Hlohovský zámok a jeho francúzska záhrada: história a súčasnosť
Hlohovský zámok, nachádzajúci sa na juhozápadnom okraji mesta Hlohovec, patrí k významným historickým pamiatkam Slovenska. Tento majestátny objekt, ktorý svojou históriou siaha až do 13. storočia, bol kedysi mohutným stredovekým hradom. Pôvodné základy Hlohovského zámku položil stredoveký hrad, ktorý sa prvýkrát spomína v zoborskej listine z roku 1113. Jeho strategická poloha a mohutné opevnenie robili z hradu dôležitý bod obrany. V priebehu storočí patril viacerým šľachtickým rodom, medzi ktorými nechýbali Abovci, Thurzovci alebo Forgáchovci.
Osudy objektu sa však neustále menili. Počas tureckých nájazdov slúžil hrad ako pohraničná pevnosť, neskôr bol vypálený počas povstania Františka Rákocziho. V období po druhej svetovej vojne využívali zámok sovietske vojská a následne výchovný ústav. Z majetku štátu sa Hlohovský zámok dostal do majetku mesta okolo v roku 2000. V roku 2014 sa mesto a aj Občianske združenie Zámok Hlohovec pustili do jeho postupnej rekonštrukcie.
Po rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá začala v roku 2014, je zámok od roku 2019 sprístupnený verejnosti. Návštevníci môžu obdivovať krásu jeho interiérov, zúčastniť sa kultúrnych a spoločenských podujatí alebo si vychutnať svadobný obrad v jednej z najkrajších častí zámku - v knižnici. Moderné vybavenie, ako výťah či bezbariérové sociálne zariadenia, robia zámok prístupným pre všetkých. Prehliadky dopĺňa virtuálna realita prostredníctvom 3D okuliarov a tabletov, ktorá umožňuje nahliadnuť do podoby zámku z čias jeho najväčšej slávy. Hlohovský zámok dnes ponúka návštevníkom unikátne spojenie histórie a modernej technológie.
Hlohovský zámok je nielen pamiatkou historického významu, ale aj miestom, kde ožíva minulosť v kombinácii s modernými technológiami. Prechádzka romantickým parkom, obdivovanie empírového divadla či virtuálny návrat do minulosti - to všetko robí z tejto destinácie jedinečný zážitok. Ak hľadáte miesto, kde sa spája história, kultúra a príroda, Hlohovský zámok je tým pravým cieľom.
Šikmá veža vo Vrbovom púta pozornosť každého návštevníka, pretože je naklonená o 99 cm. Veža bola postavená pred asi 200 rokmi po veľkej epidémii cholery, ktorá vtedy postihla celé Slovensko. Kaštieľ Chtelnica je dominantou obce s rovnomenným názvom. V 17. storočí sa stal sídlom dobrovodského panstva, ktorým bol dovtedy hradDobrá voda. Kaštieľ navštívila dokonca uhorská panovníčka Mária Terézia.
Zámocký park a francúzske terasy
Okolie Hlohovského zámku je rovnako pôsobivé ako samotná stavba. Rozsiahly zámocký park s jazierkami, francúzskymi terasami a platanovým hájom - najväčším svojho druhu v strednej Európe - je ideálnym miestom na prechádzky.
Hlohovecký zámok
Podľa slov historika Jozefa Urminského: Hradný zámok sa stal majetkom Erdődyovcov a práve počas tohto obdobia sa začína hovoriť o úpravách zámockého areálu. V spojitosti s týmito úpravami najviac rezonuje meno kancelára, grófa Jozefa Erdődyho, štátneho ministra a kancelára cisára Františka II. Jeho veľkolepá prestavba z rokov 1790 - 1800 pozmenila vzhľad kaštieľa a charakter celého zámockého areálu. Jozef Erdődy však nebol úplne prvým členom rodiny, ktorý sa pustil do stavebných úprav hradu a priľahlého okolia. Prvé stavebné zmeny sa uskutočnili už za Juraja Erdődyho, no výrazné zveľadenie panstva nastalo až v rokoch 1769 - 1789, kedy ho spravoval Jurajov syn Ján Nepomuk Erdődy.
