Hamburg: História a Súčasnosť Štátnej Opery
Hamburg je druhé najväčšie mesto v Nemecku, ktoré sa nachádza pri rieke Labe.
ČO BY STE MALI VEDIEŤ PRED CESTOU DO HAMBURGU
Najčastejšie turisti navštevujú Veľký kostol svätého Michala a promenádu v prístave. Promenáda sa nachádza v štvrti St. Pauli medzi dolným prístavom a rybím trhom na brehoch rieky Labe.
HafenCity v Hamburgu
V užšom zmysle je HafenCity Hamburg projektom mestskej obnovy, kde sa revitalizuje starý prístav Grosser Grasbrook novými hotelmi, obchodmi, kancelárskymi budovami a obytnými oblasťami. Tento projekt sa považuje za najväčší projekt mestskej obnovy v Európe. Po úplnom dokončení bude oblasť HafenCity domovom asi 12 000 ľudí a pracoviskom 40 000 ľudí.
Mitte a Speicherstadt
Mitte je štvrť v časti Hamburg nachádzajúca sa na ostrove Grasbrook rieky Labe. V minulosti táto časť slúžila ako prístav, no tak ako ju poznáme dnes vznikla v roku 2008 a zahŕňa aj historickú oblasť Speicherstadt, ktorá od roku 2015 spolu s priľahlým mestom Kontorhausviertel patrí medzi svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.
Opera v Nemecku
Je mylné domievať sa, že krajinou opery je Taliansko. Čísla to jasne dokazujú: nikde to tak nežije operou ako tu - tretina všetkých operných predstavení sveta sa odohráva práve v Nemecku. Keď sa v roku 1657 otvorili brány prvého operného domu na Salvatorplatz v Mníchove, stala sa opera jedným z nositeľom nemeckej kultúry. Dnes také inštitúcie ako napr. Ozajstným skvostom pre milovníkov tohto žánru je Semperova opera v Drážďanoch. Je to jeden z najkrajších operných domov na svete a jeden z najnavštevovanejších v Nemecku. Kto chce ísť do Semperovej opery v Drážďanoch, musí si lístky rezervovať viac ako pol roka dopredu.
Impozantný hudobný stánok začal stavať v roku 1838 Gottfried Semper. Vyštudovaný architekt pochádzal z majetnej hamburskej rodiny. Za pätnásť rokov, ktoré v Drážďanoch strávil, vybudoval niekoľko architektonických skvostov. Dvojposchodová podkovovitá stavba s impozantným zovňajškom, skvelou akustikou a sochárskymi klenotmi vnútri najprv vyhorela, počas vojny ju zbombardovali a v tomto storočí ju zaplavilo Labe. Všetky pohromy prežila. Tá prvá ju postihla 21. septembra 1869. Budova po masívnom požiari ľahla popolom.
Obyvatelia Drážďan sa so stratou kultúrneho stánku nechceli zmieriť. Už o mesiac a pol neskôr stála na zhorenisku provizórna drevená budova a o tri roky neskôr sa začalo stavať druhé kráľovské dvorné divadlo. Stavebné práce dostal na starosť opäť Semper. Nová opera bola väčšia a v neorenesančnom štýle. Mnohé znaky jej predchodkyne v nej ožili. Druhá Semperova opera vydržala 67 rokov. Vo februári 1945 ju zbombardovali spojenecké lietadlá.
Po vojne z nej ostali len vonkajšie múry a niekoľko sôch. Obrovským úsilím sa ju podarilo zrekonštruovať. Už v roku 1952 zabezpečili vonkajšiu fasádu, vďaka čomu bolo možné operu neskôr zrekonštruovať. Zmodernizovali javisko, počet sedadiel pre divákov zredukovali na 1300 miest, pribudli skúšobné javiská, prezliekarne, kancelárie pre administratívu a reštaurácia. Obrovská povodeň v roku 2002 vážne poškodila aj budovu opery. Labe ju zalialo až do výšky takmer 8 m. Suterén, schody i technika boli poškodené. Voda napáchala škody za viac ako 25 miliónov eur. Vďaka veľkému nasadeniu sa podarilo škody odstrániť, a divadlo už po troch mesiacoch začalo znovu fungovať.
