Gaštany ako krmivo pre zver: Výživa a dôležitosť prikrmovania

Typickou ozdobou jesene sú pagaštany. Každý rok školy organizujú zber ich semien a deti si z gaštanov vyrábajú roztomilé figúrky. Málokto však vie, že gaštany sú tiež cenným zdrojom potravy pre lesnú zver, najmä v zimnom období.

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum L.) pochádza z Balkánu a Malej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy a Británie. Botanik Karl Linné si všimol, že sa plody pagaštanu podobajú na jedlé gaštany, a preto dal stromu latinský názov odvodený od slova „esca“, čo v preklade znamená „jedlo“. Druhové meno pagaštanu je „hippos“, teda „kôň“. Toto meno dostal rastlinný druh z dvoch dôvodov. Po prvé, rozomletými plodmi boli kŕmené kone, na ktoré mali gaštany povzbudzujúci účinok (zvyšovali ich dýchavičnosť). Navyše, po konzumácii plodov sa ich srsť dokonale leskla.

Prvé správy o strome tohto rastlinného druhu, liečebných účinkoch, a zároveň jeho vyobrazenie priniesol až Matthioliho herbár z roku 1565, ktorý pokladáme za jednu z najvýznamnejších botanických kníh 16. storočia. Od stredoveku sa pagaštany pestovali len v Turecku, odkiaľ v roku 1588 získal semená Charles de l‘Ecluse, profesor botaniky na univerzite vo Viedni, ktorý z nich v botanickej záhrade vypestoval prvé stromy pagaštanu konského v strednej Európe.

Podľa odborníkov by sa semená - gaštany - mali zbierať, až keď sú dokonale zrelé, po vypadnutí z obalov. V minulosti boli plody vyvážané farmaceutickým firmám do západnej Európy, ktoré extrakty a čisté prírodné substancie z ich semien používali na výrobu liečivých produktov.

Účinkom escínového komplexu dochádza k normalizácii patologicky zvýšenej permeability (priepustnosti) žilových stien, k zamedzeniu tvorby opuchov a ku zlepšeniu stavu celého žilného aparátu. Významné je upotrebenie gaštanov v priemysle pre značný obsah saponínov (výťažky do hasiacich prístrojov a na výrobu pracích prostriedkov). Dôležitou drogou je aj gaštanová kôra (Cortex hippocastani). Zbiera sa z troj až päťročných konárov. Obsahuje tanín, glykozid eskulín, fraxín a iné.

Stromy pagaštanov sú košaté, široko rozkonárené, vysoké až 20 metrov, keď z nich na jeseň padajú dozreté ostnaté tobolky, pukajúce troma chlopňami. Obsahujú jedno až tri hnedočervené, mierne sploštené semená - gaštany. Tie so záujmom zo zeme zbierajú najmä deti, ktoré z nich vyrábajú figúrky.

V dobách hojnosti, najlepšie od jari do jesene, konzumuje zver potravu vo väčšom množstve, aby si vytvorila tukové zásoby na doby, keď už taká hojnosť nebude. A to je predovšetkým v zime. Nahromadený tuk chráni pred zimou a dodáva zveri potrebnú energiu na prežitie. Zviera, ktoré si nestačilo pred zimou vytvoriť dostatočnú zásobu tuku, obvykle umiera. V zimnom období, predovšetkým v čase, keď je na poliach mocná vrstva snehu, sa nemôže divoká zver naplno prehrabať k potrave. V tom prípade si škárkatá ale aj iná zver vezme do hľadáčika kôru stromčekov. A pre sadárov bohužiaľ najčastejšie ide o ovocné stromčeky. Ich chuťovému apetítu vyhovuje kôra a púčiky.

Správne zvolené krmivo pomáha zveri prežiť čas nehostinných mesiacov. Správna a pestrá strava napomáha bezproblémovému chodu tráviaceho ústrojenstva, ktoré, hoci sa to nezdá, je jednou z najdôležitejších vecí na prežitie v zime.

Zloženie a výživová hodnota gaštanov:

  • Saponíny (escín 8-28%)
  • Škrob (50-60%)
  • Flavónové glykozidy (0,15%)
  • Purínové deriváty (adenín, adenozín, kyselina močová)
  • Mastný olej (7-8%)

Z obsahových látok sú najvýznamnejšie saponíny, v ich zmesi je escín (8 až 28 percent obsahu). Je v nich aj značné množstvo škrobu (50-60 percent) a flavónové glykozidy (0,15 percenta). Z ďalších látok sú v semenách zastúpené purínové deriváty, adenín, adenozín, kyselina močová a mastný olej (7-8 percent), uvádza odborník.

Druhy krmív pre zver:

  • Jadrové krmivá: kukurica, ovos, gaštany, slnečnice, žalude, bukvice, proso, pohánka a ďalšie.
  • Dužnaté krmivá: kel, repa, zemiaky, mrkva, jarabiny.
  • Objemové krmivá: seno, sušená letnina, ďatelina.

Medzi jadrové krmivá radíme: kukurica, ovos, gaštany, slnečnice, žalude, bukvice, proso pohánka a ďalšie. V dužnatých krmivách je najviac vody a vitamínov. Medzi dužinaté krmivá radíme: kel, repa, zemiaky, mrkva, jarabiny. Objemové krmivá sú tým najprirodzenejším krmivom, s ktorým sa divoká zver stretne.

Pri výbere krmív musíme zohľadňovať nutričné potreby jednotlivých druhov prikrmovanej zveri. Krmivá majú rozličnú výživnú, energetickú hodnotu a zároveň sa vyznačujú rozdielnou stráviteľnosťou. Základom prikrmovania prežúvavej zveri by malo byť vždy kvalitné objemové krmivo, lebo obsahuje dostatok štruktúrovanej vlákniny, nevyhnutnej v procese trávenia. Ak vláknina v kŕmnej dávke chýba, respektíve zveri podáme nekvalitné objemové krmivo s nízkou chuťovou atraktivitou, zver ho spravidla nekonzumuje a môže trpieť tráviacimi poruchami.

Do korýtkových kŕmidiel podávame jačmeň, kukuricu, ovos, prípadne žalude a gaštany. Pri slabších mrazoch alebo koncom zimy príde zveri vhod aj dužinaté krmivo, ako je repa, zemiaky, topinambury a mrkva. Do kŕmidiel sa podávajú aj kŕmne zmesi, ktoré sú medikované na tlmenie pľúcnej a črevnej červivosti. Vďaka takejto výžive bude mať zver na jar dobrú kondíciu a zdravotný stav, s čím potom súvisia i kvalitné prírastky a lepšie paroženie.

Prikrmovať zver v čase núdze ukladá užívateľom revírov takisto zákon. Pri výbere krmív musíme zohľadňovať nutričné potreby jednotlivých druhov prikrmovanej zveri. Krmivá majú rozličnú výživnú, energetickú hodnotu a zároveň sa vyznačujú rozdielnou stráviteľnosťou. Základom prikrmovania prežúvavej zveri by malo byť vždy kvalitné objemové krmivo, lebo obsahuje dostatok štruktúrovanej vlákniny, nevyhnutnej v procese trávenia. Ak vláknina v kŕmnej dávke chýba, respektíve zveri podáme nekvalitné objemové krmivo s nízkou chuťovou atraktivitou, zver ho spravidla nekonzumuje a môže trpieť tráviacimi poruchami.

Dôležité upozornenia:

  • V prípade, že sa v danom revíre vyskytujú daniely, dávajte pozor na gaštany. Väčšie množstvo gaštanov nepôsobí danielom dobre na trávenie.
  • Pozor si treba dať pri obľúbených gaštanoch, pretože obsahujú saponíny a tie môžu byť pre srnčiu alebo jeleňiu zver jedovaté. Zvlášť nebezpečné sú gaštany pre daniele - môžu spôsobiť až ich úhyn.
  • Gaštan aspon podla starej literatury by sa ale nemal podavat zveri len samotny. Ja som prikrmoval zmesou (rozdrvene suche gastany na hrubsiu mucku, kukuricna drt, otruby, slnecnicove semeno, atd. podla potreby a co bolo). Podiel gastanov v zmeske bol tak do 20- 30%.

Naopak, žalude, kukurica alebo hrášok môžu byť v primeranom množstve ponúkané srnám, danielom či jeleňom. Do skupiny tzv. dužinatých krmív patrí ovocie a zelenina. Najvhodnejšie na prikrmovanie sú mrkvy, zemiaky alebo repa, a v menšom množstve možno použiť aj jablká, hrušky alebo slivky.

Soľ je jedna z najdôležitejších položiek, ktorá by u žiadneho krmelca nemala chýbať. Soľ, alebo aj po poľovnícku liz, obsahuje chlór a sodík, ktorý napomáha bezproblémovému tráveniu. Kamennú soľ alebo soľnú pastu je možné zohnať v chovateľských potrebách a jej obstarávacia cena nie je nejako závratná.

Vyschnuté pečivo tu a tam nájde doma každý. Ale aj toto má svoje pravidlá. Pečivo dávame zveri iba, ak je riadne vyschnuté. Plesnivé alebo inak poškodené pečivo divokej zveri nedávajte. Dávajte pozor aj na pečivo, ktoré je plnené, ktoré tiež môže škodiť. Vyschnuté pečivo dávajte iba v mrazoch, kedy nehrozí obleva, aby pečivo do seba nenatiahlo vlhkosť.

Pokiaľ máte obydlie blízko lesa alebo chodíte pravidelne na vychádzky, tak iste viete, ako vyzerá klasický krmelec. Urobíte teda najlepšie, pokiaľ budete krmivo donášať práve tam. Je tu ešte jedna eventualita. A síce, že si zriadite svoj vlastný krmelec. Avšak pozor, má to určité nevýhody, ktoré sa vám vo výsledku nemusia vyplatiť. V okolí krmelcov dochádza k väčšej koncentrácii zveri a hrozí riziko, že zver bude okusovať napríklad sadárske stromčeky. Pravidelným okusom dôjde k likvidácii stromčekov, za čo vás určite nikto nepochváli. Rovnaký prípad je zriadenie krmelca blízko frekventovanej cesty. Aj tam nie je koncentrácia zveri žiaduca, a to z celkom logického dôvodu.

Poľovníctvo nie je len lov. Správny poľovník zver chráni a pomáha jej prežiť v neľahkých podmienkach počas zimy. Prikrmovať zver v čase núdze ukladá užívateľom revírov takisto zákon.

Lesklé guľaté zázraky sú plody pagaštana konského, ktoré využíva zver ako krmivo a farmaceutický priemysel na výrobu liečiv.

Autor: Hana Michalčíková

Krmelec v zime

Ako nezabiť divú zver? Čím môžem prikrmovať v zime? #polovnicisrdcom

Tabuľka: Zloženie krmiva pre zver

Kategória krmiva Príklady Poznámky
Objemové Seno, sušená letnina, ďatelina Základ zimnej kŕmnej dávky, obsahuje vlákninu
Jadrové Kukurica, ovos, gaštany, slnečnice, žalude Zdroj energie, dôležité pre tvorbu tukových zásob
Dužnaté Repa, zemiaky, mrkva, jablká Obsahujú vodu a vitamíny, spestrujú jedálniček

Prikrmovanie vtáctva

tags: #gastany #ako #krmivo #pre #zver

Populárne príspevky: