Optimálna hĺbka orby pre zemiaky
Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku hĺbky orby pri pestovaní zemiakov, s ohľadom na rôzne aspekty, ako príprava pôdy, agrotechnické postupy a špecifiká poľnohospodárskej výroby.
Úvod do prípravy pôdy pre zemiaky
Správna príprava pôdy pred sejbou je kľúčová pre úspešné pestovanie zemiakov. Cieľom predsejbovej prípravy pôdy je optimalizovať pomer vody a vzduchu v pôde, aby sa vytvorili ideálne podmienky pre klíčenie, rast a vývoj rastlín. Správna predsejbová príprava pôdy spočíva v dostatočnom zapravení pozberových zvyškov do pôdy, v prevzdušnení pôdy, ako aj v zachovaní dobrého vlahového režimu v pôde.
Voľbu použitia agrotechnického postupu nechávame až na čas tesne pred sejbou, keď sa rozhodujeme na základe aktuálneho počasia. Ak je vonku vlhko, vyberieme si takú prípravu pôdy, ktorá ju presuší. A preto o tom, akú technológiu obrábania pôdy zvoliť, vo veľkej miere rozhoduje práve predplodina. Pri neskoro zberaných plodinách, ako je napríklad kukurica na siláž, treba brať do úvahy aj potenciálne riziko v podobe rezíduí herbicídov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vzchádzanie a rast následne siatej ozimnej obilniny.
Konvenčné obrábanie pôdy (orba)
Orba, ako tradičná metóda obrábania pôdy, má niekoľko výhod a nevýhod.
Výhody orby
Za výhody daného systému je možné považovať najmä rýchle presušenie, prevzdušnenie a prehriatie pôdy, kompletné zapravenie pozberových zvyškov predplodiny a urýchlenie mineralizácie (rozkladu) organickej hmoty. Orba poskytuje aj dobré fytosanitárne opatrenie, ktoré reguluje zárodky chorôb a škodcov vyskytujúcich sa na pozberových zvyškoch.
Nevýhody orby
Daný systém obrábania pôdy má však aj svoje nevýhody. Sú nimi najmä vysoká energetická a časová náročnosť. Nežiaduce je tiež rýchle presúšanie pôdy a rýchly rozklad často deficitnej organickej hmoty. Neustále obracanie pôdy má negatívny vplyv aj na pôdny život. Okrem toho sa vytvára pôdna zásoba semien burín v celom obrábanom profile pôdy. Dlhodobým oraním dochádza k tvorbe utuženej pôdnej vrstvy, tzv. podorničnej podlahy. Konvenčné obrábanie má stále svoje opodstatnenie v poľnohospodárskej praxi, najmä vo vyššie položených oblastiach.
Alternatívne metódy obrábania pôdy
V súčasnosti sa v praxi v rámci pestovania obilnín využíva najmä bezorbové alebo tzv. minimalizačné obrábanie pôdy.
Minimalizačné obrábanie pôdy (bezorbové)
Pojem „minimalizačné“ sa v súvislosti s bezorbovou technológiou začal používať začiatkom 90. rokov v súvislosti so znižovaním počtu prejazdov po poli, hĺbky spracovania a celkových nákladov na obrábanie pôd. Z technológie majúcej za prvoradý cieľ ušetrenie nákladov sa postupom času vyvinula komplexná agrotechnika, rešpektujúca potreby jednotlivých plodín. Bezorbové obrábanie pôdy sa na rozdiel od orby nezakladá na prevracaní pôdy, ale na jej prekyprovaní pomocou radličkového alebo tanierového náradia do hĺbky 15 - 25 cm. Oproti orbe je výhoda v nižšej energetickej náročnosti a vo vyššej plošnej výkonnosti.
V minimalizačných technológiách však číhajú aj určité riziká. Ide o selekciu určitých druhov burín, ako aj o problematické zapravenie väčšieho množstva pozberových zvyškov do pôdy.
Pôdoochranné obrábanie pôdy
Spolu s výskumom a vývojom nových technológií sa v praxi čoraz viac začína uplatňovať tzv. pôdoochranné obrábanie pôdy, dnes známe skôr ako pásové obrábanie (Strip-Till) alebo priama sejba do neobrobenej pôdy (No-Till). Pásové obrábanie spočíva v obrobení pôdy len v pásoch, do ktorých je súčasne alebo vďaka presnej GPS navigácii následne vysiate osivo. Priama sejba spočíva v umiestnení osiva pomocou špeciálnych sejacích strojov priamo do neobrobenej pôdy, často pokrytej porastom medziplodiny.
