Fytoplazma žltnutia viniča: Hrozba pre slovenské vinohradníctvo

Slovenské vinohradníctvo čelí vážnej hrozbe - zlaté žltnutie viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma). Tento karanténny škodca nepozná hranice medzi veľkými vinohradmi a drobnými záhradkami. Stačí jediný infikovaný ker, ktorý sa nezlikviduje, a choroba sa môže rozšíriť na celé okolie.

Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Odbor ochrany rastlín informuje o fytoplazme žltnutia viniča (Grapevine flavescence dorée phytoplasma), ktorá taxonomicky patrí do triedy Mollicutes, radu Acholeplasmatales, čeľade Acholeplasmataceae a rodu Phytoplasma. Táto fytoplazma je hlavne ekonomicky významný škodlivý organizmus pre vinič hroznorodý (Vitis vinifera) v oblastiach jeho pestovania.

Fytoplazma bola nájdená v slinných žľazách infikovaného hmyzu (vektora) a sérologicky detegovaná v jednotlivých exemplároch. Bola zavlečená do Európy zo Severnej Ameriky. Pôvodca, ako všetky fytoplazmy, je lokalizovaný v cievnych zväzkoch napadnutého viniča odkiaľ je prijímaný vektormi pre ďalší prenos. Jediný infikovaný exemplár môže stačiť na prenos ochorenia a na začiatok nákazy.

Aktuálne rozšírenie na Slovensku (1. 9. 2025):

• Nové Zámky (od 2021)
• Choňkovce - okres Sobrance (od 2024)
• Strekov - okres Nové Zámky (od 2024)
• Vinohrady nad Váhom - okres Galanta (od 2024)
• Lučnica nad Žitavou - okres Nitra (nový výskyt 2025)
• Dvory nad Žitavou - okres Nové Zámky (nový výskyt 2025)
• Malé Ludince - okres Levice (nový výskyt 2025)
• Topoľčianky - okres Zlaté Moravce (nový výskyt 2025)
• Tibava - okres Sobrance (nový výskyt 2025)
• Dolný Pial - okres Levice (nový výskyt 2025)

Výskyt fytoplazmy žltnutia viniča v Európe - Rakúsko, Chorvátsko, Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Čierna Hora, Portugalsko, Rumunsko, Srbsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko.

Tieto oblasti sú dôkazom rýchleho šírenia a predstavujú vysoké riziko pre celé vinohradnícke regióny. Preto sa obraciame na každého jedného pestovateľa viniča - či už obhospodaruje stovky hektárov alebo len jediný koreň vo dvore. Buďte zodpovední.

Chorobu spôsobuje fytoplazma, baktériám príbuzný mikroorganizmus, ktorý napáda floém rastlín (hlavné „trubice“, ktorými prúdi roztok cukrov). Patogén je zaradený medzi karanténnych škodcov Európskej únie, čo znamená prísne opatrenia pri jeho výskyte.

Príznaky napadnutia fytoplazmy

Príznaky napadnutia fytoplazmy dokážeme spozorovať na celej hostiteľskej rastline viniča alebo iba na niektorých výhonkoch či jej častiach. Často sú rozmiestnené nepravidelne v poraste, a to kvôli prenosu ochorenia vektormi. Dôležité je poznamenať že, intenzitu príznakov ovplyvňuje aj termín napadnutia, odrody, podpníky a podmienky stanovišťa vinohradu. Môžu sa zamieňať s príznakmi, ktoré sú spôsobené vírusmi.

Príznaky sa vyvíjajú predovšetkým v lete (okolo júla). V závislosti od odrody nastáva počas tohto obdobia žltnutie (pri bielych odrodách viniča) alebo červenanie (pri modrých odrodách viniča) listov na častiach, ktoré sú najviac vystavené slnečnému žiareniu. Okraje listov viniča sa stáčajú smerom nadol, pričom sú typicky kovovo lesklé aj krehké. Medzižilové oblasti listov sa môžu stať nekrotickými. Výhonky sa ohýbajú a vykazujú neúplnú lignifikáciu.

Čiže výhonky vykazujú známky zlého vyzrievania, pričom sa striedajú zelené a zdrevenatené časti. Niekedy je možné vidieť čierne pľuzgieriky v pozdĺžnych radoch pozdĺž výhonku. Neskôr sa objavia krémovo sfarbené škvrny pozdĺž hlavných žíl. Pri neskorších infekciách sú strapce nepravidelné a bobule scvrknuté. Majú výrazne nižšiu cukornatosť a vyššiu kyslosť v porovnaní so zdravým hroznom. Výhonky počas zimy tmavnú a odumierajú.

Na listovej čepeli pozorujeme farebné škvrny ktoré sa postupne zväčšujú až nakoniec splývajú. Škvrny sú nepravidelné alebo ohraničené žilkami od zelených častí. Vyzrievanie letorastov je nerovnomerné, keď na povrchu sa objavujú tmavo sfarbené škvrny. Aj internódiá letorastov môžu byť skrátené.

Charakteristické príznaky sa objavujú v letnom období najmä na listoch, ktoré sa zvinujú smerom dole, až vytvárajú trojuholníkové tvary. Príznaky môžu byť na celom kry viniča, alebo môžu byť príznaky len na niektorých výhonkoch. Listy sú nepravidelne odfarbené, s prevahou medzižilových pletív. Spoločným príznakom je aj nepravidelný tvar strapcov, bobule sa scvrkávajú, až nekrotizujú.

Menej výrazne, ale ostré ohraničenie žilami zelených pletív od žltých sa prejavuje aj u bielych odrôd. Pokiaľ sa objavia zelené časti, nebývajú ostro ohraničené od červených pletív žilami. Zlaté žltnutie viniča sa prejavuje aj tzv.

Príznaky sú najvýraznejšie v lete (júl - august) a prejavujú sa žltnutím listov u bielych odrôd, červenaním u modrých odrôd, zvinutím, krehkosťou a nekrotickými škvrnami na listoch, nevyzretými, zdrevnatenými letorastmi, čiernymi bodkami pozdĺž výhonkov, scvrknutými strapcami s nízkou cukornatosťou a vyššou kyslosťou bobúľ.

Spektrum hostiteľských rastlín fytoplazmy žltnutia viniča

Spektrum hostiteľských rastlín fytoplazmy žltnutia viniča:

• pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)
• jelša lepkavá (Alnus glutinosa), jelša sivá (Alnus incana)
• lieska obyčajná (Corylus avellana)
• vŕba (Salix sp.)
• druhy viniča - Vitis acerifolia, vinič amurský (Vitis amurensis), vinič Berlandierov (Vitis berlandieri), Vitis coignetiae, Vitis hybrids, vinič líščí (Vitis labrusca), Vitis pentagona, vinič pobrežný (Vitis riparia), vinič skalný (Vitis rupestris), Vitis vinifera (vinič hroznorodý), vinič lesný (Vitis vinifera subsp. sylvestris), Vitis x champinii a Vitis x doaniana.

Vektory ochorenia

K šíreniu fytoplazmy dochádza najčastejšie prostredníctvom tzv. vektora - teda organizmu, ktorý prenáša patogén, no pritom patogén samotný preň nepredstavuje riziko. Cikádka cicia šťavu z rastliny - konkrétne z cievnych zväzkov, ktoré transportujú cukry a živiny z listov do koreňov a hrozna.

Po nasatí šťavy z kra infikovaného fytoplazmou sa patogén dostane do tela cikádky, odkiaľ môže chorobu preniesť na každý ďalší zdravý ker, na ktorom pristane. Cikádka je schopná letu do vzdialenosti cca 50 m, no vetrom môže byť prenesená aj ďalej.

Poznáme nasledujúce vektory ochorenia:

1. Scaphoideus titanus - známy vektor. Najdôležitejší vektor je cikádka Scaphoideus titanus. Výskyt vektora na Slovensku - Prítomný, obmedzené rozšírenie. Výskyt vektora v Európe - Rakúsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Moldavsko, Čierna Hora, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko a Ukrajina. Výskyt aj na území USA a Kanady. Životný cyklus S. titanus vyžaduje Vitis spp.
2. Dictyophara europaea (synonymum Epiptera europaea) - známy vektor. Dictyophara europaea je polyfágny druh škodcu (široký okruh hostiteľských rastlín). Vyskytuje aj na viniči, ktorý ale nie je preferovanou hostiteľskou rastlinou škodcu.
3. Orientus ishidae - potenciálny vektor. Orientus ishidae - je polyfágny druh, ktorý bol v EÚ prvýkrát zaznamenaný v roku 1998. Jeho vektorová schopnosť bola potvrdená v laboratórnych experimentoch, aj keď s obmedzenou účinnosťou v porovnaní so S. titanus. O. ishidae je rozšírený vo vinohradníckych agroekosystémoch a jeho vajíčka sa nachádzajú na Vitis spp. (vinič), dreve, hlavne z opustených viníc a/alebo pustých podpníkov.

Spektrum hostiteľských rastlín Orientus ishidae:

• javor poľný (Acer campestre)
• jelša lepkavá (Alnus glutinosa)
• Berberis sp.
• Buxus sempervirens
• hrab obyčajný (Carpinus betulus)
• Chelidonium majus
• Cornus sanguinea
• lieska obyčajná (Corylus avellana)
• Crataegus rhipidophylla
• Gleditsia triacanthos
• brečtan popínavý (Hedera helix)
• orech čierny (Juglans nigra)
• orech kráľovský (Juglans regia)
• jabloň domáca (Malus domestica)
• Ostrya carpinifolia
• Populus nigra var. italica
• slivka domáca (Prunus domestica)
• vavrínovec lekársky (Prunus laurocerasus)
• dub močiarny (Quercus palustris)
• ruža šípová (Rosa canina)
• ostružina černicová (Rubus fruticosus)
• vŕba (Salix sp.)
• brest hrabolistý (Ulmus minor)
• Viburnum tinus
• vinič hroznorodý (Vitis vinifera)

Ochranné opatrenia

Keďže fytoplazma sa nedá vyliečiť, najdôležitejšou stratégiou je obmedziť šírenie vektora a zlikvidovať infikované rastliny.

ÚKSÚP upozorňuje, že napadnuté kry sa musia vyrezať a spáliť, aby sa choroba nešírila na okolité rastliny. Na ochranu pred vektorom sú k dispozícii rôzne insekticídy. Pre menších vinohradníkov sú povolené prípravky s účinnými látkami lambda-cyhalothrin, deltamethrin alebo acetamiprid. Medzi najčastejšie odporúčané patrí Karate Zeon 5 CS (kontaktný pyretroid), Sanium Ultra (deltamethrin) a Mospilan 20 SP (neonikotinoid acetamiprid). Pôsobia na nymfy aj dospelé cikádky a sú dostupné v malých baleniach.

Ošetrenia je vhodné načasovať na obdobie liahnutia nýmf a výskytu dospelých jedincov, zvyčajne od jarného pučania do konca júna, s intervalom 10-14 dní. Pri väčších výsadbách existujú aj ďalšie autorizované prípravky, ktoré kombinujú systémové a kontaktné pôsobenie, ale ich použitie vyžaduje odborný dohľad.

Praktický harmonogram opatrení:

• marec - apríl: rez viniča, spaľovanie zvyškov, dezinfekcia náradia, výsadba certifikovaného materiálu, jarný postrek
• máj - júl: monitoring cikádky, povinné postreky, kontrola porastu, likvidácia chorých krov
• august: likvidácia chorých krov, najviditeľnejšie príznaky, doplňujúce postreky, hlásenie podozrivých rastlín
• september - október: likvidácia chorých krov, spaľovanie zvyškov, jesenný umývací postrek
• november: záverečná kontrola, hodnotenie sezóny, likvidácia chorých krov, objednávka zdravého sadivového materiálu

Ako postupovať?

• Identifikácia a nahlásenie: Každý podozrivý ker je potrebné označiť a zdokumentovať. Ak nie je možné odstrániť všetky korene, zvyšky je nutné opakovane ničiť (mechanicky, herbicídmi, alebo bio technológiami). Kmienik sa nesmie ponechať - vinič by mohol opäť vyhnať výmladky, ktoré budú choré.
• Likvidácia odstráneného materiálu: Najúčinnejšie je spaľovanie priamo v teréne alebo na určenom mieste podľa nariadenia obce. Zvyšky viniča sa nesmú kompostovať ani odvážať na skládky! 150).
• Dôsledná dezinfekcia náradia: Použité náradie (nožnice, píly a iné) je nevyhnuté dôkladne dezinfikovať.

Biologická ochrana - ošetrenie vektora:

* "Ošetrenie vektora" sa vzťahuje na zásah, ktorým sa eliminuje alebo obmedzuje šírenie škodlivého organizmu (napríklad fytoplazmy) prostredníctvom jeho prenášača, teda vektora.

** Imágo - dospelý jedinec hmyzu, ktorý dosiahol konečný štádium svojho vývoja, v ktorom je hmyz plne vyvinutý a schopný rozmnožovania.

Ak objavíme príznaky, treba kontaktovať rastlinolekárskeho inšpektora, podľa okresu. Lepové dosky sa môžu umiestniť na hostiteľskú rastlinu alebo v jej bezprostrednom okolí. Kontrolujte starostlivo svoje kry a všímajte si príznaky - žltnutie či červenanie listov, nevyzreté drevo, scvrknuté strapce.

Neodkladajte likvidáciu. Infikovaný vinič sa nedá vyliečiť! Jediným riešením je jeho odstránenie a spálenie. Aj jediný ker môže byť zdrojom šírenia a ohroziť prácu vašich susedov i celé vinohradnícke obce. Dodržiavajte pokyny na monitoring a ošetrenie proti vektorovi - cikádke Scaphoideus titanus.

tags: #fytoplazma #žltnutia #astier #šalát #príznaky #ochrana

Populárne príspevky:

• Air Wick Mamin koláč: Použitie a skúsenosti
• Recept na orechovo-karamelový koláč
• Recept na kurací steak
• Zdravé karfiolové recepty
• Recepty s celozrnnými špagetami