Genetické Parametre Produkcie Mlieka Slovenského Strakatého Plemena
Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Hospodársky významné zvieratá sú zvieratá, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života (proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia). V zmysle legislatívy sa považujú za zvieratá chované za účelom ich ekonomického zhodnotenia.
Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám. Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov. Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov). Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii. Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov. Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu). Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií.
Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie. Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie. Práve vďaka genetike je možné nielen zlepšovať existujúce plemená, ale aj vytvárať úplne nové plemená so špecifickými vlastnosťami, ako je napríklad odolnosť voči chorobám, vyššia mliečna úžitkovosť či lepšia kvalita mäsa.
Plemená sa delia podľa rôznych kritérií, ako napríklad pôvod (primitívne, prechodné, zošľachtené) alebo úžitkové zameranie (špecializované, kombinované).
Pri vedeckom pomenovaní hospodárskych zvierat by sa malo správne uvádzať, že ide o poddruhy ich divokých predkov. Zatiaľ čo sa v bežnom použití často používajú názvy ako Canis familiaris pre psa domáceho alebo Bos taurus pre hovädzí dobytok, správnejšie je uvádzať ich ako poddruhy, napríklad Canis lupus familiaris (poddruh vlka dravého) alebo Bos primigenius taurus (poddruh divokého tura Bos primigenius). Týmto spôsobom sa zdôrazňuje, že ide o domestikované formy, ktoré majú svoj jasný pôvod v divokých predkoch, a že v rámci taxonomického zaradenia tvoria samostatné poddruhy. Do tejto skupiny patria zvieratá, ktoré sú chované najmä pre svoje produkty, ako je mäso, mlieko, vajcia či vlna. Tieto zvieratá sú dôležitou súčasťou poľnohospodárstva a poskytujú ľuďom základné potraviny a suroviny na každodenné použitie.
Predkom dnešného dobytka (Bos primigenius taurus) bol tur divý (Bos primigenius), ktorý bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi. Počas tisícročí vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkového zamerania a prostredia, v ktorom sa chovajú. Hovädzí dobytok je kľúčovým hospodárskym zvieraťom, využívaným na produkciu mäsa, mlieka a kože, a v niektorých oblastiach aj ako pracovné zviera.
S hodnotením mliekovej úžitkovosti súvisia určité termíny, ktoré vytárajú rámec pre rozdelenie ukazovateľov, podľa ktorých sa mlieková úžitkovosť hodnotí. Sú to dojivosť, dojnosť (mliekovosť) a dojiteľnosť.
- Dojivosť vyjadruje základnú schopnosť matiek cicavcov produkovať mlieko.
- Dojnosť vyjadruje množstvo mlieka nadojené za určité časové obdobie. Mliečnosť je termín, ktorý vyjadruje produkciu mlieka samíc týchto druhov hospodárskych zvierat, ktorých mlieko slúži len na výživu ich mláďat (prasnica. Mliečnosť je vyjadrená hmotnosťou vrhu prasiat vo veku 21 dní).
- Dojiteľnosť vyjadruje schopnosť kravy, kozy, bahnice uvoľňovať mlieko z vemena rôznou intenzitou. Hodnotí funkčné vlastnosti vemena a vyjadruje, ako rýchlo sa plemennica vydojí, resp. spúšťa mlieko. Pretože dojenie patrí medzi časovo najnáročnejšie pracovné operácie a dojiteľnosť je významná vlastnosť aj z ekonomického hľadiska. Znaky dojiteľnosti (najvyšší priemerný minútový výdojok) sú kladne a nízko korelované s ukazovateľmi produkcie mlieka. Rýchlosť dojenia je vlastnosť dedivá s h2 = 0,15 - 0,45, ak bola objektívne meraná, a h2 = 0,14 - 0,32 pri subjektívnom hodnotení (Visscher a Goddard, 1995). Ola zistená vysoká korelácia medzi spôsobmi hodnotenia (priamo, nepriamo) rýchlosť dojenia, z čoho vyplýva, že rýchlosť dojenia možno merať nepriamo.
🔴 Techniky genetického zlepšovania a pokroky plemena HOLSTEIN pre chov lepších dojníc ✅
Genetická závislosť. Mlieková úžitkovosť (dojnosť) plemenníc sa hodnotí podľa kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov. Základné ukazovatele produkcie mlieka sú tie, ktoré sa zisťujú priamym meraním. Takými sú napríklad dĺžka laktácie, množstvo mlieka, obsah tuku, bielkovín, laktózy (v %). Prepočítané ukazovatele sú tie, ktoré sa získajú prepočtom základných ukazovateľov. Majú relatívny charakter, napríklad: produkcia tuku, bielkovín, laktózy v kg, ale aj relatívne ukazovatele produkcie mlieka, ako sú produkcia FCM (fat corrected milk), produkcia mlieka na 100kg živej hmotnosti (v kg), produkcia mlieka za obdobie produkčného života a pod. Je snahou, aby ukazovatele produkcie mlieka bolo možné porovnávať na národnej aj medzinárodnej úrovni. Preto sa ich zisťovanie a prepočet uskutočňuje podľa určitých metód, ktoré sú uvedené v materiáloch ICAR (ICAR, 2005). Ukazovatele, ktoré vyjadrujú dojiteľnosť, priebeh laktácie sa zaraďujú do skupiny doplnkových ukazovateľov.
Dedičné založenie zvierat vytára predpoklady pre existenciu rozdielov v produkcii a zložení mlieka. Významnou mierou sa podieľa na existujúcej genetickej variabilite. Vidieť to pri porovnaní ukazovateľov mliekovej úžitkovosti. Ako príklad možno uviesť výsledky medzi plemenami. Holštajnské plemeno produkuje približne o 50% mlieka viac ako plemeno Jersey, ale obsah tuku a bielkovín je vyšší pri plemenniciach jerseyského plemena ako holštajnského. Zo štúdia literatúry vidieť, že podiel genetickej podmienenosti rozdielov produkcie mlieka, tuku, bielkovín kráv je nízky a pohybuje sa v rozpätí od h2 = 0,2 - 0,3.
Hraničné hodnoty koeficientov dedivosti produkcie mlieka, tuku a bielkovín na 1. laktácii (h2 = 0,432; 0,363; 0,316) odhadli Candrák a Bujko (2005); hodnoty koeficientov dedivosti na 2. a 3. laktáciách sa pohybovali v rozpätí od h2 = 0,362 do h2 = 0,398. Nízko dedivá je aj funkčná dĺžka produkčného života h2 % 0,12 (Egger - Danner et al., 2005) a dĺžka laktácie (h2 = 0,3). Dedivosť obsahu zložiek mlieka je stredne vysoká (h2 = 0,31 - 0,60). Dĺžka laktácie je pri plemenniciach rozdielna a má nízku úroveň genetickej premenlivosti (h2 = 0,3).
Pre praktickú realizáciu šľachtiteľských postupov je dôležité poznať aj genetické korelácie medzi ukazovateľmi produkcie mlieka. Tie uvádzajú intenzitu a smer vývoja korelovaných vlastností chovaného cieľa. Medzi produkciou mlieka, tuku a bielkovín kráv na 1. - 3. Laktáciách, Candrák a Bujko (2005) uvádzajú vysoké kladné hodnoty genetických korelácii (r = 0,629 - 0,941). Freeman (2003) poukázal na možnosť ovplyvňovania zloženie mlieka šľachtením. Genetická korelácia medzi ukazovateľmi produkcie mlieka sú vysoké a pozitívne. Poukazujú na to, že pri selekcii na jednu vlastnosť môžu byť zmenené ďalšie. Genetické korelácie medzi ukazovateľmi produkcie a zloženia mlieka sú nízke a väčšinou negatívne. Genetické korelácie medzi vlastnosťami charakterizujúcimi zloženie kravského mlieka sú kladné, ale nie také významné ako medzi ukazovateľmi vyjadrujúcimi produkciu zložiek mlieka. Fenotypové korelácie majú podobné tendencie, ale sú nižšie.
Zmeny obsahu mastných kyselín mlieka súvisia so štádiom laktácie, dátumom odberania vzoriek mlieka, poradím laktácie, stádom, sezónou telenia, plemenom, výživou a kŕmením genetickými rozdielmi medzi kravami (Freeman, 2003). Syrstad et al. (1982) sledovali dedivosť mastných kyselín C 6:0 až C 18:3. Koeficienty dedivosti sa pohybovali od h2 = 0,05 do 0,26. Zistili pozitívne genetické korelácie s produkciou mlieka, tuku a bielkovín.