V praxi sa pásová sejba využíva najmä pri pestovaní širokoriadkových plodín ako kukurica, slnečnica či cukrová repa. Svoje uplatnenie má aj v prípade pestovania sóje a dobré výsledky sa na Slovensku dosahujú i pri pestovaní repky.
Tieto nové technológie poskytujú najmä výrazné šetrenie nákladov na prípravu pôdy a sejbu (50 - 70 %), zároveň tiež poskytujú vysokú plošnú výkonnosť. Dôležitým aspektom je úspora pôdnej vlahy, menšie prehrievanie pôdy, priaznivý vplyv na pôdny život a obsah organickej hmoty v pôde. Tak ako každá nová technológia, aj zavedenie týchto postupov do praxe si vyžaduje zmenu myslenia agronóma aj vedenia podniku. Novú technológiu treba najskôr odskúšať a ponaučiť sa z prvotných chýb.
Aj keď sa to dnes ešte nezdá, na základe vývoja poľnohospodárskej výroby môžeme predvídať, že pásová aj priama sejba sú budúcnosťou rastlinnej výroby. Tento scenár vychádza z predpokladov stále stúpajúceho tlaku na ekonomiku výroby, z klimatických zmien, deficitu vlahy a absencie organickej hmoty v pôde.
Osobitosti výrobného procesu v poľnohospodárstve
Poľnohospodárstvo zabezpečuje výživu obyvateľstva a je základným pilierom existencie spoločnosti. Hlavným výrobným prostriedkom je pôda a charakteristickou činnosťou je jej obrábanie, pestovanie plodín a chov zvierat. Hlavnými produktami sú potraviny a krmoviny, vedľajšími surovinami pre priemysel.
Poľnohospodárska výroba sa odlišuje od priemyselnej viazanosťou na pôdu, závislosťou od klimatických podmienok a biologickým charakterom výrobného procesu. Pôda má rôznu úrodnosť, fyzikálne vlastnosti a potrebu úprav, čo ovplyvňuje náklady. Klimatické podmienky majú vplyv na potreby plodín na zavlažovanie a môžu spôsobiť zničenie úrody. Výrobný proces je sezónny a vyžaduje určitý čas trvania, čo ovplyvňuje tržby podnikov.
Výrobný proces v poľnohospodárstve predstavuje súhrn pracovných a technologických dejov, ktoré prebiehajú pri postupných premenách vstupných prvkov na výsledný produkt. Základnými faktormi sú pracovníci, prostriedky hmotného majetku a vstupné prvky. Každý výrobný proces má stanovený cieľ, vymedzený priestor, technológiu a nároky na vstupy.
Poľnohospodárska výroba sa líši od priemyselnej dlhodobosťou, prerušovanosťou a územnou rozptýlenosťou. Výrobný proces závisí na pôde, ktorá je plošne rozmiestnená, nepremiestniteľná a nerozmnožiteľná. Pôda má rôznorodé vlastnosti, ktoré kolíšu vplyvom poveternostných činiteľov.
Výrobný proces rastlinných produktov sa vyznačuje tým, že väčšina pracovných predmetov, pôda a rastliny, sú nepohyblivé a umiestnené v prírode. Pracovný prostriedok a pracovná sila spracovávajú tieto pracovné predmety v danom prírodnom prostredí. Výrobný proces závisí na poveternostných podmienkach a slnečnom žiarení. Termíny začiatku a konca rovnakých operácií v pracovných postupoch sú rôzne v jednotlivých rokoch. Väčšina operácií v rastlinnej výrobe sú operácie mobilné, prebiehajú priamo na poli. Súpravy sú premiestňované k pracovnému predmetu, ktorý spracovávajú za pohybu. Vzhľadom k plošnému rozmiestneniu pracovných predmetov je potrebné vynaložiť značnú energiu na pohyb súprav. Vzhľadom k rozsiahlosti a rozmanitosti výrobného programu je potrebný veľký počet špecializovaných mechanizačných prostriedkov.
