Hnačka zo šalátovej uhorky: Príčiny a riešenia

Leto je v plnom prúde a k tomuto obdobiu patria aj chutné svieže šalátové uhorky. Mnohým z nás rastú priamo v záhradke, alebo si ich bežne zoženieme v obchodoch či na tržnici. Uhorky sú výborné na prípravu šalátov. U niektorých ľudí sa po konzumácii väčšieho množstva neošúpaných šalátových uhoriek môžu objaviť tráviace ťažkosti, ako je nadúvanie, plynatosť či hnačka.

Prečo sa to deje a ako tomu predísť?

Niektorí ľudia majú vo zvyku šalátové uhorky pred konzumáciou olúpať. Ak olúpeme šupku z uhorky, odstránime tak množstvo cenných látok. Rôzne vitamíny a minerály sa skrývajú práve v šupke alebo tesne pod ňou. Šupka je okrem toho zásobárňou dôležitých antioxidantov, ktoré chránia bunky pred škodlivým vplyvom voľných radikálov a spomaľujú starnutie. Z tohto dôvodu je lepšie dopriať si uhorky aj so šupkou, aby sme tak mohli využiť všetky cenné látky skrývajúce sa v tejto zelenine.

Ideálne je konzumovať šalátové uhorky so šupkou v prípade, ak ide o našu vlastnú úrodu. Vtedy si môžeme byť istí, že šupka neobsahuje škodlivé postreky a chemikálie (ak sme tieto nepoužili). Ak ide o kupované uhorky, je najlepšie zvoliť si zeleninu v bio kvalite. Po dôkladnom umytí šupky je pravdepodobné, že je úplne bezpečná na konzumáciu. Existujú viaceré druhy šalátových uhoriek.

Šalátové uhorky sú zdravé, ale môžu spôsobovať ťažkosti.

Intolerancia a alergia ako príčina hnačky

Hnačka po konzumácii šalátovej uhorky môže byť spôsobená intoleranciou alebo alergiou na niektorú zo zložiek uhorky. Často sa laktózová intolerancia zamieňa za „alergiu na mlieko“. Neznášanlivosť mliečneho cukru je poruchou metabolizmu, alergia je reakciou imunitného systému na daný alergén, v tomto prípade na bielkovinu mlieka.

Zatiaľ čo laktózová intolerancia má príznaky lokálne, alergia môže mať prejavy celkové, až vo forme anafylaktického šoku, a to už po požití veľmi malého, stopového množstva alergénu. Zatiaľ čo u alergie na bielkovinu kravského mlieka (ktorá je najčastejšia, ale často kombinovaná s alergiou na bielkovinu mlieka iných cicavcov) treba vylúčiť mlieko a mliečne výrobky z jedálnička, u laktózovej intolerancie je dôležité riešiť množstvo (či existenciu) laktózy v mlieku a mliečnych výrobkoch, záleží aj na skonzumovanom množstve. Pri intolerancii laktózy tiež nemusí vznikať nedostatok vápnika, ktorý je v mliečnych výrobkoch viazaný na bielkovinovú zložku.

Laktózová intolerancia

Ako laktózovú intoleranciu (deficienciu laktázy) označujeme neznášanlivosť mliečneho cukru (laktózy). Príčinou je znížená aktivita či chýbanie enzýmu laktázy, ktorý v našom tráviacom ústrojenstve (resp. Rozlišujeme primárnu a sekundárnu laktózovú intoleranciu. Primárna je geneticky podmienená. U väčšiny cicavcov dochádza v dospelosti k pozvoľnému vyhasínaniu aktivity laktázy, ktorej miera závisí od rasy, zemepisnej šírky a pravidelnej konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov.

V Škandinávii sa uvádza 4 - 10 % výskyt v populácii, v rovníkovej Afrike či v Ázii dosahuje výskyt 90 - 100 %. Sekundárna laktózová intolerancia vzniká v dôsledku ochorení, pri ktorých je poškodená sliznica tenkého čreva, po chirurgických zákrokoch na tráviacom ústrojenstve ako dôsledok ožarovania a iných. Úpravy a reštrikcie v strave sa riadia záťažou deficitu laktázy. Zvyčajne je zásadné vylúčiť konzumáciu mlieka (najmä keď je konzumované samostatne), smotany (ešte viac „rizikové“ sú ich sušené varianty), jogurtov a ďalších mliečnych výrobkov, do ktorých je pridaná laktóza.

