Pstruh potočný: Krásavec horských potokov

Pstruh potočný (Salmo trutta) je potočná forma komplexu druhov pstruh morský. Ojedinele sa názov pstruh potočný používa na označenie celého druhu Salmo trutta.

Pstruh potočný (Salmo trutta)

Systematika pstruha potočného

Systematika pstruha potočného je pomerne zložitá a existujú rôzne prístupy k jeho zatriedeniu:

  1. Novší typ systematiky: Rod Salmo sa delí na desiatky druhov, ktoré sú veľmi príbuzné a tvoria "komplex druhov pstruh morský" (Salmo trutta). Všetky druhy z tohto komplexu majú potočné formy, ktoré sa v latinčine označujú pridaním prívlastku "...morpha fario" alebo "...forma fario" k názvu druhu. V tomto type systematiky by latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok bol zápis v štýle "Salmo trutta morpha fario + Salmo labrax morpha fario + Salmo caspius morpha fario + ..."
  2. Starší typ systematiky: Rod Salmo sa delí len na niekoľko málo druhov (v extrémnom prípade len na dva: losos atlantický a pstruh morský). Namiesto komplexu druhov existuje len jediný veľký druh - pstruh morský (Salmo trutta). V takejto systematike je možné latinský ekvivalent pre názov pstruh potočný ako celok zapísať stručne ako "Salmo trutta morpha fario" (resp. "Salmo trutta forma fario"), t.j. po slovensky aj pstruh morský forma potočná. Alternatívne sa niekedy potočná forma ako celok klasifikuje ako poddruh, v takom prípade je latinský zápis "Salmo trutta fario".

Rozšírenie a výskyt

Pstruh potočný je rozšírený prakticky v celej Európe a introdukovaný aj na iných kontinentoch. Na Slovensku sa vyskytuje v stredných a horných úsekoch tokov, v horských potokoch aj vo veľkých nadmorských výškach (vo Vysokých Tatrách až 1 500 m n. m.). Dôležitými faktormi pre jeho výskyt sú najmä teplota vody, jej čistota a obsah kyslíka vo vode.

Pstruh potočný v horskom potoku

Vzhľad

Pstruh má vretenovité, svalnaté telo, ktoré je zo strán mierne sploštené. Má pomerne veľkú klinovitú hlavu, s hlboko rozštiepenými a širokými ústami. Silné čeľuste majú drobné zuby. Má zaokrúhlené brušné a chrbtové plutvy, ktoré sú pomerne krátke. Pre pstruha je typická tuková plutvička.

Pstruh sa vyskytuje v mnohých podobách. Existujú jedince s vysokým a krátkym telom, v priereze oválnym alebo splošteným, alebo jedince s telom pretiahnutým a nízkym, spravidla však majú tvar medzi oboma uvedenými variantmi. Chrbát býva sfarbený zeleno alebo žltočierno, existujú však aj ďalšie farebné varianty. Brušná časť býva vždy svetlejšia, s odtieňmi do žltej či špinavo bielej. Na chrbte, bokoch i na chrbtovej a tukovej plutve bývajú červené škvrny, ktoré sú väčšinou na bokoch svetlo olemované. Niekedy tieto škvrny môžu chýbať, alebo majú iný odtieň.

Spôsob života

Pstruhy sa živia najmä larvami vodného hmyzu, predovšetkým potočníkov, podeniek a pakomárov, ale tiež náletovým suchozemským hmyzom. Väčšie jedince sa živia aj menšími rybkami, obojživelníkmi a malými cicavcami. Pstruhy v stredoeurópskych podmienkach dospievajú medzi druhým a tretím rokom života.

K treniu dochádza v októbri a novembri a závisí predovšetkým od teploty vody v danom toku. Do neresiska migrujú dlho, pričom sú schopní prekonávať pomerne vysoké vodné prekážky, ako sú vodopády a hrádze. Ako neresiská si vyberá miesta s piesčitým alebo štrkovým dnom, s pomalšie prúdiacou vodou a hĺbkou do 0,5 metra. Na dne bruchom vytvárajú oválne jamky až 50 centimetrov dlhé, do ktorých v niekoľkých dávkach ukladajú ikry, ktoré samec oplodňuje. Počas trenia obaja rodičia víria piesok a drobný štrk, ktorým ikry následne zakryjú.

Pstruh sa dožíva veku 3 až 5 rokov, staršie jedince sa vyskytujú veľmi zriedka. Jeho rast je závislý od množstva potravy v danej lokalite, v málo výživných tokoch dorastá vo veku 5 rokov do veľkosti približne 20 centimetrov, v lepších podmienkach väčších riek viac ako 30 centimetrov. Vyhovujúce podmienky a dostatok potravy majú zásadný vplyv na jeho rast a dĺžku života. Rekordný jedinec na Slovensku dorástol do dĺžky 98 cm.

Ohrozenie a ochrana

Pstruh potočný je citlivý na znečistenie vody, v ktorej žije. Je preto dôležité chrániť jeho biotopy a zabezpečiť čistotu vodných tokov.

Relatívna plodnosť samíc kolíše v intervale 2 000 - 3 000 ks/kg, ale v málo výživných horských potokoch je to menej. Ikry bývajú žlté a relatívne veľké, majú priemer 4 až 6 milimetrov.

Ako chrániť biotopy neresísk pstruhov.

tags: #hierarchické #usporiadanie #pstruh #potočný #žralok #modrý

Populárne príspevky: