Chudoba a jej štatistiky na Slovensku

Rast inflácie a rast cien energií sa na Slovensku premietol do každodenného života. Problém chudoby na Slovensku je komplexný a dotýka sa rôznych skupín obyvateľstva. Poďme sa pozrieť na aktuálne štatistiky a trendy, ktoré odhaľujú rozsah a dopady tohto javu.

Vývoj miery chudoby na Slovensku v rokoch 2005-2017

Riziko chudoby na Slovensku

V roku 2012 bolo rizikom chudoby ohrozených 13,2 % obyvateľov Slovenska, čo predstavovalo približne 715 000 ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamenalo mierny nárast o 0,2 percentuálneho bodu. Podľa vtedajších údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR bola hranica rizika chudoby 4 156 eur na rok, čo pre jednočlennú domácnosť predstavovalo približne 346 eur na mesiac.

Medziročný nárast hranice chudoby v roku 2012 bol 9,8 %, čo predstavovalo 31 eur na mesiac. Najvyššie riziko chudoby bolo zaznamenané u nezamestnaných (44,6 %), čo bol nárast o dva percentuálne body oproti roku 2011. Medzi ďalšie ohrozené skupiny patrili domácnosti s tromi a viacerými závislými deťmi, neúplné domácnosti a deti vo veku do 18 rokov. Napriek miernemu zníženiu, chudobou bolo ohrozených aj 6,2 % pracujúcich.

V medzinárodnom porovnaní patrilo Slovensko medzi krajiny s nižšou mierou rizika chudoby. Nižšiu mieru mali napríklad Island, Česká republika, Nórsko, Holandsko a Rakúsko. Približne rovnakú hodnotu mali Dánsko, Slovinsko, Luxembursko a Fínsko. Naopak, najvyššiu mieru rizika chudoby zaznamenali Bulharsko, Rumunsko, Španielsko a Grécko.

Je však dôležité poznamenať, že indikátor chudoby pre jednotlivé krajiny sa počíta vo vzťahu k ich národným hraniciam chudoby. Výberové zisťovanie ŠÚ SR sa uskutočnilo v apríli a navštívených bolo 6 000 domácností vo viac ako 300 obciach na Slovensku.

Aktuálna situácia v roku 2023

V minulom roku bolo chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených takmer 18 % populácie Slovenska, čo predstavuje takmer 943-tisíc ľudí. Počet osôb ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia medziročne stúpol o 55 000, respektíve o 1,1 percentuálneho bodu. Tento negatívny trend sa prejavuje od roku 2020.

Podľa ŠÚ SR sa ukazovatele chudoby na Slovensku do roku 2020 znižovali, no od roku 2020 sa situácia postupne zhoršuje v dôsledku pandémie COVID-19 a nárastu cien a inflácie.

Regionálne rozdiely v miere ohrozenia chudobou na Slovensku

Regionálne rozdiely

Počet a podiel ohrozených obyvateľov sa v rámci regiónov Slovenska dlhodobo líši. Najvyššia miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia je dlhodobo v Prešovskom kraji, kde v minulom roku čelilo chudobe 27,6 % obyvateľov. Banskobystrický a Košický kraj mali podiely osôb ohrozených chudobou nad úrovňou 20 %. Situácia sa počas minulého roka medziročne zhoršila v šiestich z ôsmich regiónov Slovenska, najvýraznejšie v Nitrianskom a Prešovskom kraji. Naopak, celkový podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením medziročne mierne klesol v Bratislavskom a Trnavskom kraji.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s mierou ohrozenia chudobou v jednotlivých krajoch:

Kraj	Miera ohrozenia chudobou
Prešovský	27,6 %
Banskobystrický	Nad 20 %
Košický	Nad 20 %
Bratislavský	Pod 10 %

Ohrozené skupiny

Slovenské štatistiky ukazujú, že až v 24,87 % domácnostiach (357 199) je pri výchove detí prítomný iba jeden rodič. Takto je vychovávaných viac ako 500 tisíc nezaopatrených detí.

Rizikovejšie na výskyt chudoby sú domácnosti s deťmi, pričom najviac ohrozené sú neúplné rodiny, v ktorých chudoba zasiahla 46,4 % osôb. Ďalej sú ohrozené úplné rodiny s vyšším počtom detí, teda domácnosti dvoch dospelých s tromi a viacerými závislými potomkami. Až 37,1 % ľudí žijúcich v takomto type domácnosti je dotknutých chudobou alebo sociálnym vylúčením. Takmer 47 % ľudí ohrozuje chudoba preto, lebo žijú v neúplnej rodine, čo predstavuje takmer 943 000 ľudí.

Na Slovensku sú samovraždy druhou príčinou úmrtí detí a mládeže po autonehodách. Podľa komisára pre deti za to môže aj nárast chudoby. Tou je na Slovensku aktuálne ohrozených takmer 900-tisíc obyvateľov.

Dopady chudoby

Najväčším problémom chudoby je, že keď do nej rodina spadne, nevie sa z tejto pasce dostať sama a zotrváva v nej.

Domácnosť s príjmom 700 eur mesačne má mať výdaje na bývanie, energiu a vodu v súčasnosti podľa spotrebného koša Štatistického úradu 180 eur mesačne. Na potraviny je to iba 166,6 eur mesačne, čiže 5,5 eura na deň. Akýkoľvek výpadok príjmu, aj dočasný, choroba, rozpad rodiny, neplatenie výživného či iná udalosť má pre tieto rodiny fatálne následky. Suma minimálneho výživného predstavuje 30 % sumy životného minima (2023 - 122,77 EUR), avšak táto čiastka je nepostačujúca.