K jeho pôsobeniu v Hlohovci sa viaže aj prvá hodnoverná informácia o vzhľade zámockého parku. Prvú parkovú úpravu, ktorú nachádzame na mape z 18. storočia dotvárali barokové plastiky a iné kamenné architektonické prvky. Z nich sa dodnes v parku zachovalo pomerne málo, no môžeme sem v každom prípade zaradiť kamennú dosku s latinským nápisom HIC / SPIRO SEPULTUS / QVI NUNQVAM VIXI / DIC HOC LECTURE VIATOR / QVIS SIM EGO (preklad: ,,Tu dýcham, ktorý som nikdy nežil. Povedz pútnik, keď toto prečítaš, kto som ja.“) Tabuľa je v súčasnosti osadená na budove menažérie za hlohovským kúpaliskom, no jej súčasná pozícia je sekundárna.
Pôvodne sa nápis nachádzal pravdepodobne nad prameňom vody za zámkom v časti Šomoď, odkiaľ Erdődyovci čerpali pitnú vodu pre potreby zámku. Budova menažérie postavená zo zmiešaného kamenno tehlového muriva pochádza z 1. polovice 18. Najrozsiahlejšia úprava zámockého parku sa udiala medzi rokmi 1790 - 1800. V duchu klasicizmu a empíru vznikol celý rad menších architektúr, mnohé chodníky boli vsadené do prostredia existujúceho zalesneného svahu a mali skôr charakter lesoparku. Samotný kaštieľ obklopovali hospodárske budovy, stajne, budova správcu s pivničnými priestormi a od roku 1802 na východnej strane pribudlo empírové divadlo s jazdiarňou (postavenou okolo r.
Rodina Erdődy zveľaďovala a prebudovávala park aj po nasledujúce desaťročia, veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia, kedy pribudli v parku medzi filagóriou a skleníkom terasy. Ďalších opráv sa park dočkal v rokoch 1955, 1957, 1968 a 1982. Niektoré zásahy však boli natoľko nešetrné, že úplne pozmenili vzhľad i funkciu častí parku. Po roku 1989 mesto investovalo finančné prostriedky na jeho čiastočnú revitalizáciu.
Do parku sa pôvodne vstupovalo dvoma bránami. Hornou a dolnou. Dolná brána sa nachádzala pri hlavnej ceste a mýtnom domčeku. Svoj význam nadobudla po roku 1727, keď Erdődyovci získali hlohovské panstvo a presunuli hlavnú cestu do Hlohovca aj s vyberaním mýta zo starého mosta pri mestskej štvrti Lúka bližšie k zámockému areálu. Dnešná brána pochádza z 19. storočia, naposledy bola opravovaná v roku 1981. Je zložená z hlavnej brány a malej vstupnej bránky. Po stranách sa nachádzajú murované hranolové vežičky s cimburím a naznačenými imitáciami kľúčových strieľní. Horná brána bola podstatne jednoduchšia, mala železnú konštrukciu a v roku 1867 pri nej postavili budovu strážneho domčeka. Pri jeho výstavbe bol objavený honosne vybavený staromaďarský hrob z 10. storočia. Nálezy z neho, ako napr.
V 2. pol. 18. storočia v hornej časti zámockého parku vybudovali panský dom pre záhradníka a správcu skleníkov. Nad ním sa nachádzala veľká obdĺžniková stavba skleníka z konca 18. storočia, postavená grófom Jozefom Erdődym. Veľký skleník podľahol v druhej polovici 20. storočia budovateľskému nadšeniu. Druhý menší skleník, zachovaný dodnes na druhej strane cesty bol pôvodne určený na pestovanie ananásov, neskôr sa tu pestovali sadenice kvetov a okrasných stromčekov. Prestavali ho v 2. polovici 19. storočia a rekonštruovali v 2. polovici 20. storočia.
Terasová úprava nachádzajúca sa v hornej časti zámockého parku, ktorá býva s obľubou označovaná (nesprávne) ako francúzske terasy je mladšieho dáta. Dve katastrálne mapy Hlohovca z rokov 1856 a 1894 ukazujú, že tento priestor bol úplne inak členený, ako dnes. Východiskovým bodom bol altánok (filagória), pôvodne zrejme jedna z veží starého hradu. Od neho pokračoval chodník šikmo smerom nadol k skleníku cez nízky parkový porast povedľa malej zalesnenej remízky. V lesíku sa chodník rozvetvoval a nižšie pri skleníku zase spájal. Túto koncepciu na prelome 19. a 20. storočia zmenili vybudovaním terás s úplne novým rozložením chodníkov a s fontánou. Čiastočnou rekonštrukciou prešli terasy v 90. rokoch 20.
Zámocké terasy na Hlohoveckom zámku
Altánok je vo svojom jadre stredovekou stavbou. Podľa výsledkov umeleckohistorického výskumu jeho podzemná časť má neskorogotické jadro. Budova sa nachádza na hrane výrazného terénneho zlomu, z čoho možno usudzovať, že tvorila plášť vonkajšieho hradu. Zrejme to bola jedna z hranolových veží, nachádzajúca sa nad vstupom do hradného areálu. V renesancii ju nadstavili a doplnili arkádou s toskánskymi stĺpmi. Na južnej vonkajšej stene sa nachádza čiastočne zachovaný renesančný maľovaný erb rodiny zo Salmu. V 19. storočí na budove vznikla nová neogotická úprava a stavbička sa stala filagóriou. Pohnuté obdobie prežila v 20. storočí.
Najskôr roku 1945, keď sa na zámku po prechode frontu nachádzala sovietska poľná nemocnica, ruskí vojaci v jej suteréne postrieľali nevyliečiteľne chorých pacientov nemocnice nakazených syfilisom. Roku 1953 zavŕšili jej smutný osud, keď stavbu prebudovali a premenili na služobný byt.
Drobná kamenná stavba v dolnej časti parku nad zámockým jazierkom. Grottu vybudovali pod prameňom vody, vyvierajúcim z pieskovcovo ílového masívu. Z objektu je historicky najzaujímavejší kamenný reliéf starorímskeho boha mora a riek - Neptúna (alebo tiež starogréckeho Poseidóna) s trojzubcom. V spodnej jeho časti sa nachádza hlava medúzy s otvorom pre odtok vody. Reliéf je dnes súčasťou umelej jaskyne - grotty (v miestnom nárečovom slangu Hlohovčanmi často označovaná ako Kruta) a podľa najnovších výsledkov výskumu je datovaný do 2. pol. 18.
Samotná grotta prešla viacerými prestavbami, pričom dátum jej vzniku možno klásť do druhej polovice 18. storočia. Reliéf Neptúna bol pôvodne osadný bližšie k prameňu a jaskynka mala iný vzhľad, než aký poznáme dnes. Počas prestavby na prelome 19. a 20. storočia urobili nové odvedenie vody z prameňa, jaskyňu nanovo premurovali a kamenný reliéf osadili ku vchodu. Posledné väčšie prestavby a úpravy sa realizovali roku 1982 a 2008. Dôvodom častých rekonštrukcií objektu je skutočnosť, že prameň vody sa vyznačuje mimoriadne vysokou sedimentáciou. Fontána vybudovaná z kameňa pod jaskyňou pochádza z 2. pol. 20. storočia.
Dátum vzniku veľkej platanovej záhrady, nachádzajúcej sa v dolnej časti zámockého areálu spadá do záveru 18. storočia, kedy zrejme zanikla i staršia baroková úprava parku. Počas tejto prestavby vybudovali umelé jazierko s ostrovčekom, ktorý bol s pevninou spojený dreveným mostíkom. Severným smerom z neho vybieha rameno, pokračujúce bližšie k poliklinike. Pôvodne bolo toto rameno podstatne dlhšie a smerovalo bližšie k Váhu. Tu sa nachádzalo drevené kolo osadené obdobne ako vážske vodné mlyny na člnoch (tzv. hajovoch) a pomocou lopatiek poháňaných prúdom rieky prečerpávalo vodu z Váhu do ramena.
Dômyselne stavitelia v parku vyriešili aj odvedenie dažďovej vody z vyššie položených svahov nad vinohradníckou usadlosťou na Balatone. V roku 1956 dobudovali v blízkosti jazierok nový amfiteáter a o rok neskôr aj výčap s bufetom a novým tanečným parketom. Roku 1965 sa tu začalo s výstavbou nového kúpaliska. Po roku 1989 znovu ožil záujem vrátiť parku aspoň tú podobu, akú mal pred rokom 1945.
V parku dnes nájdeme lipovú alej , ktorej časť je pôvodná a časť je doplnená o nové druhy. Vek pôvodných stromov v stromoradí sa stanovuje na cca. 150 rokov. Pravidelné výsadby tvoria záhony ruží lemované živým plotom z krušpánov vždyzelených. Skupina platanov je zaujímavá najmä veľkým počtom jedincov sústredených v jednom priestore. Sú jednými z prvých stromov tohto rodu vysadených na území Slovenska. Vek najstarších jedincov sa odhaduje na 170 - 200 rokov. K dendrologickým zvláštnostiam patrí aj zakrpatená moruša biela. Park je verejnosti prístupný, stáva sa centrom oddychu a relaxu obyvateľov mesta Hlohovec.
Hlohovský zámok
História zámku v skratke
- Pôvodný stredoveký hrad bol postavený na starom slovanskom hradisku.
- Spomína sa už v roku 1113 v zoborskej listine, jednej z dvoch najstarších zachovaných listinných originálov z územia Slovenska.
- V roku 1275 kráľ daroval hrad prvému feudálnemu vlastníkovi z rodu Abovcov.
- Neskôr ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky, v rokoch 1349 - 1524 Kontovci, potom Ujlakyovci.
- V 15. Thurzovci ako vlastníci hradu v rokoch 1524 - 1636 ho dali kvôli tureckým hrozbám spolu s mestom opevniť.
- V roku 1639 sa vlastníkmi stávajú Forgáchovci.
- V roku 1663 hrad obsadili Turci a slúžil im ako pohraničná pevnosť až do roku 1668.
- V rokoch 1720 - 1945 patril hrad Erdődyovcom.
- Prestavali ho na barokový kaštieľ. Vznikla dnešná podoba zámku.
- V blízkosti kaštieľa postavili v 18. storočí barokový záhradný pavilón a jazdiareň.
- V roku 1802 postavili empírové divadlo. Je to najstaršia zachovaná divadelná budova na Slovensku.
- Po roku 1945 tu bola zriadená nemocnica pre sovietskych vojakov. Od roku 1951 sídlil na zámku výchovný ústav pre mládež.
Park sa postupne, po častiach revitalizuje a realizujú sa dosadby nových drevín. Územie parku je pravidelne udržiavané. Zámok Hlohovec je najvýznamnejšia pamiatka mesta Hlohovec. Okrem prehliadky zámku sa môžete prejsť po rozsiahlom parku s francúzskymi terasami, jazierkom, empírovým divadlom a jazdiarňou.
Praktické informácie pre návštevníkov
Hlohovský zámok sa nachádza len 25 km od Piešťan, čo z neho robí ideálny cieľ na jednodenný výlet. Autom sa sem dostanete pohodlne po ceste II/507 alebo diaľnici D1. Parkovať môžete na Podzámskej ulici alebo v okolí zámku. Mesto Hlohovec leží 20 km východne od Trnavy, 20 km severne od Serede a 25 km západne od Nitry. Nachádza sa tu autobusová aj vlaková stanica. MHD premáva na zastávku „Hlohovec, SNP“ odkiaľ trvá cesta k zámku asi 15 min pešo.
Na Hlohovskom zámku sa koná mnoho kultúrnych a spoločenských podujatí pre deti aj dospelých ako sú divadlá, koncerty či tanečné vystúpenia. Okrem toho tu je možnosť organizovania pracovných stretnutí a seminárov. Vstupné na zámok Hlohovec je 2 - 3 €. Zámok Hlohovec je otvorený denne podľa aktuálnych otváracích hodín. Pekný veľký park okolo jazera, kaštieľ po rekonštrukcii, kaskádové francúzske záhrady. Takže dobrý relax aj pre deti.
tags: #francúzska #záhrada #Hlohovec #história
