Hlad je najlepší kuchár: Význam a pohľad na slovenské príslovie

Slovenské príslovie „Hlad je najlepší kuchár“ je hlboko zakorenené v mnohých kultúrach a národoch po celom svete a prináša so sebou veľkú pravdu o ľudskej prírode a našom vzťahu k jedlu. Tento výrok sa odvoláva na skutočnosť, že keď sme naozaj hladní, dokážeme oceniť jedlo na plno, bez ohľadu na jeho jednoduchosť alebo zložitosť.

Je zaujímavé pozorovať, ako sa naše vnímanie chutí mení, keď sme postavení pred fyziologickú potrebu - hlad. V časoch, keď je jedla dostatok a naše chuťové poháriky sú neustále stimulované rôznorodými a exotickými chutiami, sa môže stať, že stratíme schopnosť cítiť skutočnú chuť jedla. Z tohto hľadiska môžeme povedať, že hlad nie je len fyziologickým stavom signalizujúcim potrebu energie, ale aj psychologickým stavom, ktorý zvyšuje našu schopnosť oceniť jednoduché potešenia.

V tejto súvislosti nám príslovie „Hlad je najlepší kuchár“ môže otvoriť oči a urobiť z nás vďačnejších za potraviny, ktoré máme. Pre tých, ktorí nevedia, kedy príde ich ďalšie jedlo, nie je hlad len metaforou, ale každodennou realitou. Okrem toho, tento výrok nám môže pripomenúť, že v mnohých častiach sveta je hlad stále vážnym problémom.

Hlad ako motivácia k vďačnosti

Hlad nás primäva k tomu, aby sme boli vďační za akékoľvek jedlo, ktoré máme k dispozícii. Keď je žalúdok prázdny a telo volá po energii, zrazu sa aj to najjednoduchšie jedlo zdá byť lahodné. Chlieb s maslom môže pôsobiť ako kulinárske dielo, a jednoduchá polievka sa môže zdať ako najchutnejší pokrm na svete.

Zdroj: Wikimedia Commons

Psychologický aspekt hladu

Hlad nie je len fyziologický stav signalizujúci potrebu energie, ale aj psychologický stav, ktorý zvyšuje našu schopnosť oceniť jednoduché potešenia.

Filozofický pohľad na hlad

Z filozofického hľadiska nám hlad umožňuje prehodnotiť, čo v živote považujeme za dôležité. V situáciách, keď sme naozaj hladní, sa naše priority rýchlo zredukujú na základné potreby.

Príklad extrémnej situácie

Autor Juro.mm sa zamýšľa nad extrémnymi situáciami a pýta sa: Bol si už že veľmi, ale že naozaj veľmi hladný? Nemyslím tak hladný, že je 10:30 a do obeda zostávajú ešte skoro dve hoďky. Alebo že sa zhulíš a potom by si zožral aj zmrazené kuracie drobky z mrazáku. Myslím tak hladný, že by si preskočil dakomu plot, chytil zlatého retrievera Rockyho, odvliekol ho domov, zabil sekerou a zožral. Verím že nebol. Ale Angel s Tomášom z Krompách bol. A nie raz.

Psi im zachutili už predtým, naposledy to bol Slovenský čuvač menom Brok. Celé je to pochopiteľné. Zemáky sú už vyhrabané, jelene sa ťažko chytajú, srnky ujdú a medvede sa ešte vedia ubrániť. Najlepšie živené zviera, relatívne rýchlo a ľahko chytiteľné, zostáva pes. Takže, na Spiši sa stávajú v noci zo strážnych psov - psi strážené a z Rómov zberačov - Rómovia lovci.

Ďalšie slovenské porekadlá o hlade

Slovenské porekadlá o hlade:

Brucho sú najlepšie hodiny.
Niet ťažšej noše nad prázdne brucho.
Plné brucho nerado sa učí.
Plné brucho - prázdna hlava.
Prázdne brucho - hluché ucho.
Hlad sa slovami utíšiť nedá.
Hlad sa smrti rovná.
Hladnému sa o čertoch sníva.
Hladnému vždy k poludniu zvonia.
Hladný sa nepýta, kedy je poludnie.

Ako zmeniť jedálniček a pritom jesť chutne?

Alternatívny pohľad na hlad

Niektorí ľudia, ktorí nie sú oboznámení s danou problematikou, s istotou tvrdia, že hlad je najlepší kuchár. Takéto nezmysly vštepujeme deťom do hláv. Hlad je totiž zákerný a nie kuchár. Objaví sa nečakane. Keď sme v kuchyni alebo v jej blízkosti, po hlade niet ani stopy. Spokojne si ideme ľahnúť po preflákanom dni.

On to cíti a keď sa nám začínajú snívať naše prvé, zatiaľ iba jemné erotické sníčky, prihlási sa o slovo: „Nedriemaj! Ja by som jedol!“ Tvárime sa zásadovo, to znamená, že my teda v žiadnom prípade nie. Musíme ho vytrestať, keď nám už odplašil zo sna tú dlhonohú blondínku.

Vstávame a pomalými krokmi sa presúvame smerom do kuchyne. Tvárime sa, že chceme ísť do chladničky. To, že máme takýto podlý zámer, nedávame najavo. Aby sme sa neprezradili, robíme malú okružnú prehliadku po kuchynskej linke. Je tu ráno, nikotín a kofeín nám spoločne s antialergénmi prúdi v žilách. A ten chumaj - hlad je tu zase. Nič sa nedá robiť, musíme ho nejako ukojiť.

Syrovo-šunkový koláč: Recept pre hladných

Máme tu jeden recept aj s návodom, doplnený fotkami. To by sme mali zvládnuť ľavou zadnou. Nazveme to syrovo-šunkový koláč.

Ingrediencie:

Nebudeme písať, čo a koľko toho budeme potrebovať. Jednoznačne treba zvyšovať našu kreativitu. Už sme si akosi zvykli dostať všetko pekne naservírované na tanieri. Začíname. Jarnú cibuľku (v Nemecku ju dostať celý rok, lebo Holandsko je taká zázračná krajina, kde sa všetko urodí aj cez zimu a dá sa to sem priviezť) pokrájame. Cak, cak, cak. Bacha na prsty! Keď nemáme po ruke jarnú, môže upotrebiť aj takú obyčajnú. To je tá čo vyzerá ako ja. Pekná guľatučká. Ale radšej použijeme pór. Nezapisujte si tento recept. Len čo nás to zdržiava vo výklade. Nasekáme si toho tak akurát, aby dobre bolo. Keď sme už zabili a rozontotovali ten cibuľový pór, mali by sme teraz vytiahnuť z chladničky to ostatné. No nečumte na mňa ako puk. Radšej to dočítajte do konca, nech nebeháte stále do Lidla po každú ingredienciu zvlášť. Salámček posekáme spôsobom hlava-nehlava. Nič si z toho nerobíme, kúpili sme ho už neživý. Nešetríme ani papriku. Na tomto jednom, osamelom, bezbrannom kúsku prírody sa dosýta vyvŕšime za jej štipľavé sestry. V globále povedané, neškodnú zeleninu rozsekáme na cimpr-campr. Postupne to sypeme do misky. Nakoniec by sme to všetko mali premiešať. Radšej teda volíme misisko ako misku. Ešte nemiešame. Môžeme, ale fakt to nemá ešte zmysel. Teraz pridáme to ostatné. 2 x 2 vajíčka, 4 biele, stredne obézne jogurty. Tie anorektické nepoužívame, lebo sme seriózna kuchyňa. Pozrieme sa na obrázok a zistíme, že jogurtíky sú tam iba 3. Čo teraz? Klídek, ten ostatný som tam nakoniec ešte prifrcol, aby z toho bola dokonalá malta. Čo tam ešte máme? Nastrúhaný syr. Keď si ho sami strúhame, tak by mal byť lepší, ale toto je pohodlnejšie a hlavne rýchlejšie. Aj tak to v peci všetko zhorí, ak to načas nevytiahneme von. Tie dve rolky sú lístkové cesto. Aj s papierom na pečenie. Poznámka na okraj pre úplných elévov kuchárskeho umenia. Tieto dve posledné veci (papyrus a cesto) nedávame do tej misy. V ďalšom uvidíme, prečo tak nelogicky činíme. Dochutíme si to podľa vlastného zobáka. Sto ľudí, sto chutí. Priatelia, tak tu Vám predstavujem kaleráb. Ten je tu celkom omylom. Naozaj, ten tam nedávame. Keď som fotil tie jednotlivé komponenty, prišlo mi ho ľúto. Tak som ho cvakol a musel som mu sľúbiť, že ho uverejním na blogu. Niektoré kaleráby sú strašné narcisoidné. No poď môj, šup naspäť do kúľšranku. Opakujem, kaleráb nie!

Postup:

Teraz je už naozaj najvyšší čas rozhajcovať pec, sporák, trúbu, rúru. Kto čo má, tak nech to riadne rozpáli. Partnerov, životných a aj neživotných, necháme momentálne bokom, lebo ak sme už zabudli, tak sme strašne hladní. Rozbalíme cestíčko s papierom na pečenie a vystelieme ním plech. Dobrá rada za groš: papier prosím pekne na spodok, to znamená, že sa nachádza medzi cestom a plechom. Skôr ako našu zarobenú zmesicu pochutín vysypeme lejovitým spôsobom na cestový epitel, rýchlym a krátkym pohľadom sa presvedčíme, že sme to premiešali. Premiešame to a vykydneme to. Mali by sme aspoň zhruba vedieť, koľko sa to má piecť. Otvoríme smetiak, vyberieme obal z cesta a prečítame si to tam. Obal opätovne zahodíme, umyjeme si ruky a vložíme to celé do pece. Šéfkuchárovi zahlásime: „Úloha splnená!“ Nastavíme si biologické hodiny na 20 - 25 minút. Bodla by kávička. Neváhame a jednu si spravíme. A takto vyzerá výsledný produkt nášho snaženia.

tags: #hlad #je #najlepsi #kuchar #vyznam