Medveď grizly a jeho fascinujúci život v divočine

Medveď grizly, impozantný poddruh medveďa hnedého, si svoje meno vyslúžil vďaka charakteristickým strieborným končekom dlhých chlpov na pleciach a chrbte, ktoré jeho srsti dodávajú šedý nádych. Anglické slovo "grizzle" totiž znamená sivý alebo šedivý. Tento medveď, opradený mnohými povesťami, obýva Aljašku, Kanadu a niekoľko národných parkov v Spojených štátoch. Pozorovanie zvierat si vyžaduje trpezlivosť, no odmenou je fascinujúci pohľad na ich život. Tento článok vás zavedie do sveta medveďa grizly a jeho vzťahu k rybám, ktorý je prepletený s prežitím a cyklami prírody.

Životný štýl medveďa grizly

Vo svojom prirodzenom prostredí je medveď grizly dominantným tvorom, ktorý nemá prirodzených nepriateľov. Na rozdiel od iných zvierat si grizly neurčuje žiadne pevne stanovené územie. Ostatným príslušníkom svojho druhu sa skôr vyhýba a do konfliktov s inými zvieratami sa púšťa len zriedka. Ak však dôjde k boju, napríklad počas obdobia rozmnožovania alebo pri obrane mláďat, medveď grizly zvyčajne vychádza ako víťaz.

Počas jari a leta sa medveď grizly venuje najmä hľadaniu potravy, odpočinku a spánku. Jeseň je pre neho obdobím intenzívneho príjmu potravy, kedy zožerie obrovské množstvo jedla, aby si vytvoril dostatočné zásoby tuku pred nadchádzajúcim zimným spánkom.

Zimný spánok

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, medveď grizly neprespí celú zimu bez prebudenia. Počas chladného počasia upadá do akéhosi polospánku, pri ktorom sa jeho telesná teplota mierne zníži. Počas slnečných dní sa však prebúdza a hľadá potravu.

Niektoré medvede využívajú prirodzené úkryty, ale väčšina si vyhrabáva brloh v zemi. Grizly do neho zvyčajne zalieza, keď je zem pokrytá súvislou vrstvou snehu, a opúšťa ho až na jar. Ako prvé vyliezajú samce a samice, ktoré nemajú mladé, ale v zásade sa čas vychádzania líši podľa počasia a podľa zvyklosti toho ktorého medveďa.

Všežravá strava medveďa grizly

Napriek povesti krvilačného mäsožravca si medveď grizly rovnako pochutnáva na lesných plodoch a ovocí ako na mäse. Hoci patrí medzi mäsožravce, podobne ako väčšina ostatných medveďov je všežravcom, ktorý nepohrdne žiadnou potravou. Jeho strava zahŕňa lesné plody, orechy, riasy, korienky a živočíšnu potravu, ako hmyz, hlodavce, ryby a zdochliny. Zdochlinu dokáže medveď grizly zacítiť na vzdialenosť až 28 kilometrov.

Lov veľkých zvierat a rybolov

Medveď grizly loví veľké zvieratá, ako soby karibu, iba ak narazí na mladé, zoslabnuté alebo zranené jedince. Jeden karibu vystačí medvedici s mláďatami na štyri až päť dní. Matka však musí starostlivo zdochlinu zakopať, aby ju nenašli ostatné zvieratá.

Pre všetky kanadské medvede nastáva obdobie hojnosti, keď proti prúdu riek začínajú tiahnuť lososy na svoje tradičné miesta trenia.

Aljaška a Yukon: Domov Grizzlyho

Na Aljaške a Yukone sa medvede grizzly vyskytujú pomerne bežne. Na zájazdoch, ktoré sa tam organizujú, je takmer isté, že ich uvidíte. Vodopády Brook v národnom parku Katmai na Aljaške, približne 350 km juhozápadne od mesta Anchorage, sú ideálnym miestom na pozorovanie týchto majestátnych tvorov. Za mnoho rokov, čo sa Aljaška navštevuje, nebol asi ani jeden zájazd, kde by medveďa nevideli. Naopak, vidieť ich mnoho.

Grizly má veľmi silné čeľuste, vďaka ktorým sa ubráni pred vlkmi a inými útočníkmi. Jeho skus dosahuje silu 8,274 MPa. Môže vážiť 200 až 400 kíl.

Grizly je severoamerický príbuzný medveďa hnedého. Hoci sa vedia medzi sebou páriť, žijú v odlišných prostrediach a majú odlišné stravovacie návyky. Stal sa prípad, že poľovníci dostali povolenie na odstrel ľadového medveďa a keď ho odstrelili a urobili test DNA, zistili, že je to medveď hnedý.

Ľadové Medvede: Mäsožravci Severu

Na rozdiel od grizlyho, ľadové medvede sú takmer výlučne mäsožravé. Živia sa predovšetkým tuleňmi, ktoré lovia na ľadových kryhách. Výborným miestom sú Špicbergy, a potom mesto Churchill v Kanade. Špicbergy odporúčam a my sem organizujeme vysokokvalitné zájazdy na Špicbergy vo veľmi slušných hoteloch.

Prvý medveď, ktorého som stretol, bol od nás asi 200 metrov. Hlavu mal krvavú až po uši. Zvláštny pohľad na tú červenú hlavu a obrovské biele telo uprostred ľadovej krajiny. Pred ním kostra obžratého tuleňa, ktorému trčia len rebrá. Ľadový medveď je impozantné zviera, ktoré dorastá až do 680 kilogramov (niektoré jedince majú viac ako tonu), živí sa prevažne tým, že z ľadových krýh loví tulene.

Medvedica rodí v marci a o svoje rozkošné medvedíky sa stará dlhé tri roky. Môže mať jedno mláďa, ale aj trojičky. Loví pre ne, chráni ich a učí, čo treba na prežitie. Číha tu strašne veľa nástrah, no najväčšou je asi samotný medveď - samec, ktorý je stále hladný a je mu jedno, že zožerie aj svojich. Na vlastné oči vidíme útek mladej medvedice pred zjazveným starým medvedím samcom. Vytrhol ju z absolútneho pokoja, v sekunde chytá enormnú paniku a rozbehne sa ako o život. Potom sa hádže do mora a pláva a pláva...

Pláva dlho, až zjazvený samec uzná, že nemá toľko síl, nechá svoju obeť tak, zastane pri našej lodi a vetrí, či sa nedá zožrať čosi tu. Medvedica nepláva ako pes, používa iba predné nohy, zadné má vystreté, no aj tak pláva oveľa rýchlejšie. Nie náhodou je latinský názov ľadového medveďa Ursus maritimus, teda medveď morský. Rodí sa na brehu, ale väčšinu života strávi v mori. Ostatné druhy medveďov sú všežravce, no tento je prakticky absolútne mäsožravý. Je to zabijak, predátor, pred ktorým človek nemá šancu. Stovku zabehne pod deväť sekúnd a dokáže v takejto rýchlosti bežať poriadne dlho.

Národný park Denali na Aljaške

Národný park Denali sa označuje ako perla celej Aljašky a takmer nikto, kto príde na Aljašku nemôže počas svojej cesty Denali vynechať. Napriek tomu sa tu nemusíte obávať davov turistov, park sa totižto rozkladá na ploche 24 000 km štvorcových, a tak nie je problém nájsť si svoj kúsok divočiny. Národný park Denali bol založený v roku 1917 a je pomenovaný po vrchu Denali, najvyššom vrchu Severnej Ameriky, ktorý leží taktiež na území Národného parku.

Dodnes je prvoradým cieľom parku ochrana zvierat a zachovanie divokej prírody. Čo to v praxi znamená? Napríklad aj to, že v parku nie sú takmer žiadne turistické chodníky, aby sa zachoval ráz krajiny.

Možnosti dopravy v Národnom parku Denali

1. Tour busy - tour busy spoznáte podľa krémovej farby. Existujú tri varianty tours v rôznej dĺžke a od transit busov sa odlišujú tým, že ponúkajú aj komentár a aktívne hľadajú zvieratá popri ceste.
2. Transit busy -transit busy sú označené zelenou farbou a chodia po tej istej trase ako tour busy. Od tour busov sa odlišujú jedine tým, že šofér teoreticky neponúka komentár a zvieratká musíte vyzerať vy. Ak však zbadáte nejaké zvieratko, stačí na šoféra zakričať stop a on zastane a môžete fotiť. Transit busy sú oveľa lacnejšie ako tour busy a ich cena je okolo 40 usd na osobu. V praxi sa preto vôbec neoplatí platiť za tour bus, keď za tretinovú cenu máte v podstate to isté v transit buse. Počas jazdy urobí autobus zopár zástaviek, kedy môžete vystúpiť. Ak si na týchto zastávkach chcete spraviť dlhšiu pauzu, tak kľudne môžete a keď budete chcieť zase pokračovať, nastúpite na ktorýkoľvek ďalší autobus.
3. Camper busy - sú špeciálne transit busy, ktoré sú prispôsobené camperom, tým že majú extra priestor na batožinu a sú primárne určené pre dopravu do kempov. Camper busy fungujú rovnako ako transit busy, čiže ak sme uvideli nejaké zvieratko, tak sme zakričali na šoféra a on nám zastal. Takisto ak idete na backcountry, môžete autobus kedykoľvek zastaviť a vydať sa na túru, kam len chcete.

Možností je neskutočne veľa, ale hlavným lákadlom parku je samozrejme pozorovanie zvery vo voľnej prírode a turistika.

Tabuľka porovnania skusu vybraných zvierat:

tags: #grizly #ktorý #žerie #rybu #informácie

Populárne príspevky:

• Majonéza z plnotučného mlieka
• Aktivity pre deti: Ovocie a zelenina
• Tradičný slovenský recept na kapustu
• Pizzérie Žiar nad Hronom
• Rýchly recept na nepečenú tortu