Pracovné postupy majú pomerne málo stálych a opakujúcich sa operácií. Rôznorodé operácie sa striedajú po krátkych časových úsekoch. Priebeh rovnakých operácií sa musí prispôsobovať konkrétnym pracovným podmienkam i v priebehu toho istého vegetačného obdobia alebo agrotechnického termínu. Pre poľnohospodársky výrobný proces je charakteristický veľký objem dopravy rôznorodých materiálov s rôznou objemovou hmotnosťou.
Poľnohospodársky výrobný proces má priamy a významný vplyv na životné prostredie. Poľnohospodárska produkcia je do značnej miery závislá na danom genetickom fonde pestovaných plodín a chovaných zvierat a jeho využití. Dosiahnuté výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe sú závislé na tom, do akej miery zabezpečia zvolené výrobné, prípadne technologické postupy, optimálne podmienky pre rast a zrenie plodín a pre životné pochody zvierat.
Typy poľnohospodárskej výroby
Podľa intenzity hospodárenia rozlišujeme niekoľko typov poľnohospodárskej výroby:
- Drobné farmárstvo: Súkromne hospodáriaci roľníci s limitovanou rozlohou pôdy, menšími vstupmi a menším stupňom mechanizácie a chemizácie. Produkcia slúži prevažne k prežitiu roľníka.
- Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo: Veľké rozlohy polí, vysoký stupeň mechanizácie a chemizácie, koncentrácia zvierat a pestovanie širokej škály plodín.
- Ekologické poľnohospodárstvo: Tradičný spôsob hospodárenia, ktorý vylučuje chemizáciu a zbytočné podávanie liečiv a rastových stimulátorov. Uprednostňuje sa striedanie plodín a používanie organických hnojív.
Členenie výrobného procesu
V súvislosti s biologickým charakterom poľnohospodárskej výroby má mimoriadny význam organizačná stránka zabezpečenia pracovných postupov. Každá operácia má svoju nadväznosť a časovú lehotu (agrotechnický termín), ktorej začiatok a koniec sú presne stanovené podľa biologických hľadísk. Denný časový fond pre vykonávanie operácií je väčšinou obmedzený a v niektorých prípadoch je využiteľný čas v priebehu agrotechnického termínu ďalej skrátený nepriaznivými poveternostnými podmienkami.
Hĺbka orby je jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú úrodu zemiakov. Zemiaky vyžadujú kyprú pôdu, ktorá umožňuje tvorbu a rast hľúz. Optimálna hĺbka orby závisí od typu pôdy, predplodiny a klimatických podmienok. Vo všeobecnosti sa odporúča orba do hĺbky 20 - 30 cm. Táto hĺbka zabezpečuje dostatočné prekyprenie pôdy a zapravenie organickej hmoty. V ťažších pôdach môže byť potrebná hlbšia orba, aby sa zlepšila štruktúra pôdy a prevzdušnenie. Naopak, v ľahších pôdach môže byť postačujúca plytšia orba, aby sa predišlo nadmernému vysúšaniu pôdy.
Tabuľka: Priemerná úrodnosť poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2005 (t/ha)
| Plodina | Úroda (t/ha) |
|---|---|
| Pšenica | 4,70 |
| Raž | 3,34 |
| Jačmeň | 4,00 |
| Ovos | 2,69 |
| Kukurica na zrno | 7,89 |
| Zemiaky | 22,15 |
| Slnečnica | 2,32 |
| Repka olejná | 2,44 |
| Cukrová repa | 54,96 |
Podmietka
Podmietka je pracovná operácia, pri ktorej sa pôda plytko zorie alebo iným spôsobom skyprí. Vykonáva sa po zbere plodín, po ktorých zostáva na povrchu pôdy strnisko (po zbere obilnín, strukovín, niektorých olejnín a iných plodín).
Úlohou podmietky je:
- znížiť vyparovanie a umožniť lepší príjem zrážkovej vody,
- zlepšiť mikrobiálnu činnosť, a tak urýchliť rozklad organických látok a uvoľňovanie živín,
- zamedziť rozvoj chorôb a škodcov na pozberových zvyškoch,
- uľahčiť nasledujúce spracovanie pôdy orbou.