Ďalej kyslé mliečne výrobky - u živých jogurtov dochádza k postupnému znižovaniu obsahu laktózy fermentáciou baktériami mliečneho kvasenia, ktoré môžu byť lepšie znášané. V rámci ľahších foriem je bezproblémová konzumácia niektorých syrov, ktoré laktózu takmer neobsahujú. U ťažších foriem laktózovej intolerancie sa zo stravy vylučujú aj syry a maslo. Zásadné je čítanie zloženia potravín a výrobkov, kde sa môže laktóza tiež objaviť. Sú to napríklad niektoré druhy pečiva, sušienky, polevy, náplne, instantné pokrmy, koktaily. Laktóza sa tiež používa ako plnidlo do niektorých liekov, teda aj tam je potrebná opatrnosť. V prípade ťažších foriem laktózovej intolerancie už treba dôslednejšie v strave riešiť alternatívne zdroje vápnika.

Pomôcť môžu napríklad sardinky (ktoré sa konzumujú aj s kostičkami), riasy, orechy, semená, kapustovitá a brukvovitá zelenina. Treba však počítať s nižšou využiteľnosťou vápnika z rastlinných zdrojov, preto sa odporúča poradiť sa o vhodnom zložení jedálnička s odborníkom. Výhodou môžu byť mlieko a mliečne výrobky bezlaktózové, ktoré stále obsahujú vápnik, ktorý je viazaný na bielkovinovú zložku. Pre prípravu nápojov či pokrmov tam, kde bežne používame mlieko, môžeme použiť rastlinné nápoje (podľa legislatívy sa nesmie nazývať mlieko nič iné ako produkt mliečnych žliaz cicavcov, neuvádzajú sa teda rastlinné mlieka, ale rastlinné nápoje).

Intolerancia lepku

Choroby, ktoré súvisia s pôsobením lepku, môžeme zhrnúť pod pojmom intolerancia (neznášanlivosť) lepku. Tá môže byť podmienená buď imunitnými (autoimunitnými alebo alergickými), alebo neimunitnými mechanizmami. Lepok je bielkovina, ktorá sa nachádza v obilninách u nás bežne konzumovaných - v pšenici, žite a jačmeni, ovse a vo výrobkoch z týchto obilnín. Lepok sa skladá z dvoch bielkovinových zložiek, prolamínov a glutelínov.

Prolamíny sa líšia podľa zdroja - v pšenici sa nachádza gliadín, v žite sekalín, v jačmeni hordeín a v ovse avenín. V súvislosti s ochoreniami, kedy je potrebné lepok vylúčiť z jedálnička, nie je celkom jednoznačná škodlivosť ovsa, v rôznych krajinách sa názory na túto problematiku líšia. Škodlivosť ovsa v rámci bezlepkovej diéty sa rieši v súvislosti s jej jednotlivými kultivarmi, ale tiež podľa typu ochorenia či jeho fázy.


Potraviny vhodné pri bezlepkovej diéte.

Najčastejším ochorením v súvislosti s lepkom je celiakia, ktorej prevalencia je 1 : 300 až 1 : 100. Celiakia je autoimunitné ochorenie, ktoré je geneticky podmienené. Vo chvíli, kedy sa dostane lepok do kontaktu s črevnou sliznicou, dochádza k reakcii imunitných buniek, ktorá je namierená proti enterocytom, bunkám sliznice tenkého čreva. Spúšťačom tohto procesu je teda lepok. Jeho neznášanlivosť je trvalá. Pacient, ktorému bola celiakia diagnostikovaná, preto musí bezlepkovú diétu dodržiavať celoživotne.

Pokiaľ chorý diétu porušuje a nevyhýba sa konzumácii potravín s obsahom lepku, dochádza k postupnému poškodeniu sliznice tenkého čreva rôzneho stupňa, ktoré vedie k poruche vstrebávania živín, predovšetkým tukov, vitamínov v tukoch rozpustných a následne aj železa, vápnika a ďalších zložiek. To vedie u časti pacientov ku črevným príznakom, ku ktorým patrí nafukovanie, hnačky, resp. prítomnosť mazľavých stolíc, chudnutie a bolesti brucha. Deväťdesiat percent pacientov však tieto príznaky nemá a dochádza u nich k príznakom atypickým, alebo príznaky celkom chýbajú. Celiakia sa často spája s inými autoimunitnými chorobami, ako je cukrovka (diabetes mellitus), závislá od inzulínu, alebo Hashimotova tyreoiditída (ochorenie štítnej žľazy, častejšie je u príbuzných pacientov s celiakiou). Neliečená celiakia má za následok tiež vyššie riziko niektorých nádorových ochorení.

