Fyziológia tvorby mlieka u kravy

Kravské mlieko je mlieko tzv. alveolárne. Tvorba mlieka u kráv je komplexný nervovo-hormonálny proces.

Nervovo-hormonálna regulácia tvorby mlieka

Príjemným podráždením vemena, napríklad hladkaním alebo masážou, sa aktivuje celý proces. Tieto dotredivé dráhy prenášajú informácie do riadiaceho centra, ktoré následne dáva podnet na vylučovanie oxytocínu. Podnety sú jeho spúšťačom.

Oxytocín sa tvorí v zadnom laloku hypofýzy - mozgovom podvesku. Vylučuje sa do krvi, ktorá slúži ako transportné médium. Krvou sa dostane do vemena, a pod jeho vplyvom dochádza k uvoľneniu alveolárneho mlieka. Bunky v okolí alveol sú myoepitelové, a pri kontakte s oxitocínom sa zmrašťujú, čím sa mlieko z nich uvoľňuje do cisterien, odkiaľ ho získavame mechanickým stláčaním.

Dojenie a jeho význam

Množstvo mlieka, ktoré ostáva vo vemene, je reziduálne. Toto množstvo závisí od rýchlosti dojenia a intenzity vylučovania. Po 5-7 minútach sa už ďalšie mlieko nezíska.

Preto je dôležité, aby všetky práce spojené s dojením boli vykonávané rýchlo, v rovnakom čase a v rovnakom poradí. Týmto spôsobom sa vytvára dynamický stereotyp, ktorý zabraňuje zadržiavaniu mlieka a upevňuje sa. Krava sa potom teší na dojenie, pretože sa uvoľňuje tlak a váha. Na pravidelnú tvorbu mlieka a pre dobrý zdravotný stav vemena je nevyhnutné, aby bolo vemeno pravidelne vydájané.

Prázdne vemeno váži 8-20 kg, zatiaľ čo naplnené môže mať aj 25 litrov mlieka.

Frekvencia dojenia

Minimálne dvakrát denne.
Pri maximálnej úžitkovosti aj 3x denne.
Prechod z dvoch dojení na tri zvyšuje úžitkovosť.
Pri dojacich automatoch podľa vlastnej potreby zvieraťa.

Dojáreň funguje 23 hodín a jedna hodina je vyhradená na údržbu, čo závisí od úžitkovosti zvierat.

Pri akomkoľvek dojení má byť 24-hodinový interval rozdelený na rovnakú dobu, napríklad 16+8 hodín.

Vnútri XXL mliečnej farmy v Maďarsku 🐄🇭🇺 Viac ako 1 000 kráv automaticky kŕmených kŕmnym robotom Wasserbauer

Produkcia mlieka a tráviaci systém kravy

Z hľadiska produkcie mlieka je krava jedinou kategóriou hovädzieho dobytka, ktorá produkuje mlieko. Produkcia mlieka začína po otelení, kedy jej mliečna žľaza začne intenzívne produkovať mlieko. Toto obdobie sa nazýva laktácia.

Jedna z najtypickejších vlastností dobytka je prežúvanie. Táto vlastnosť je tak významná, že celá skupina živočíchov, ktorej sa to týka, dostala pomenovanie prežúvavce. Dostatočné množstvo živín získava dobytok iba vtedy ak spasie veľké množstvo trávy. Všetky turovité zvieratá sa preto pasú čo najrýchlejšie a steblá tráv hltajú bez požutia.

Spasenú trávu netrávia kravy hneď, iba ju najprv skladujú v žalúdku. Krava ale aj všetci prežúvavce majú k tomuto účelu prispôsobený žalúdok. Žalúdok sa skladá zo 4 častí: bachor, kniha, čepiec a slez. Najväčší z nich je bachor. Dospelé zvieratá majú obsah bachora až 80-120 litrov. V bachore je obrovské množstvo mikroorganizmov, ktoré začínajú potravu rozkladať. Získavajú z nej živiny pre seba, ale súčasne tým pomáhajú krave tráviť nestráviteľnú celulózu.

Až potom keď je krava v pokoji, putuje čiastočne rozložená potrava do druhého žalúdka, ktorý sa volá čepiec. Z čepca sa potrava vracia po malých sústach naspäť do papule zvieraťa, ktoré môže potravu poriadne prežuť. Krava trávi žraním 5-7 hodín denne a prežúva asi 10-13 hodín denne. Keď dobre požutú potravu zviera prehltne, tá ide do tretieho žalúdka do knihy. V knihe sa nachádza veľké množstvo záhybov, ktoré sa nazývajú listy knihy.

Zuby umožňujú krave zachytávať, trhať a drobiť potravu. Počas rastu sa tvoria najskôr mliečne zuby, ktorých je 20 a ktoré sa neskôr vymieňajú. Vo veku 4 rokov má hovädzí dobytok trvalý, úplný chrup. Dospelé zvieratá majú 32 zubov, ale ich zuby sú odlišné od ľudských zubov. Kravy nemajú predné horné zuby, majú len zhrubnuté ďasná.

Rohy sa nachádzajú na hlave dobytka aj u kráv aj u býkov. Rohy kráv sú tenšie a dlhšie ako rohy býkov, ktoré sú hrubšie, kratšie a rovnejšie.

Hovädzí dobytok má na každej končatine po jednom páre prstov. Koža pokrýva povrch tela a chráni telo zvieraťa pred poranením a nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia. Zvieratá mliekového typu majú tenkú pružnú a jemnú kožu. Zvieratá mäsového typu majú hrubú a menej pružnú kožu. Srsť dobytka je krátka a hrubá.

Porovnanie vlastností mliekového a mäsového typu dobytka

Vlastnosť	Mliekový typ	Mäsový typ
Koža	Tenká, pružná, jemná	Hrubá, menej pružná

tags: #fyziológia #tvorby #mlieka #u #kravy #proces