Ďaľším tipom pre milovníkov opery je Berlin. V hlavnom meste Nemecka sa nachádzajú až tri opery: Štátna opera, Nemecká opera a Komická opera (Staatsoper, Deutsche Oper, Komische Oper). Budova Nemeckej opery / Deutsche Oper / bola otvorená v roku 1912, avšak počas náletov v roku 1943 bola takmer úplne zničená Na znovuotvorenie bolo treba čakať takmer dve desaťročia. Súčasná, moderná budova pochádza z roku 1961, a je najväčším domovom opery v hlavnom meste. Konajú sú tu predstavenia diel velikánov žánru ( Wagner, Verdi, Puccini), ale nechýbajú ani takí autori ako napr. Henze, Kagel a Rihm. Bavorská opera v Mníchove sa môžeť pochváliť tretím najväčším divadelným javiskom na svete. Operný súbor má svoje sídlo v Bavorskom národnom divadle na Max-Joseph Platzi. Impozantná budova v neoklasiciskom štýle utrpela vážne škody počas mohutného požiaru v roku 1825. Po rekonštrukcii chytila „druhý“ dych. Od roku sa tu začala tradícia operných festivalov. Samozrejme výpočet možností vidieť operu v Nemecku je iba ústrižkovitý. Tých možností je oveľa viac, čí už napr.
Pôvodná myšlienka národného divadla vznikla v nemeckých krajinách a pri jej zrode stáli Friedrich Schlegel a Friedrich Schiller. V dobe nezjednoteného Nemecka bolo ich ideou najmä uvádzanie diel v nemeckom jazyku a kultivovanie ducha prostredníctvom nemeckých hier a opier, ktoré považovali za protiváhu dramatických a operných diel francúzskej a talianskej proveniencie, keďže práve tie sa v danom období tešili veľkej obľube v aristokratických kruhoch. Ich snahou nebolo vytvorenie jedného reprezentatívneho „Národného divadla“ v rámci Nemecka.
V slovanských a vo viacerých východoeurópskych krajinách, ktoré nemali vlastný štát, bola v 19. storočí trochu odlišná situácia. Úsilie o založenie národného divadla (divadiel) predstavovalo pre tieto národy politickú skúsenosť a tiež zápas spoločnosti o národnú identitu a slobodu. V tejto súvislosti treba rozlišovať medzi vznikom národných divadiel ako súborov a národných divadiel ako inštitúcií, resp. budov. V priebehu 19. V tejto súvislosti stojí za zmienku skutočnosť, že prvé slovenské divadlo, ktoré nieslo vo svojom názve slovo „národné“, bolo tzv.
Situácia na Slovensku bola po vzniku Československej republiky v roku 1918 do istej miery odlišná. Keďže do tohto obdobia na našom území neexistoval profesionálny slovenský divadelný súbor, k jeho vzniku napomohol nielen vzor českého profesionálneho divadelníctva, ale aj priama pomoc zo strany českých divadelníkov. V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo v Bratislave a v roku 1924 Východoslovenské národné divadlo v Košiciach.
s potláčaním tzv. Pripomeňme, že v roku 1955 boli v rámci Československa na „Štátne divadlo“ premenované aj divadlá v Brne a Ostrave, kde sa však po nežnej revolúcii vrátili k pôvodným názvom - Národní divadlo Brno v roku 1992 a Národní divadlo moravskoslezské v roku 1995. Z krátkeho historického exkurzu je zrejmé, že „Národné divadlo“ ako pojem predstavuje v dejinách rôznych národov typus divadla, jeho charakter a nie výsadu byť jediným a jedinečným reprezentatívnym kultúrnym stánkom národa, ako je to často mylne chápané na Slovensku.
Národné divadlo nemá byť v tejto súvislosti iba akýmsi muzeálnym artefaktom, ale živou inštitúciou, ktorá si svoje meno musí každodennou prácou zaslúžiť - predovšetkým svojím umeleckým a spoločenským dosahom, rozvíjaním národného dedičstva, ale i konfrontáciou so súčasným umením a svetom. Národné divadlá vďačia za svoje meno predovšetkým historickým podmienkam, v ktorých vznikli a významu, ktorý im je pripisovaný v rámci kultúrneho života národa, resp. Veľký český filozof Jan Patočka vo svojej stati K ideji národního divadla z roku 1968 na túto tému poznamenal: „Najít historický, jedinečný vlastní vztah k všeobecnému, aniž bychom si zakládali na tom, že je náš, specifický a jedinečný, a aniž bychom jej jako takový hledali. Jedině v takové podobě má pravost a postrádá vší nabubřelosti, neztrácí se v něm celá ona vážnost, bolest, trpělivost a práce toho, co je v něm negativního, vyhne se veškeré dělanosti, t. j. veškerému národnímu kýči.
tags: #hamburg #statna #opera #história #a #súčasnosť