Pri odhade genetických parametrov sa v rovniciach ich odhadu uvádzajú zdroje premenlivosti. Tieto významne ovplyvňujú ukazovatele produkcie mlieka. Druh, plemeno, resp. plemenná skupina zvierat a otec patria medzi významné zdroje premenlivosti. Rozdiely medzi druhmi sú vo všeobecnosti známe a vidieť ich z priameho porovnania výsledkov produkcie mlieka. Podobne je to tak aj pri hodnotení rozdielov medzi plemenami a plemennými skupinami. Je známe, že napríklad holštaské plemeno dobytka alebo východofrízske plemeno oviec produkujú podstatne viac mlieka ako niektoré iné kultúrne plemená (Kadlečík a i., 1992). Plemenníky, ako otcovia dcér, využívané v inseminácií patria medzi významné činitele ovplyvňujúce produkciu a zloženie mlieka. Minimálny je vplyv otca vyvíjajúceho sa plodu na produkciu mlieka matky. Rozdiely medzi otcami sú menšie ako 2% (van Vleck a Johnson, 1980).
Variabilita produkcie mlieka oviec je podmienená rozdielmi medzi plemennými skupinami, resp. čistokrvnými plemenami, veľkosťou vrhu, poradím kontrolného nádoja, stádom a kontrolným rokom. Obsah somatických buniek v mlieku oviec bol ovplyvnený rozdielnymi medzi plemenami, resp. Na produkciu mlieka má vplyv počet narodených mláďat. Dvojičky pozitívne ovplyvňujú intenzitu rastu mliečnej žľazy a stimulujú produkciu mlieka oviec a kôz. Dvojičky pri kravách nie sú typické, viacpočetné pôrody sa vyskytujú asi v 2 % frekvenciou a približne 10% z nich sa rodia identické dvojčatá.
S vekom plemenníc súvisí aj poradie laktácie. Obdobie státia na sucho významne ovplyvňuje prípravu plemennice na nasledujúcu laktáciu. Je to obdobie, kedy plemennica transformuje živiny do rastu plodu a regeneruje, resp. vytvára sa žľaznatý epitel vemena. Produkcia a reprodukcia navzájom úzko súvisia. Zatiaľ nie je presne definované, či gravidita inhibuje produkciu mlieka alebo zasušenie kráv je výsledkom ich riadenia chovateľom.
Produkciu mlieka najvýznamnejšie ovplyvňuje výživa zvierat. Nedostatočná výživa, ale aj prekrmovanie zvierat pôsobí negatívne na produkciu. Poznatky o vplyve výživy sú uvedené v samostatnom predmete. Z ďalších zdrojov premenlivosti je známy vplyv klimatických činiteľov. Vysoká relatívna vlhkosť prostredia a nízka, ale aj vysoká teplota prostredia pôsobia stresovo na produkčnú výkonnosť zvierat. Aby sa nemuseli zapájať termoregulačné mechanizmy, je vhodné upravovať prostredie zvierat tak, aby sa zóna termoneutrality významne neprekračovala.
Technologické podmienky pôsobia na produkciu zvierat v obidvoch smeroch. Voľné ustajnenie zvierat kombinované s výbehmi a pastvou pozitívne vplýva na zdravotný stav, a tým aj na produkciu zvierat. Chov niektorých druhov zvierat je technologicky prepracovaný na vysokej úrovni, pri iných (hydina, ošípané) je ich chov veľmi technizovaný, a tým aj menej vhodný z hľadiska sekundárnych vlastností, ktoré významne, prostredníctvom zdravotného stavu pôsobia na produkciu. Zdrojom premenlivosti ukazovateľov produkcie mlieka je veľa a navzájom spolupôsobia na produkčnú výkonnosť v smere pozitívnom aj negatívnom (Nový a i., 1981). Stádo, rok a obdobie, resp. sezóna telenia plemenníc majú významný vplyv na produkciu mlieka. Stáda ovplyvňujú variabilitu produkcie mlieka na 15 - 42 %, pričom zmeníenie ich vplyvu súvisí s úrovňou úžitkovosti stád. Združený efekt roka a sezóny sa označuje ako sezóna telenia a taktiež ovplyvňuje ukazovatele produkcie mlieka kráv. Prvôstky otelené v máji až auguste vyprodukovali menej mlieka (o 5,4 %), mliečneho tuku (o 4,6%), FCM ( o 4,9%) a DCM na deň života, ako prvôstky otelené v ostatných mesiacoch roka (Kadlečík a i., 1987). Priebeh laktačných kriviek a genetické hodnotenie mliekovej úžitkovosti ovplyvňuje združený efekt plemennej skupiny, vek pri prvom otelení, sezónnoť telenia, ako aj ďalšie definovateľné vplyvy (Candrák a Kadlečík, 1997; Catillo, et al. 1995).
Výskum vedcov z SPU pomôže vytvoriť geneticky špičkové populácie hovädzieho dobytka. Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre sa podieľala na projekte NUKLEUS, ktorý bol zameraný na zvýšenie genetickej hodnoty, zdravia a úžitkovosti hovädzieho dobytka. Projekt realizovalo konzorcium zložené z troch subjektov verejného výskumného sektora a dvoch firiem. Za verejný sektor to boli SPU v Nitre, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum a Centrum vedecko-technických informácií SR. Za podnikateľský sektor boli v projekte Slovenské biologické služby, a. s., ako žiadateľ a spoločnosť DEWEX, s. r. o. Za SPU zabezpečovala výskum Fakulta biotechnológie a potravinárstva SPU a Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU, realizoval sa v univerzitnom Výskumnom centre AgroBioTech. Pozostával z troch hlavných častí. „Proces spracovania a uchovávania inseminačných dávok je už na takej úrovni, že oplodnenie zvierat je úspešné na 80 - 90 percent. Napriek tomu existuje problém, že niektoré spermie sú citlivé na zmrazovanie v tekutom dusíku. Jednou z tém, ktorými sme sa zaoberali, bol preto výskum kryoprotektívnych látok,“ priblížil dekan Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU Norbert Lukáč. Vedcom sa podarilo vyvinúť zmes, ktorá chráni spermie býkov počas zmrazovania. Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre sa podieľala na projekte NUKLEUS.
V rámci druhej časti výskumu sa vedci zaoberali genomickou analýzou hovädzieho dobytka. Keďže chovatelia zväčša nemajú financie na to, aby si dávali vypracovávať analýzu, bol o takúto možnosť obrovský záujem. „Genetické testovanie zvierat odhalí gény, ktoré sú zodpovedné napríklad za produkciu mlieka, množstvo tuku, bielkovín, dojiteľnosť, teľnosť alebo náchylnosť na ochorenia, tých parametrov je veľa,“ vymenoval profesor Lukáč. „Ak má zviera ten správny genotyp CSN2, je vhodné na chov, pretože mlieko od takejto kravy priaznivo pôsobí v rámci liečby a prevencie viacerých civilizačných ochorení a pre konzumentov je celkovo prijateľnejšie a ľahšie stráviteľnejšie. Treťou časťou projektu zo strany SPU bolo obstaranie vysokokvalitných embryí, ktoré sú nositeľmi takých vlastností, ktoré zlepšia parametre produkcie a kvality mlieka. Na základe zadaných kvalitatívnych parametrov sa vysúťažila firma, ktorá dodala embryá. Tie sa potom distribuovali do rôznych chovov, ktoré splnili zooveterinárne a ďalšie podmienky.
V populácii slovenského strakatého plemena sme v kontrolnom roku 2024 zaznamenali ďalší nárast úžitkovosti. Za uvedené obdobie sledovali Plemenárske služby SR 32 269 laktácií nášho plemena. Kravy v priemere nadojili 7280 kg mlieka (288 kg tuku, 3,95 % tuku, 288 kg bielkovín, 3,50 % bielkovín), čo je o 108 kg viac ako v roku 2023. Ešte vyšší nárast sme zaznamenali u kráv zapísaných v plemennej knihe.
ZCHSSD je uznaná chovateľská organizácia, ktorá združuje viac ako 100 chovateľských subjektov a fyzických osôb, kde prebieha šľachtenie tohto plemena na Slovensku.
tags: #genetické #parametre #produkcie #mlieka #slovenské #strakaté
