Jozef Kapusta: História obchodu so zmiešaným tovarom v Lúkach

Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), rozprestiera sa po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená na 12-12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny. Je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km.

V tejto obci sa nachádza niekoľko významných inštitúcií a zaujímavostí, ktoré formovali jej históriu a život obyvateľov. Medzi ne patrí katolícky kostol, evanjelická a.v. škola, židovská komunita a rôzne úrady.

Kostoly

Katolícky kostol v Lúkach je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.

Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých.

Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavaná, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.

V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany.

Synagóga v Bardejovskej Novej Vsi

Školy

Podľa kanonickej vizitácie z r.1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r.1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mimo uvedených po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Do r.1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia.

Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r.1913. Od začiatku učí na nej ona. Budova je z r.1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.

Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r.1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali i katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.

Počet žiakov v škole v rokoch 1930-1938

Školu navštevujú okrem detí lúckych, žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia.

Školský rok	I. trieda	II. trieda	III. trieda
1930/31	73	55
1931/32	76	72
1932/33	88	73
1933/34	74	71
1934/35	81	74
1935/36	75	86
1936/37	45	50	53
1937/38	52	51	38

Židia

Lúky majú tri cintoríny: rímsko katolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský.

Vodstvo a pôda

Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok nie je hlboký. V lete najväčšia hĺbka 0,5m, takže ho veľmi snadno možno prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, z rýb: mrenice, jalce, slíže, a.i. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený r.1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn - blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi.

Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná. Menej na stráňach kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v r.1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania ľudu z r.1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. Národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev.a.v. 133, židov 63, iných 3. Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti.

Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.

Úrady

Od r.1937 je železničná stanica v mieste. Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár.

V obci je trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova. Železničná stanica má prednostu (p.Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Občania ev.a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár. Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od r. 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.

tags: #jozef #kapusta #obchod #miesanym #tovarom #história