Podmietkou prerušíme kapilaritu v hornej vrstve ornice, a tým v podstatnej miere znížime vyparovanie z pôdy. Zväčšením pórovitosti podmietnutej vrstvy umožníme zároveň ľahšie vsakovanie zrážkovej vody do pôdy. Zapracovaním pozberových zvyškov rastlín sa do prevzdušnenej pôdy dostáva energetická zložka výživy pre mikroorganizmy. Tým sa zvyšuje ich činnosť pri rozkladaní organických látok a uvoľňovaní živín.
Podmietkou ničíme buriny, ktoré rástli v prechádzajúcom poraste a tiež vytvoríme vhodné podmienky pre vyklíčenie semien burín. Vzídené buriny sa potom zničia orbou. Podmietka tiež pomáha v boji proti chorobám a škodcom. Prevrátením do pôdy sa ničia štádiá škodcov a chorôb prezimujúce na strnisku. Podmietnutá pôda sa lepšie a kvalitnejšie spracúva nasledujúcou orbou.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce úrodu zemiakov
Klíma a pôda
Zemiaky sú plodinou, ktorá nie je veľmi náročná na teplo ovzdušia, preto sa im darí aj v chladnejších oblastiach. Naopak sú veľmi náročné na vodu, najmä v štádiu rozvoja hľúz. Sucho a vysoké teploty preto môžu negatívne ovplyvniť úrodu, takže dostatočná zálievka je mimoriadne dôležitá.
Zemiak je rastlina mierne vlhkého podnebia. Hľuzy, počet, veľkosť a kvalita hľúz závisia od množstva a rozloženia zrážok počas vegetačného obdobia. Vysoká úroda zemiakov závisí aj od teploty pôdy a minimálna teplota pôdy pri výsadbe by mala byť 6 - 8 °C. Stonka listov zmrzne pri teplote -1 až -2 °C a optimálna teplota pre rast hľúz je 17 - 20 °C. Pri vyšších teplotách sa tvorba hľúz a úrody znižuje a pri teplotách nad 30 °C sa rast úplne zastaví.
Najvhodnejšie sú ľahšie typy pôd - priepustné, kypré, piesočnato-hlinité pôdy drobovitej štruktúry, bohaté na minerálne a organické látky, s priaznivými vodo-vzduchovými vlastnosťami. Nevyhovujú im ťažké bažinaté pôdy s vysokou hladinou spodnej vody. Odolávajú kyslej reakcii pôdy a optimálne pH je 5,4 - 6,5.
Mulčovanie
Mulčovanie je agrotechnické opatrenie, ktoré má veľký význam pre úspešné pestovanie a dobrú úrodu zemiakov. Pri klasickom pestovaní sa mulčovanie zemiakov vykonáva, keď sú rastliny vysoké 15 až 20 cm alebo koncom tretieho týždňa po vzídení plodiny. Pred mulčovaním je potrebné pôdu okopať a očistiť od buriny a trávy.
Okrem bežného materiálu na mulčovanie môžeme pridať aj organický materiál, ako je kompost. Ako mulč nám môže poslúžiť slama, seno, lístie.
Výsadba
Hľuzy sa vysádzajú dosť plytko, do hĺbky 6 - 10 cm a hĺbka výsadby závisí od výsadbového materiálu a kvality pôdy. Hľuzy, ktoré nie sú naklíčené, vyklíčia asi za 30 až 35 dní a tie, ktoré sú naklíčené, asi za 15 až 20 dní. Dĺžka obdobia od výsadby, po vyklíčenie, závisí od poveternostných podmienok. Aby sa vytvorili čo najlepšie podmienky pre rast a vývoj, rastliny by mali byť zakryté. Toto opatrenie môžete vykonať pomocou pôdy, organického materiálu alebo mulčovania.
Termín výsadby
Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.
Spôsoby výsadby
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.
Hĺbka výsadby
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Rozostupy
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Tradičná výsadba do pôdy
Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
Výsadba do kompostu alebo slamy
Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu). Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
Sucho a vysoké teploty preto môžu negatívne ovplyvniť úrodu, takže dostatočná zálievka je mimoriadne dôležitá.
Majstrovská trieda pestovania zemiakov: Moje tipy pre väčšiu a lepšiu úrodu
tags: #hľbka #orby #pod #zemiaky #optimálna
