Fyziológia tvorby mlieka dojníc: Podrobný proces

Z hľadiska produkcie mlieka je krava jedinou kategóriou hovädzieho dobytka, ktorá produkuje mlieko. Produkcia mlieka začína po otelení, kedy jej mliečna žľaza začne intenzívne produkovať mlieko. Toto obdobie sa nazýva laktácia.

Kravské mlieko je mlieko tzv. alveolárne. Je nervovo-hormonálny proces - príjemným podráždením vemena, hladkanie - masáž vemena, začíname hygienov. Dostredivé dráhy donesú informácie do riadiaceho centra a to dá podnet na vylučovanie oxytocínu a podnety sú jeho spúšťačom. Oxytocín sa tvorí v zadnom laloku hypofýzy - mozgový podvezok. Vylučuje sa do krvi - transportné médium. Krvou sa dostane do vemena a pod jeho vplyvom dochádza k uvoľneniu alveolárneho mlieka.

Bunky v okolí alveol sú myoepitelové, a pri kontakte s oxitocínom sa zmrašťujú bunky a mlieko z nich odchádza do cisterien a otiaľ ho získame mechanickým stláčaním. Množstvo ktoré ostáva vo vemene je reziduálne, množstvo závisí od rýchlosti vydojenia a intenzity vylučovania za 5-7 min. potom ho už nezískame.

Ako? Všetky práce spojené s dojením musia byť vykonávané rýchlo v rovnakom čase a v rovnakom poradí. Vytvárame tým dynamický stereotyp aby nedošlo k zadržaniu mlieka a upevňuje sa dynamický stereotyp. Potom sa krava teší na dojenie, uvoľňuje sa tlak a váha. Na pravidelnú tvorbu mlieka a pre dobrý zdravotný stav vemena vemeno musí byť pravidelne vidájané. Prázdne vemeno 8-20 kg, naplnené môže mať aj 25l mlieka.

Koľko krát? Minimálne dvakrát denne a pri maximálnej úžitkovosti aj 3x denne, prechod z dvoch dojení na dve zvyšuje úžitkovosť. Pri dojacich automatoch podľa vlastnej potreby zvieraťa. Dojáreň funguje 23 hodín a jedna hodina je na údržbu, závisí to od úžitkovosti zvierat.

Kedy? Pri akomkoľvek dojení má byť 24 hodinový internal rozdelený na rovnakú dobu, interval môže byť aj 16+8. Druhý fakt otázka z pohľadu denného režimu. Zvieratá v maštali sa doja na stojisku a vo voľnom ustajnení v dojárňach. Udržiavať povrch tela dojnice, aby v maštali počas dojenia neboli vykonávané práce kde sa práši, nebolo pokazené krmivo, vyvetrané. Zvýrený prach obsahuje sporotvorné mikroorganizmy a neodstráni ich ani pasterizácia. V klasických maštaliach sa musia 2x do roka bieliť haseným vápnom sprotiplesňovými prípravkami. Zabrániť vnikaniu hlodavcov, vtáctva a hmyzu do maštalného prostredia - rozširovanie chorôb. Čistý povrch zvierat, maštal a aj okolie maštale. Sú výsledkom spolupôsobenia faktorov: zoohygieny, výživy, techniky a technológie chovu, ako aj úrovne manažmentu. štvrte postihnuté mastitídov sa nedoja strojov nikdy.

Kontaminanty (ATB, sulfonamidy a pod.): Antibiotiká sú zakázané ako stimulátori rastu aj s hormónmi, sú zakázané v ekologickom hospodárstve. Každý dojič - pracovník v potravinárskej výrobe, musí mať zdravotný preukaz. Zamestnávateľ má vytvoriť podmienky aby sa pracovníci mohli prezliekať, vydezinfikovať aspoň ruky. Všetky infekčné choroby dojičov a členov rodiny podliehajú hláseniu a karanténe. Všetky funkčné zariadenia od vývevy, pulzátorov, prietokových meračov kontrolujú manažérovia.

Dojenie zahŕňa 6 povinností dojiča:

  1. Oddojenie prvých strekov z vemena - oddájajú sa do nádoby s čiernym dnom. Má dvojité, oddojenie bakteriálnej zátky, posúdenie kvality mlieka a zdravotného stavu vemena. Pri klinických mastitídach má mlieko inú farbu a obsahujú vločky hnisu, krv. Je prvotné posúdenie mlieka. Ak sa umyje vemeno prvé a sú veľmi začistené, dlho manipulujeme s vemenom a bakteriálna zátka by sa odtláčala späť do vemena. A potom by šla do mlieka pre konzum.
  2. Hygiena, toaleta vemena - má dve funkcie. Zbavenie nečistôt z vemena a začiatok stimulácie vemena. Robí sa suchov alebo mokrov cestov. Jednorázové papierové utierky, mokrou cestou čistá voda na úrovni telesnej teploty.
  3. Stimulácia - pohladenie vemena, masáž, má dve funkcie. Znamená to že prvá je pokračovanie stimulácie kôli vylučovaniu oxitocínu a druhá je kontrolná. Palpácia - dotykom zistiť či sú zmeny na vemene. Sčervenané, zdureniny.
  4. Nasadenie dojacej súpravy - dojič nesmie odýsť od dojnice kým nezistí že spustila zo všetkých štyroch štvrtí. Ukáže sa to na rozdeľovači. Ak nespustila, musí urobiť korektúru.
  5. Kontrola priebehu dojenia a vydojenia - a ak nemáme automatické snímače musí dojič odobrať dojacie zariadenie.
  6. Dezinfekcia ceckov bezprostredne po dojení - ceckový zvierač je otvorený a je vstupnou bránou pre patogény, aby sa nerozširovali zápaly vemena.

Dojčenie je prirodzený proces, pri ktorom matka kŕmi svoje dieťa materským mliekom. Dojčenie začína reflexom, ktorý stimuluje uvoľňovanie mlieka z mliečnych žľaz, keď dieťa saje matkin prsník. Mlieko sa tvorí v mliečnych žľazách pod vplyvom rôznych hormónov, najmä prolaktínu a oxytocínu. Dojčenie vytvára silnú emočnú väzbu medzi matkou a dieťaťom. Dieťa cíti lásku, starostlivosť a pohodlie z prítomnosti matky, zatiaľ čo matka vyvíja hlboký citový vzťah k svojmu dieťaťu. Počas dojčenia sa uvoľňuje hormón oxytocín, známy aj ako "hormón lásky". Dojčenie prirodzene zahŕňa telesný kontakt, ktorý posilňuje vzťah. Čím častejšie je dieťa prikladané k prsníku, tým viac mlieka matka produkuje. Dostatočný príjem tekutín a vyvážená strava sú základom pre dostatočnú produkciu mlieka. Matka by mala piť dosť vody a konzumovať pestrou stravu bohatú na esenciálne živiny.

Okrem faktorov ovplyvňujúcich produkciu mlieka u dojčiacich matiek, existujú aj faktory ovplyvňujúce produkciu mlieka u dojníc. Faktory ovplyvňujúce množstvo a zloženie mlieka sú vonkajšie a vnútorné. Vonkajšie sú úroveň výživy, ľudský faktor, technológie ustajnenia a dojenia, ale aj sezónnosť. Medzi vnútorné zaraďujeme genotyp, dedičnosť, fyziológia mliečnej žľazy, vek, zdravotný stav, imunita a živá hmotnosť. Na kvalitu mlieka vplývajú okrem týchto faktorov hlavne mikroorganizmy.

Výživou vieme ovplyvniť najviac množstvo mlieka a tuku, menej bielkovín, takmer vôbec laktózy. Mliečny tuk sa tvorí z glycerolu a mastných kyselín, glycerol sa vytvára z glukózy krvi, časť mastných kyselín je tiež prevzatých z krvi (tvoria sa v bachore najmä z vlákniny). Limitujúce sú kyselina octová, kyselina maslová a hydroxymaslová. Obsah tuku klesá pri nedostatku vlákniny, vysokej spotrebe zmesí a pri prechode na pastvu. Veľký vplyv zohráva aj bilancia NL, pri ich nedostatku hladina tuku v mlieku klesá. Mimoriadne dôležitá je štruktúra ZKD, ktorú zisťujeme na separačných sitách; dobré je analyzovať aj senáže a siláže. Podľa výsledku sa potom upravuje čas miešania TMR v kŕmnom voze. V mnohých podnikoch to prinieslo nárast úžitkovosti, zlepšenie zdravotného stavu a zložiek mlieka.

Keď sa kŕmi KD s kratšími časticami, tak sa zvýši príjem krmiva, zníži sa však jeho stráviteľnosť a pevné časti sú kratší čas v bachore. Prežúvaním sa dĺžka častíc ešte skráti a trávenina opustí bachor ešte skôr, než sa mikroflóre podarí ukončiť fermentáciu. Prvý krok k dobrej štruktúre treba urobiť pri výrobe krmív správnom dĺžkou rezanky. Pri najemno narezaných silážach je lepšie použiť blokový vyberač. Mliaždené jadrové krmivá sú vhodnejšie ako šrotované, podiel zmesi v sušine ZKD nesmie nikdy spadnúť nad 50 %! Na zníženie obsahu tuku negatívne vplýva aj skrmovanie vyšších dávok rastlinných olejov (pozor na množstvo plnotučnej sóje, repkových výliskov a koncentrovaných rastlinných tukov). Zlepšenie stavu môžu priniesť sójové šupky či bavlníkové semeno.

Zvýšenie obsahu tuku sa často pozoruje pri negatívnej energetickej bilancii na začiatku laktácie (dojnica využíva tukové rezervy). Do 50 dní po otelení je obsah tuku vyšší asi o 1 %. Vtedy stúpa aj obsah ketolátok v mlieku, ich hladina sa zisťuje testom na stanovenie ketolátok (BHB test) v 5. a 15. deň po otelení, resp. kedykoľvek pri podozrení na výskyt ketózy. Testy na meranie hladiny BHB v mlieku zabezpečuje firma SIGI Trade. Naši zástupcovia vedia ponúknuť aj následné kroky pre zlepšenie zisteného stavu. Naše skúsenosti sú také, že správnym spôsobom prevedená korekcia zistenej ketózy prináša zlepšenie zdravotného stavu, čo so sebou prináša zlepšenie parametrov úžitkovosti vo vzťahu k tvorbe a kvalite mlieka.

Obsah bielkovín v mlieku sa pohybuje od 2,9 do 3,6 %. Keďže tento je energeticky veľmi náročný, energia krmiva úzko súvisí s obsahom bielkovín v mlieku. To je limitujúce najmä od začiatku do vrcholu laktácie. Veľmi dobrým krmivom pre tvorbu bielkovín je kukurica s obsahom sušiny okolo 65 %: jej skrmovaním sa zlepšuje využitie mikrobiálneho N, zvyšuje sa obsah bielkoví v mlieku. Pri prekrmovaní energiou degradovateľnou v bachore sa tento prekyslí a vzniká acidóza, tá je tvorená aj pri veľkom množstve kyselín v objemových krmivách. Prebytok NL v ZKD síce zvyšuje obsah bielkovín v mlieku až o 10 %. Ide však o srvátkové bielkoviny a bielkovinové NL, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav dojníc. Obsah tuku a bielkovín v mlieku indikuje zmeny a problémy v kŕmení a poukazuje aj na zdravotný stav dojníc. Ideálny pomer tuku a bielkovín je 1,1-1,5:1. Iný pomer poukazuje na nesprávnu funkciu bachora (napr. bachorovú acidózu).

Obsah laktózy sa pohybuje od 4,6 do 5,2 %. Jej prekurzorom je kyselina propiónová, v pečeni sa z nej vytvára glukóza a tá je využívaná dojnicou na tvorbu mliečneho cukru-laktózy.

Pri výrobe kvalitného mlieka sú dôležité vitamíny a minerálne látky, ktoré pozitívne vplývajú na imunitu, reprodukciu a samotné zdravie zvieraťa. Ako príklad uvediem podávanie organického Se (chráni bunky pred poškodením a podporuje vitamín E pri jeho antioxidatívnej činnosti). Jeho nedostatok môže viesť k poruchám plodnosti, zápalom vemena a k svalovej dystrofii teliat. Okrem toho zvyšuje hladinu samotného Se v mlieku. Organický Zn zase chráni epitel mliečnej žľazy a preukazne znižuje počet SB v mlieku. Obidva mikroprvky spolu s s ďalšími sú vybilancované v prípravku Reducell, ktorý rieši aj prevenciu poškodených paznechtov. Na produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín majú vplyv aj aminokyseliny lyzín a metionín (limitujúce pri tvorbe mikrobiálnych bielkovín). Je vhodné, ak sú v kŕmnej dávke správne vybilancované. Aktuálna cena mlieka by pomaly mohla dovoliť zaradiť do ZKD aj syntetické aminokyseliny chránené pred degradáciu v bachore (Lys a Met) do KD.

Nesmieme zabudnúť na kvalitnú vodu (5 l/1 l mlieka), dojnice k nej musia mať neustály prístup. Sú podniky, kde je obsah zložiek rozdielny podľa sezónnosti: vyšší je počas chladných dní. Preto v horúcich mesiacoch treba znížiť tepelný šok vhodným ustajnením a ventilátormi, kropením zvierat a poskytnutím dostatku pitnej vody. Pre dojnice je optimálna teplota 10 - 20 ° C, vlhkosť vzduchu 60 - 80 %, dolná hranica teploty je - 5 °C, potom klesá produkcia. Na mliekovú úžitkovosť vplýva svetlo, často sú u chovateľov tmavé maštale, čo zhoršuje aj reprodukciu.

Pastva má veľký zdravotný význam, zlepšuje chuť, odolnosť a funkciu pohybového aparátu, ale z hľadiska intenzity je dobré pásť hlavne zasušené dojnice a teľné jalovice. V priebehu pasenia sa mení obsah živín (hlavne NL a vláknina). Je ťažké odhadnúť aj jej množstvo, preto je obsah zložiek mlieka dosť nestabilný. Na kvalitu mlieka má vplyv aj spôsob ustajnenia. V ustajnení s priväzovaním je obsah zložiek vyšší ako vo voľnom ustajnení.

Šľachtenie na obsah bielkovín v mlieku umožňuje znížiť potrebu energiu pre dojnice, zároveň však znižuje produkciu mlieka. Preto treba selektovať všetkých 5 znakov úžitkovosti. Na kvalite mlieka má podiel aj technika dojenia: dojnice treba dodájať, pretože v poslednom mlieku je až 8 - 10 %-ný obsah tuku. Na hygienu a technológiu dojenia poukazuje počet SB. Ich hlavným zdrojom sú mastitídy, ochorenia paznechtov a mykotoxíny. Pri rannom dojení je menej SB ako pri poobednom, keď sa ich počet môže až zdvojnásobiť. Vyššie množstvo SB má preukázaný vplyv na množstvo mlieka. Napríklad pri počte 500 000/ml sa zníži produkcia mlieka o 500 l/laktácie (počet SB/1 000). Plemenárske zostavy nám umožnia urobiť opatrenia, hlavne s „milionárkami“ NK - testy a rôzne prístroje sú výbornými pomôckami na diagnostiku mastitíd. Dôležité je zasúšať dojnice antibiotikami, ktoré sú podané cielene vzhľadom na stanovenú citlivosť 60 dní pred predpokladaným otelením.

V ostatnom čase som sa stretol s dojnicami a prekvapujúco aj prvôstkami, ktoré neprešli NK - testom pri prechode na dodávku mlieka do mliekarne. Čo mohlo spôsobiť mastitídu prvôstok, a tým produkciu nekvalitného mlieka? Začína sa to skrmovaním natívneho mlieka od mastitídnych liečených kráv. Prvá chyba! Keď mlieko od dojníc, tak od zdravých! Skoro každý to tak robí a považuje to za dobré, potom je prekvapený chorými prvôstkami. Ďalší zlý faktor je skupinové ustajnenie teliat pred odstavom, aj keď EÚ prikazuje, že teľatá môžu byť individuálne v búdkach len do 56 dní a priemerný odstav je v 65. dni. Ako to teda robiť? V období mliečnej výživy je dobrý priemerný denný prírastok ž. hm. Okolo 1 kg, vtedy je predpoklad vyššej produkcie mlieka.

Kritické obdobie vývinu mliečnej žľazy je od 2 - 3 mesiacov do puberty (250 - 270 kg). Prekrmovanie v tomto období pôsobí negatívne na vývoj mliečnej žľazy, týka sa to hlavne energie. Veľmi intenzívny prírastok (nad 1 kg) v tomto období znižuje tvorbu sekrečného parenchýmu v mliečnej žľaze nevadí. Je potrebné všímať si aj vzájomné cicanie jalovíc a urobiť opatrenia pri pozitívnom zistení. Negatívny účinok má aj kontaminovaná podstielka, ktorá pri poranení ceckov zanesie infekciu, tú môže preniesť hmyz, proti ktorému treba urobiť chemické postreky. Selekcia zvierat musí byť cielená hlavne na zdravotný stav, hmotnosť a genofond. Strategické je aj prvé dojenie, keď sa vyskytuje zadržiavanie mlieka a dojenie naprázdno. Spomenul som len časť faktorov, ktoré ovplyvňujú množstvo a kvalitu mlieka, kto robí napríklad 2 - krát ročne čistenie a dezinfekciu maštale? Takto by sa dalo položiť obrovské množstvo ďalších otázok ohľadom produkcie a kvality mlieka.

Faktory ovplyvňujúce produkciu a zloženie mlieka

Produkciu a zloženie mlieka ovplyvňujú vonkajšie a vnútorné faktory:

  • Vonkajšie faktory:
    • Úroveň výživy
    • Ľudský faktor
    • Technológie ustajnenia a dojenia
    • Sezónnosť
  • Vnútorné faktory:
    • Genotyp
    • Dedičnosť
    • Fyziológia mliečnej žľazy
    • Vek
    • Zdravotný stav
    • Imunita
    • Živá hmotnosť
Faktor Vplyv na produkciu mlieka
Výživa Množstvo mlieka, obsah tuku, bielkovín a laktózy
Teplota prostredia Optimálna teplota 10-20°C, pri nižšej teplote produkcia klesá
Svetlo Vplýva na mliekovú úžitkovosť a reprodukciu
Zdravotný stav Mastitídy a iné ochorenia znižujú produkciu a kvalitu mlieka

Receptúra ​​kŕmnej dávky pre dobytok

tags: #fyziologia #tvorby #mlieka #dojnic #proces

Populárne príspevky: