežom obháji svoje učenie. Koncil bol zvolaný na 1.

Hus 11. októbra 1414 odchádza z hradu Krakovec v sprievode Václava z Dubé, Henricha Lacemboka z Chlumu, jeho synovca Jana z Chlumu (zvaného Kepka), pisára Petra z Mladoňovíc a majstra Jana Kardinála z Rejnštejnu. Okrem jazdcov na koňoch sprevádzali skupinu ešte dva vozy: jeden vezúci zásoby a batožinu, druhý naplnený knihami na Husovu obhajobu.

Cestovali cez Tachov, Norimberg, Ulm a Biberbach; z Meersburgu sa pravdepodobne preplavili do Kostnice, kam dorazili 3. novembra. Hus sa ubytoval u vdovy Fridy (Fidy) Pfisterovej na ulici sv. Pavla (dnes ulica nesie Husovo meno). Pre chorobu pápeža Jána XXIII. sa koncil začal až 5. novembra 1414 slávnostným sprievodom mestom a v katedrále slúžili slávnostnú bohoslužbu, ktorej sa zúčastnilo 15 kardinálov, 23 arcibiskupov a 27 biskupov.

Kardináli vyzvali 28. novembra 1414 Husa na účasť na rokovaní, krátko potom ho však zadržali. Najprv ho väznili v dome riaditeľa chóru kostnickej katedrály, po ôsmich dňoch ho previezli do prízemnej kobky v dominikánskom kláštore na ostrove pri Bodamskom jazere.

Hus vo vlhkom a tmavom väzení z 19. storočia.

Večer 24. marca 1415 Husa previezli na neďaleké sídlo kostnického biskupa Gottlieben (v češtine nazývané Gotleby). Rokovanie koncilu ďalej prebiehalo v refektári františkánskeho kláštora, kde sa 5., 7. a 8. júna konal Husov výsluch.

Proces a odsúdenie

Prerokúvaniu Husovej kauzy predchádzalo odsúdenie Wyclifovho diela ako kacírskeho na základe zavrhnutých 260 vybraných článkov. Proti Husovi vybrali články z jeho spisov O církvi, Proti Páleči a Proti Stanislavovi. 15. júna koncil zakázal prijímanie Večere Pánovej „pod obojím“ (hostiu aj víno), 18. a 23. júna zavrhli všetky Husove latinské aj české spisy.

Hus v žalári očakával rozsudok, 5. júla ho navštívilo v cele veľa jeho priateľov, ale aj predstaviteľov koncilu, ktorí ho vyzývali, aby odvolal predložené články. V kostnickej katedrále 6. júla 1415 siedmi biskupi Husa odsvätili; na hlavu mu nasadili papierovú korunu s vyobrazenými čertmi a s latinským nápisom, že je kacír.

Koncil tým odňal všetky atribúty kňazského práva a zveril Husovu dušu diablovi; telo potom odovzdal svetskej spravodlivosti. Kráľ Žigmund sa obrátil na ríšske knieža Ľudovíta a pokynul mu, aby sa Husa ujal. Následne ríšske knieža Ľudovít privolal kostnického richtára a nariadil mu, aby vykonal rozsudok. Husa sa ujala štvorica zbrojnošov a vyviedli ho Geltingenskou bránou pred kostnické hradby.

Upálenie Jána Husa

Na lúkach za mestským opevnením, čo je dnes už súčasť mesta, ktorá sa nazýva Paradies (Raj), postavili hranicu. Keď Hus zbadal hranicu, pokľakol. Papierová čiapka mu vraj týmto pohybom spadla z hlavy a zbrojnoši mu ju ihneď nasadili späť. Spoveď odmietol, ale chcel nemecky prehovoriť k okolostojacim. To mu ríšske knieža neumožnilo a dalo pokyn na vykonanie popravy.

Husa priviazali k drevenému kolu na hranici. Napokon k nemu prichádza ríšske knieža Ľudovít a dvorný úradník Hoppe z Pappenheimu, aby mu dali poslednú možnosť zachrániť si život odvolaním svojho učenia. Podľa Petra z Mladoňovíc Hus predniesol toto: „V tej pravde evanjelia, ktorú som písal, učil a kázal zo slov a výkladov svätých doktorov, dnes veselo chcem zomrieť.“

Ríšske knieža dalo pokyn na zapálenie hranice. Už v roku 1416 sa 6. júla v Čechách oslavoval sviatok svätých mučeníkov Jana Husa a Jeronýma Pražského, ktorého upálili 30. mája 1416 pri Kostnici.

Upálenie Jána Husa a Jeronýma Pražského

Ohlas Husovej smrti a husitské hnutie

Petr z Mladoňovíc (1390 - 1451) usporiadal svoje poznámky a spomienky z oboch procesov a spísal dve latinské práce, ktoré zrejme ešte za svojho života preložil do češtiny. Okrem cenných faktografických údajov o priebehu koncila a Husovej kauzy autor celý dej rozpráva ako pašijový príbeh z evanjelií sv. Matúša a sv. Jána.

Učebnice dejepisu uzatvárajú kapitolu o Jánovi Husovi dátumom 6.júl 1415, kedy bol Ján Hus upálený a dejiny husitského hnutia bitkou pri Lipanoch v roku 1434, keď dovtedy neporaziteľné husitské hnutie utrpelo porážku z vlastných radov a tým kapitola husitstva v učebniciach dejepisu končí.

Čechy stratila katolícka cirkev úplne ako dôsledok husitského revolučného hnutia po nehoráznom upálení Majstra Jána Husa v Kostnici 6. 7. Proti českým husitom katolícka cirkev vyhlásila päť križiackych výprav. Jediným výsledkom bola zničená a vykradnutá krajina od katolíckych križiakov a ideovo zomknutý prostý ľud vo viere Majstra Jána Husa, ktorý začal prijímať dvojakým spôsobom.

Husiti si však predsa len vymohli napokon osobitné práva a napríklad prijímať Kristovu krv v podobe vína bolo povolené aj laickým husitským veriacim. Rímsky pápež považoval za osobnú potupu, keď v druhej polovici 15.

Úplne obnoviť katolicizmus v Čechách sa katolíckej cirkvi oficiálne podarilo až po roku 1620 - po bitke na Bielej hore a po víťazstve Habsburgovcov nad husitskou šľachtou.

Avšak myslenie a srdcia obyčajných ľudí si už nikdy nezískala. Vatikán dodnes vníma Čechy ako rakovinový nádor katolicizmu a do dnešného dňa nevyslyšal veľkú prosbu pražského arcibiskupa kardinála Vlka, aby bol Ján Hus rehabilitovaný a neskôr kanonizovaný. V dôsledku upálenia Majstra Jána Husa má Česko dnes najvyšší podiel obyvateľov bez vyznania.

Dielo Jána Husa a jeho odkaz

Ján Hus sa považuje za predchodcu protestanstva. Písal prístupným jazykom s jasnou kompozíciou, predovšetkým traktáty, ale aj rozsiahlejšie diela. Pre cirkev písal po latinsky, pre prostý ľud po česky.

Významné diela Jána Husa:

O cirkvi (De ecclesia) - Hus kritizuje cirkev, za príslušníka cirkvi považuje toho, kto nespáchal žiadny hriech. Hlavou cirkvi by v jeho ponímaní nemal býť pápež, ale Kristus.
Proti bule pápežskej - vystupuje proti predávaniu odpustkov, priamo útočí na pápeža. Tento spis viedol k tomu, že Hus bol vyhostený z Prahy a začal pôsobiť na vidieku, tu prispôsobil jazyk prostému ľudu.
O českom pravopise (De orthographia bohemica) - zaviedol diakritický pravopis, významne zasiahol do vývoja českého jazyka.
Dcérka - nadväzuje na Štítného, vysvetľuje ženám, ako správne žiť.
Páteř - základný výklad bohoslužobných textov a modlitieb.
Kázania - súbor kázní, vznikol po jeho nútenom odchode z Prahy, považuje sa za vrchol jeho kazateľskej a spisovateľskej činnosti.

Hus nie je len českým národným hrdinom, ale aj bojovníkom za slobodu svedomia. Na jeho príklade sa celkom jasne a znovu ukazuje, akým spôsobom sa dávne hriechy cirkvi premietajú do súčasnosti a že cirkev stále nie je ochotná priznať si chyby, ktorých sa dopustila pred stáročiami.

Každá doba rozpráva príbeh života a diela Jana Husa po svojom. Pre Luthera a stúpencov reformácie bol Hus myšlienkovým predchodcom, pre národných buditeľov 19. storočia bol chrabrým vlastencom a obrancom Čechov proti Nemcom, pre Františka Palackého bol Hus veľkou osobnosťou českých dejín, pre Tomáša G. Masaryka bol zosobnením mravnej sily národa a národnej emancipácie, pre Zdeňka Nejedlého bol Hus predovšetkým sociálnym revolucionárom a pápež Ján Pavol II. v roku 1999 označil Husa za jedného z reformátorov cirkvi a vyzval katolíckych veriacich, aby Husovo dielo študovali. Súčasný pápež František vyjadril ľútosť nad Husovým upálením.

tags: #preco #bol #upaleny #jan #hus