Hlad a podvýživa vo svete: alarmujúce štatistiky a možné riešenia

Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne deti. Hlad predstavuje jeden z najzávažnejších problémov súčasného sveta.

V 20. storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede a technike dokáže zázraky vo všetkých sférach života a že zaistí blahobyt celému ľudstvu. Lenže toto platí iba v priemyselne vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou. Vo svete sa dosýta najedia dvaja ľudia z troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako potrebuje, môže tento problém pripadať neuveriteľný. A predsa je pravdivý.

Napriek vedeckému a technickému pokroku, ktorý by mal zabezpečiť blahobyt pre celé ľudstvo, trpí nedostatkom jedla značná časť svetovej populácie. Akosi sme si na to už zvykli. Zábery hladujúcich afrických detí so smutnými očami a vypuklými bruškami v správach sa stali bežnou súčasťou našich životov. Hlad predstavuje jeden z najzávažnejších problémov súčasného sveta.

Je dôležité si uvedomiť, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Denno-denne kvôli hladu a biede umierajú milióny ľudí a to skutočne stojí za pozornosť, treba o tom hovoriť.

Definície hladu

Existuje mnoho spôsobov, ako hlad definovať. Keď o hlade hovoria politici alebo medzinárodné humanitárne skupiny, zvyčajne majú na mysli dlhodobý nedostatok uspokojivého množstva potravy. Tento typ hladu býva označovaný ako hlad chronický. Obvykle ho spôsobuje zlá dostupnosť jedla, nedostatok potravín alebo chudoba. Chronický hlad sa bežne vyskytuje v rozvojových oblastiach či vojnových zónach.

Fyzický hlad môžeme definovať ako dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.

Organizácia Spojených národov definuje hlad ako obdobie, keď ľudia pociťujú vážnu potravinovú neistotu, čo znamená, že celé dni nejedia kvôli nedostatku peňazí, prístupu k potravinám alebo iným zdrojom.

Čo sa deje s telom, keď máme hlad?

ŽALÚDOK - ak sme sa dlho nenajedli, dá signál mozgu, že je prázdny
KRV - po spotrebovaní zvyšku energie z posledného jedla nám klesá hladina glukózy v krvi
MOZOG - informácie z celého tela idú do mozgu, ktorý rozdá ďalšie pokyny
TRÁVIACA SÚSTAVA na čele so ŽALÚDKOM začne produkovať hormón ghrelín
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA (pankreas) - zareaguje na pokles hladiny glukózy v krvi a prestáva produkovať inzulín

Ako hlad dopadá na naše telo?

BLÚDIVÝ NERV - Vysiela signály do mozgu o tom, ako plný alebo prázdny váš žalúdok je. Funguje ako diaľnica medzi mozgom a črevami.
BUNKY TRÁVIACEJ SÚSTAVY - Bunky v žalúdku a čreve začnú produkovať hormón ghrelin, ktorý vyvolá pocit hladu. Vyššie hladiny ghrelinu sú spojené s nárastom obezity.
ŽALÚDOK - Keď je váš žalúdok prázdny po dobu najmenej dvoch hodín, začne sa sťahovať, čím posúva zostávajúce jedlo do čriev. Toto sťahovanie môže byť tak intenzívne, že môže aj bolieť a spôsobovať kŕče.
MOZOG - Pocit hladu zvyšuje vašu impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia. Preto sa hovorí, že nie je vhodné nakupovať nalačno, často totiž kúpime aj to, čo nepotrebujeme.
KREV - Ak máte hlad, hladiny kľúčových živín v krvi, vrátane glukózy, aminokyselín a mastných kyselín, dosahujú najnižších koncentrácií. V tejto chvíli je teda na čase ísť si dať niečo dobré na jedenie, pretože inak vaše telo nebude mať dostatok energie pre jeho fungovanie. To môže byť spojené s impulzívnou náladou, bolesťou hlavy a nevoľnosťou.
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA - Hlad zamedzuje pankreasu produkovať hormón inzulín. Ten sa teda nemôže správne uvoľňovať do krvného riečišťa a roznášať živiny po celom tele.

Príčiny hladu a biedy

Svet produkuje dostatok potravín pre všetkých, no ich distribúcia je nerovnomerná. Globálny potravinový systém je navyše kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré sa zameriavajú na výrobu spracovaných potravín.

Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený "príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla". Táto predstava, ktorá pretrváva od 18. storočia, je však nesprávna a vzďaľuje nás od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.

V skutočnosti zohrávajú väčšiu úlohu nerovnosť a ozbrojené konflikty. Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý človek dostal viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné.

Nerovnosť a ozbrojené konflikty: Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín a vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku "hurikánu hladu", keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment: Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.
Chudoba a systémové nerovnosti: Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.

Wallersteinova teória sveto-systému

Immanuel Wallerstein sa pokúša vysvetliť nerovnosti medzi krajinami sveta. Jeho teória sveto-systému je založená na predpoklade, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté.

Krajiny severozápadnej Európy vybudovali silné štáty v dôsledku série historických, ekologických a geografických udalostí a v dôsledku záujmov rôznych miestnych skupín. Tieto krajiny nazýva "jadrom" kapitalistickej svetovej ekonomiky. Úplný opak predstavujú krajiny so slabými štátmi a slabou ekonomikou - "periféria". Tretia štrukturálna pozícia vo svetovej ekonomike - teda "semiperiféria" - stojí takmer vo všetkých ohľadoch niekde uprostred. Jej funkcia je predovšetkým politická - má tlmiť prípadný politický odpor, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku bipolárneho systému nerovných odmien.

Situácia s pretrvávajúcimi nerovnosťami a hladom vo svete - s bohatstvom oplývajúcimi štátmi jadra, skromne žijúcou semiperifériou a chudobnými periférnymi krajinami, ktoré často trpia hladomorom - nie je v žiadnom prípade spontánna či prirodzená. Krajiny jadra sa úmyselne snažia držať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním sily svojich štátnych mechanizmov.

Globálna kríza hladu: ako sme sa sem dostali?

Afrika a hlad

Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho podvýživa a choroby. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.

Možnosti riešenia

Medzi najúčinnejšie spôsoby boja proti hladu patrí zvýšenie produkcie potravín, zabezpečenie ich rovnomernejšieho rozdeľovania a ochrana pred škodcami. Dôležité je aj zníženie populačného rastu prostredníctvom programov plánovaného rodičovstva a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi.

Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
Zlepšenie infraštruktúry: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín. Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné, než sa pokazia.
Zníženie populačného rastu: Jedným z riešení je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.
Riešenie nerovnosti a chudoby: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvýživené deti.
Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy. Je však dôležité, aby pomoc bola efektívna a nebola spojená s podmienkami, ktoré by mohli zhoršiť situáciu v rozvojových krajinách.
Edukácia a osveta: Edukácia a osveta hrajú významnú úlohu v boji proti hladu. Skutočnosť, že viac ako miliarda obyvateľov našej planéty hladuje, je nepochybne najväčším škandálom súčasnosti. Napriek tomu, že ľudstvo disponuje takým bohatstvom ako nikdy v minulosti, zomiera každých 5 sekúnd od hladu jedno dieťa do desať rokov.

GMO ako riešenie hladu?

Záchrana ľudstva od hladu patrí už tradične medzi hlavné argumenty obhajcov poľnohospodárskych GMO. Predstavitelia biotechnologických firiem, ich lobistických nátlakových združení typu ILSI, ako i pracovníci nimi platených PR agentúr už dvadsať rokov upozorňujú na nárast počtu obyvateľov Zeme, ktorý by mal okolo roku 2050 presiahnuť 9 miliárd, a na simultánne znižovanie poľnohospodárskeho potenciálu v dôsledku narastajúcej urbanizácie, degradácie pôdy a klimatických zmien. Toto podľa nich predstavuje výzvu na ktorú môžu priniesť primeranú odpoveď iba geneticky modifikované plodiny (GMP).

Riešenie hladu vo svete pomocou pestovania geneticky GMP je založené na dvoch predpokladoch. Prvým sú údajne výrazne vyššie hektárové výnosy GMP ako dnešných konvenčných plodín a podľa druhého dnes veľké množstvo ľudí hladuje kvôli nedostatočnej výrobe potravín.

Hneď na začiatku treba povedať, že primárnym zámerom transgenézy zameranej na získanie dnes pestovaných GMP nebolo dosiahnutie vyšších hektárových výnosov. Viac ako 99% z nich bolo modifikovaných s cieľom zracionalizovať používanie pesticídov a to prostredníctvom sprostredkovania tolerancie na niektorý z nich (najmä na herbicíd Roundup) alebo zabezpečenia ich generovania samotnou rastlinou (insekticíd Bt), alebo sprostredkovania kombinovaných vlastností.

Štatistiky sú neúprosné. Podľa FAO sa dnes vyrobí dostatok potravín pre 8 miliárd ľudí, čo je o jednu celú miliardu viac ako svetová populácia. Opäť podľa FAO má svetové poľnohospodárstvo potenciál uživiť i bez GMO 12 miliárd obyvateľov. Príčinou hladovania miliónov detí, žien a mužov teda určite nie je nedostatočná výroba alebo malý potenciál konvenčného poľnohospodárstva, ale celý rad faktorov, na prvom mieste nedostatok prostriedkov u hladujúcich na obstaranie (reálne existujúcich) potravín. Je to extrémna chudoba vo veľkých častiach sveta, ktorá do veľkej miery vyplýva z ekonomickej polarizácie, ku ktorej došlo za posledných 30 rokov.

Globálny index hladu

Globálny index hladu (GHI) je štatistický nástroj, ktorý vyjadruje stav hladu v danej krajine. Zohľadňuje podiel ľudí trpiacich podvýživou, podiel podvyživených detí do päť rokov a detskú úmrtnosť.

Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu „hladu“ v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť. Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie. V praxi sa podľa zainteresovaných nedá dosiahnuť ani jedna z týchto hodnôt. Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.

Podľa Toma Arnolda, generálneho riaditeľa Concern Worldwide je úplne najzásadnejšie zabezpečiť „vhodnú a primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života!“

Správa odporúča, aby krajiny, ktoré sa chcú vysporiadať s hladom urobili:

cieliť kroky v prospech tehotných žien a u detí do dvoch rokov života
riešiť základné príčiny podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty
zapojiť a podporovať tých, ktorí pôsobia na miestnej úrovni na zlepšovaní výživy obyvateľstva
výživa, najmä výživa malých detí, by mala byť prioritou vlád jednotlivých štátov

Rebríček krajín s najvyšším výskytom hladu (nárast)

Demokratická republika Kongo
Komory
Burundi
Severná Kórea
Svazijsko
Zimbabwe
Guinea-Bissau
Libéria
Gambia
Kuvajt

Rebríček krajín s najvyšším poklesom hladu od roku 1990

Peru
Saudská Arábia
Irán
Ghana
Tunisko
Mexiko
Turecko
Malajzia
Kuvajt
Gambia

Podľa odborníkov je kľúčové zabezpečiť primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života a zamerať sa na zdravie žien, najmä matiek. Krajiny by mali riešiť základné príčiny podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty, a podporovať miestne iniciatívy na zlepšenie výživy obyvateľstva.

Globalizácia a chudoba

Globalizácia je často kritizovaná za prehlbovanie chudoby. Napriek normalizácii a štandardizácii spoločnosti klesá životná úroveň väčšiny ľudí, prehlbuje sa sociálna nerovnosť a bieda tretieho sveta sa dostáva do Európy.

Oleg Suša hovorí o globálnej nerovnosti ako o viditeľnej nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom). Globalizácia a lokalizácia sú hnacími silami novej polarizácie, v ktorej sú chudobní viazaní na priestor a bohatí na čas. Kapitál mizne za hranicami a nadnárodná ekonomika likviduje lokálnu.

Ulrich Beck upozorňuje, že nadnárodné spoločnosti vypovedajú lojalitu národnoštátnym aktérom a vyhýbajú sa plateniu daní. Naomi Kleinová pripomína vykorisťovanie v nadnárodných korporáciách, ktoré sa dostalo na úroveň 19. storočia. Zefektívňovanie výroby vedie k znižovaniu pracovných miest, prehlbovaniu chudoby a nezamestnanosti.

Marek Hrubec upozorňuje na riziká globalizovaného sveta a autoritatívne obmedzenia.

Výživa a zdravie

Strava zohráva zásadnú úlohu v našom zdraví a môže predchádzať civilizačným chorobám. Zlá strava je dnes najväčším rizikovým faktorom predčasného úmrtia, dokonca významnejším ako fajčenie. Výživa je komplexná téma a záleží na celkovom kontexte jedálnička.

Zdravotné problémy, ktoré výživa ovplyvňuje

Obezita a nadbytok tukového tkaniva: Obezita zvyšuje riziko ochorení ako diabetes 2. typu, kardiovaskulárne choroby, hypertenzia a metabolický syndróm.
Výživa a zdravie srdca: Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou predčasného úmrtia. Správnou výživou je možné mnohým týmto problémom predchádzať.
Výživa a mozog: Strava ovplyvňuje vývoj, funkciu a starnutie mozgu. Nevyvážená výživa môže prispieť ku kognitívnemu úpadku, depresiám a neurodegeneratívnym ochoreniam.
Pečeň a nealkoholové stukovatenie pečene (NAFLD): NAFLD je najčastejšie chronické ochorenie pečene a úzko súvisí s obezitou, inzulínovou rezistenciou a diabetom 2. typu.
Vplyv výživy na zdravie mikrobiómu: Črevný mikrobióm hrá zásadnú úlohu v trávení, metabolizme a regulácii imunitného systému.
Svaly, kosti a pohybový aparát: Strava ovplyvňuje svalovú hmotu, silu a hustotu kostí, čo ovplyvňuje riziko pádov, zlomenín a straty mobility.

Základné stravovacie návyky v prevencii ochorení

Udržiavanie zdravej hmotnosti: Prevencia obezity znižuje riziko metabolických porúch, kardiovaskulárnych chorôb a NAFLD.
Dostatok bielkovín: Podporuje svalovú syntézu, regeneráciu a prevenciu sarkopénie.
Zdravé tuky: Znižujú zápal, podporujú zdravie ciev, mozgu a pečene.
Vláknina: Podporuje črevný mikrobióm, reguluje cholesterol a hladinu cukru v krvi.
Polyfenoly a antioxidanty: Chránia bunky pred oxidačným stresom, podporujú zdravie mozgu a znižujú zápal.
Vápnik a vitamín D: Slúžia na prevenciu osteoporózy a udržanie pevnosti kostí.
Zníženie príjmu pridaného cukru, fruktózy a nasýtených tukov: Pomáha predchádzať metabolickým poruchám, NAFLD a inzulínovej rezistencii.

Syntetické jedlo ako riešenie?

Fínskym vedcom sa podarilo vytvoriť jednobunkovú bielkovinu len za pomoci elektrickej energie, vody, mikróbov a oxidu uhličitého. Tento proteín môže byť riešením hladomoru v rozvojových krajinách, pretože jeho výroba nie je závislá od poľnohospodárskych podmienok.

Alarmujúci nedostatok potravín, zhoršujúca sa podvýživa a prudké šírenie chorôb môžu v palestínskom Pásme Gazy spôsobiť "explóziu" detských úmrtí, varovala v pondelok Organizácia Spojených národov (OSN).

Agentúry OSN po 20 týždňoch vojny Izraela proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas upozornili, že potraviny a nezávadná voda sa stali na palestínskom území "neuveriteľne vzácnymi", a dodali, že prakticky všetky malé deti majú nákazlivé choroby.

"Pásmu Gazy hrozí explózia zbytočných úmrtí detí, ktorým sa inak dá predísť, a znásobí to už aj tak neznesiteľnú mieru detských úmrtí v Pásme Gazy," povedal Ted Chaiban, zástupca šéfa Detského fondu OSN (UNICEF) pre humanitárnu činnosť.

Najmenej 90 percent detí vo veku do päť rokov v Pásme Gazy trpí jednou alebo viacerými nákazlivými chorobami, uvádza sa v spoločnom hodnotení agentúr OSN pre deti, potraviny a zdravie. Až 70 percent detí malo dva týždne pred vypracovaním hodnotenia hnačku, čo je 23-násobné zvýšenie v porovnaní s rokom 2022.

"Hlad a choroba sú smrtiaca kombinácia," napísal vo vyhlásení riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre núdzové situácia Mike Ryan.

"Je pravdepodobnejšie, že hladné, zoslabnuté a hlboko traumatizované deti ochorejú, a deti, ktoré už sú choré, predovšetkým na hnačku, nemôžu dobre vstrebať živiny," vysvetlil. "Je to nebezpečné a tragické a deje sa to pred našimi očami," dodal.

Štatistiky o hlade a podvýžive

Najnovší výskum ukazuje, že v súčasnosti trpí na svete hladom 735 miliónov ľudí.

Rím/New York/Ženeva - Počet hladujúcich ľudí vo svete sa zvýšil o 122 miliónov v dôsledku pandémie, prírodných katastrof a konfliktov, vrátane vojny na Ukrajine. Najnovšia správa z roku 2023 uvádza, že v roku 2022 čelilo hladu 691 až 783 miliónov ľudí, v strednom rozmedzí 735 miliónov. To predstavuje nárast o 122 miliónov ľudí v porovnaní s rokom 2019 pred pandémiou COVID-19.

Zatiaľ čo počet hladujúcich sa medzi rokmi 2021 a 2022 zastabilizoval, na svete stále existuje veľa miest, ktoré čelia prehlbujúcej sa potravinovej kríze. Pokrok v znižovaní hladu nastal v Ázii a Latinskej Amerike, no v roku 2022 bol hlad stále na vzostupe v západnej Ázii, Karibiku a vo všetkých subregiónoch Afriky.

V správe sa uvádza, že približne 29,6 percenta svetovej populácie, čo zodpovedá 2,4 miliardám ľudí, nemalo stály prístup k jedlu, merané prevalenciou strednej alebo závažnej potravinovej neistoty. Spomedzi nich asi 900 miliónov jednotlivcov čelilo závažnej potravinovej neistote. Možnosť ľudí dostať sa k zdravej strave sa medzitým na celom svete zhoršila: viac ako 3,1 miliardy ľudí na svete - alebo 42 percent - si v roku 2021 nemohlo dovoliť zdravú výživu. To predstavuje celkový nárast o 134 miliónov ľudí v porovnaní s rokom 2019.

Milióny detí mladších ako päť rokov naďalej trpia podvýživou: v roku 2022 bolo 148 miliónov detí mladších ako päť rokov (22,3 percenta) zakrpatených a 45 miliónov (6,8 percenta) bolo strádajúcich. 37 miliónov detí (5,6 percenta) v rovnakej vekovej kategórii malo nadváhu.

Podľa správy UNICEF 149 miliónov detí pod päť rokov je na svoj vek zakrpatených a 50 miliónov je príliš štíhlych na svoju výšku. Približne polovica detí pod päť rokov, teda 340 miliónov, trpí nedostatkom základných vitamínov a živín ako sú vitamín A a železo, 40 miliónov je obéznych.

S rastúcim vekom detí sa podľa správy stáva alarmujúcim ich vystavenie nezdravej strave. Ako sa uvádza v správe, od roku 2000 do roku 2016 vzrástol pomer detí od päť do 19 rokov s nadváhou z jedného dieťaťa z desiatich na takmer jedno dieťa z piatich.

Podvýživa môže za polovicu všetkých úmrtí. Medzi najčastejšie príčiny úmrtí u detí mladších ako päť rokov patrí zápal pľúc, komplikácie v dôsledku predčasného pôrodu a počas pôrodu, ako aj hnačkové ochorenia či malária. Najväčším zabijakom je však podvýživa, ktorá má na svedomí viac ako polovicu všetkých úmrtí. Situácia je obzvlášť kritická pre deti v oblastiach južnej Ázie, západnej a strednej Afriky.

Tabuľka: Porovnanie faktorov ovplyvňujúcich hlad

tags: #hlad #a #podvyziva #vo #svete #statistiky

Populárne príspevky:

Faktor	Vplyv na hlad
Chudoba	Znižuje dostupnosť potravín pre jednotlivcov a komunity.
Ozbrojené konflikty	Narušujú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov.
Klimatické zmeny	Spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu.
Nerovnosť