Kožným prejavom celiakie je tzv. Dühringova dermatitída, ktorú charakterizujú bolestivé pľuzgiere na lakťoch, kolenách, ale aj na ďalších miestach na koži. U autoimunitných ochorení je základným liečebným prostriedkom vylúčenie lepku z jedálnička, resp. jeho výrazné obmedzenie. Dôsledným dodržiavaním diéty môže u pacientov dochádzať až k vymiznutiu príznakov ochorenia, diétu však treba dodržiavať celoživotne.

Pri alergii na lepok alebo inú zložku najčastejšie pšeničnej múky môže dôjsť k rôznym prejavom po konzumácii potravín s lepkom, nedochádza však k poškodeniu čreva. Reakcie môžu byť dýchacie (astma), kožné (atopický ekzém alebo žihľavka), gastrointestinálne (hnačka, zvracanie) alebo anafylaktická reakcia so znížením krvného tlaku a možnosťou bezvedomia.

K neimunologickým chorobám spôsobeným neznášanlivosťou lepku patrí neceliakálna gluténová senzitivita, čo je ochorenie, ktoré má podobné príznaky ako celiakia, teda hnačky, nafukovanie, únavu, bolesti hlavy a ďalšie, ktoré súvisia s konzumáciou potravín obsahujúcich lepok. Na rozdiel od celiakie však nie sú prítomné zmeny na sliznici tenkého čreva ani pozitivita protilátok v krvi.

Množstvo lepku by u pacientov s celiakiou a ďalšími autoimunitnými ochoreniami, ktoré sú podmienené intoleranciou lepku, nemalo presiahnuť 20 g/deň. U pacientov s alergiou na lepok je veľmi ťažké odhadnúť, aké množstvo lepku môžu bez rizika konzumovať, diéta by mala byť celkom bezlepková.

Bezlepková diéta je plnohodnotná ako energeticky, tak aj biologicky. Jej základnou zásadou je vynechanie obilnín obsahujúcich lepok a tiež potravín vyrobených z týchto obilnín. Veľmi dôležité je však adekvátne nahradiť v jedálničku potraviny obsahujúce lepok, inak môže veľmi ľahko dochádzať k výživovým deficitom. Medzi zakázané potraviny teda patria obilniny obsahujúce lepok, t. j. pšenica, žito, jačmeň a ovos.

Dôležité je dávať pozor na potraviny, ktoré môžu obsahovať múku, a to aj na tie, u ktorých si to na prvý pohľad nemusíme uvedomovať. S výberom potravín môže pomôcť aj ich označenie. Lepok je jedným z povinne uvádzaných alergénov (podľa EÚ č. 1169/2011), ktorý musí byť v zložení výrobkov uvedený. Povinnosť uvádzať alergény (vrátane lepku) majú tiež napríklad v jedálňach, občerstveniach či reštauráciách, a to u všetkých jedál, ktoré ponúkajú.

Pri bezlepkovej diéte je vhodné sa zamerať na potraviny, ktoré sú prirodzene bezlepkové. Pre bezlepkovú diétu sa okrem prirodzene bezlepkových potravín používajú aj špeciálne upravené potraviny, t. j. Základom správne zostavenej diéty je správny výber potravín. Nemenej dôležité je však aj ich spracovanie, prípadne nákup týchto spracovaných potravín. Napríklad tvaroh je prirodzene bezlepkový, ale tvarohový dezert môže obsahovať škrob z nepovolených obilnín. Mäso je potravina prirodzene bezlepková, ale v celom rade mäsových výrobkov nájdeme aj zdroj lepku (múku). Rovnako tiež, keď mäso obalíme v trojobale (múka, vajce, strúhanka) napr. na prípravu rezňa, pre diétu už sa nedá použiť.

Spôsob zahustenia pokrmov - v rámci bezlepkovej diéty nemôžeme pokrmy zahusťovať klasickou múkou alebo strúhankou. Základ celého radu pokrmov však môže zostať rovnaký. Použiť ale môžeme napr.

Tabuľka: Povolené a zakázané potraviny pri bezlepkovej diéte

Povolené potraviny Zakázané potraviny
Prirodzene bezlepkové potraviny (ryža, kukurica, zemiaky, strukoviny, ovocie, zelenina, mäso, mlieko, vajcia) Obilniny obsahujúce lepok (pšenica, žito, jačmeň, ovos)
Špeciálne upravené bezlepkové potraviny Potraviny, ktoré môžu obsahovať múku (pečivo, cestoviny, niektoré mäsové výrobky, dezerty)

🥒 4 tipy na rôzne spôsoby krájania zeleniny | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko

tags: #hnačka #zo #šalátovej #uhorky #príčiny

Populárne príspevky: