Pestovanie hlávkového šalátu: Výsev, odrody a starostlivosť

Pestovanie jarných šalátov je veľmi obľúbené a vďačné. Šalát (Lactuca sativa) je jednou z najobľúbenejších listových zelenín na svete, pestovanou pre svoju ľahkosť pestovania a rýchly rast. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo ho robí výborným doplnkom do každého jedla. Šalát sa vyskytuje v rôznych tvaroch, farbách a textúrach.

Najjednoduchšie sa pestuje listový šalát, ktorý vytvára ružicu krehkých, no za to voľných listov. V tesnom závese za ním je hlávkový šalát, ktorý vytvára uzavretú a kompaktne vyzerajúcu hlávku jemnej a vyváženej chuti. Jeho listy sú chutné a chrumkavé.

Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata), známy aj ako locika siata alebo locika šalátová, je veľmi obľúbená a dôležitá listová zelenina. Pochádza z Ázie a vďaka svojej nenáročnosti a zdravotným benefitom sa rozšíril do kuchýň po celom svete, najmä v Stredomorí. Pestovanie hlávkového šalátu je jednoduché a zvládne ho aj začínajúci záhradník.

Okrem osviežujúcej chuti a využitia v studenej kuchyni ponúka hlávkový šalát aj množstvo zdravotných benefitov. Obsahuje dôležité vitamíny (C, E, B, karotén, niacín) a minerálne látky (draslík, vápnik, fosfor). Vláknina v šaláte upravuje trávenie, vysoký obsah vody a nízky obsah cukrov a tukov z neho robia ideálnu potravinu pri redukčných diétach.

Hlávkový šalát má krátke vegetačné obdobie, len 30 - 110 dní. Hlávkový šalát vysievajte na slnečné stanovisko. Túto zeleninu môžete pokojne vystaviť veľkým rozdielom medzi nočnou a dennou teplotou.

Šalát má krátke vegetačné obdobie, môžete ho preto pestovať ako predplodinu, medziplodinu i následnú plodinu. Šalát odoláva aj nižším teplotám, dopestovať si ho preto môžete aj vo vyšších polohách a na jar. Dariť sa mu bude v hlinitopiesočnatej, piesočnatohlinitej až piesočnatej pôde. Potrebovať bude dostatok živín, nemá rád priame hnojenie maštaľným hnojom.

Listy hlávkového šalátu tvoria ružicu alebo hlávky a môžu mať rôzne zafarbenie. Podľa konkrétnej odrody sa môžu líšiť farbou alebo kučeravosťou. Niektoré odrody môžu mať tiež kučeravé listy.

Odrody hlávkového šalátu

Existuje mnoho odrôd hlávkového šalátu, ktoré sa líšia chuťou, vzhľadom hlávok a listov:

Červánok: Skorá odroda vhodná na pestovanie v skleníku aj na záhrade. Tvorí stredne veľké, pevné červené hlávky.
Zafír: Ďalšia odroda, ktorú je možné pestovať v skleníku aj na záhrade.
Hakon: Stredne skorá odroda s veľkými hlávkami (350 - 450 g) a žltozelenými, pevnými a krehkými listami. Vyniká odolnosťou proti plesni šalátovej a dobrou skladovateľnosťou.
Kamenex: Raná odroda so strednými hlávkami (250 - 300 g) a zelenými hladkými listami. Je vhodná na celoročné pestovanie. Listy sú pevné, silné a krehké. Nereaguje na dĺžku dňa predčasným vybiehaním, možno ho pestovať po celý rok, v zimnom a predjarnom období v rýchliarňach (skleníky, fóliovníky, parenisko), vo voľnej pôde od jari až do neskorej jesene.
Bremex: Veľmi raná odroda s menšími, ale pevnými hlávkami (okolo 220 g) a svetlozelenými listami. Vydrží dlhšie na záhone vďaka vyššej odolnosti proti vybiehaniu.
Smaragdus: Raná odroda s atraktívnou žltozelenou hlávkou (200 g) a mierne bublinatými listami. Je ideálna na rýchlenie v skleníkoch a vo fóliových krytoch, ale aj na pestovanie vo voľnej pôde od jari až do neskorej jesene.
Batavus: Raný šalát typu Batávia s veľmi pevnou hlávkou (300 - 400 g), vhodný na celoročné pestovanie vo voľnej pôde vrátane neskorého jarného rýchlenia. Veľmi dobre znáša aj použitie netkaných textílií. Vyniká vysokou odolnosťou proti plesni šalátovej a vysokým teplotám, veľmi dobrou skladovateľnosťou a vysokou toleranciou k podhnívaniu.
Adinal: Poloskorý, celoročný. Odroda maslového typu so stredne veľkými guľatými hlávkami je odolná proti vybiehaniu do kvetu aj proti plesni šalátovej. Svetlo až stredne zelené listy sú jemne bublinaté. Dobre znáša krátkodobé skladovanie.
Rosemarry: Poloneskorý, na jarné a jesenné pestovanie. Odroda maslového typu je určená na poľné pestovanie, je značne odolná proti vybiehaniu do kvetu. Stredne veľká guľovitá, pevná a dobre uzavretá hlávka má stredne červené a výrazne bublinaté vonkajšie listy.

Pestovanie šalátu, od semienka až po zber 🌱

Výsev hlávkového šalátu

Hlávkový šalát môžete pestovať priamym výsevom alebo si dopestujete priesady.

Predpestovanie sadeníc

Pre skorú úrodu hlávkového šalátu si treba najprv predpestovať sadenice. Pre skorú úrodu si sadenice šalátu môžete predpestovať vo výsevných nádobách. Viaceré odrody však môžete siať aj priamo do pôdy.

Výsev: Semená skorého hlávkového šalátu sa najčastejšie vysievajú do živinami dobre zásobenej zeminy v parenisku. Semená vysievajte od januára do februára do nádob so substrátom, do riadkov alebo plošne a pomerne nahusto. S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob.
Hĺbka sejby: Hĺbka sejby by nemala byť viac ako 1 - 1,5 cm. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou.
Rozsádzanie: Keď majú rastliny dva pravé listy, môžete ich rozsadiť pomocou zakoreňovačov. Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov, z ktorých sa vám budú ľahko vyberať na sadenie.
Teplota: Po rozsadení udržiavajte teplotu dva až tri dni na 18 °C, neskôr znížte na 14 a v noci na 10 - 13 °C. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C.
Pre rast silných priesad šalátu je dôležitá pravidelná primeraná zálievka, teplota okolo 15 °C a opakované vetranie, aby boli pred vysadením do fóliovníka privyknuté aj na občasné prúdenie chladnejšieho vzduchu. V nevetranom parenisku totiž narastá riziko skorej hniloby priesad.

Priamy výsev

Priamo na záhon môžete vysievať koncom marca až v apríli. V závislosti od odrody a počasia tak môžete robiť približne od polovice marca a úrodu šalátu potom zozbierať na konci jari alebo začiatkom leta. Letný šalát vysievajte priamo na záhon, kde z neho dopestujete priesady. Niektoré druhy šalátu je možné vysievať aj priamo von do záhonov, prípadne pod sklo, a to do riadkov vo vzdialenosti asi 30 cm.

Pripravte si riadky s hĺbkou približne 1 cm vo vzdialenosti 30 cm.
Semiačka sypte nariedko, aby sa nevytvoril príliš hustý porast.
Mal by byť vysiaty síce plytko, ale dostatočne hlboko na to, aby nepremrzol.

Výsadba sadeníc na záhon

V apríli sa priesady s dostatočne silným koreňovým systémom vysádzajú do skyprenej a prevzdušnenej pôdy v fóliovníku. Do záhrady môžete sadiť priesady so 4 až 6 pravými listami od marca až do konca apríla. Priesady jarných odrôd s tromi až štyrmi pravými listami vysádzame na záhon od konca marca až do apríla do sponu 25 × 25 až 30 cm, celoročné odrody aj neskôr. Od polovice až tretej dekády marca môžete priesady vysadiť do záhrady. V tomto čase by mali dosahovať veľkosť 2 - 3 pravých listov.

Spon: Priesady sa odporúča vysádzať do sponu 20 × 20 cm alebo 25 × 25 cm. Dodržiavajte vzdialenosť 25 cm medzi riadkami aj v riadkoch medzi rastlinami. Vysádzame ich do sponu približne 25 × 25 - 30 cm, prípadne do riadkov v podobných vzdialenostiach. Ak chcete vysádzať šalát v lete, voľte odrody, ktoré znesú aj vysoké teploty. Hovorí sa im letné odrody. Tieto šaláty potom sadte radšej do väčšieho sponu - 30 x 30 cm , nech majú priestor pre rast aj dostatočnú vzdušnosť medzi sebou.
Hĺbka výsadby: Šalát obľubuje plytké sadenie, pripravte si preto plytšie riadky. Riadok len jemne vyhĺbte, šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Sadeničky šalátu prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo 1 cm nad zemou. Prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo minimálne 1 cm nad zemou. Šalát vysádzame nie príliš hlboko, maternicové listy by mali byť tesne nad zemou.
Pôda: Rastliny šalátu uprednostňujú dobre priepustnú hlinitú pôdu čo najbližšie k neutrálnemu pH (hodnoty 6 - 7). Šalátové sadenice vysádzame počas apríla do hlinitopiesočitej pôdy, najlepšie s pH okolo 6,5 alebo vyšším.
Stanovisko: Obľubujú slnečné a teplé stanovisko, ktoré mu pomáha rýchlejšie rásť, no zvládne aj polotieň.
Prvé dva týždne po vysadení sú zásadné a rozhodnú o tom, ako sa sadeničky ujmú.

Starostlivosť počas rastu

Pre rast silných priesad šalátu je dôležitá pravidelná primeraná zálievka, teplota okolo 15 °C a opakované vetranie, aby boli pred vysadením do fóliovníka privyknuté aj na občasné prúdenie chladnejšieho vzduchu.

Zálievka: Počas tohto obdobia zavlažujte rastlinu podľa potreby, keď je rastlina v hĺbke 1 cm suchá. Zalievame zásadne ku koreňom, nikdy nie na listy. Šalát je potrebné dôkladne zalievať - najmä za tepla, ale voda by sa nemala dostať na listy. Zalievajte kanvou medzi rastliny, a to radšej ráno, aby do večera pôda vyschla a rastliny nezahnívali.
Teplota: Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 až 12 stupňov Celzia.
Svetlo: Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla.
Hnojenie: Šaláty vyžadujú prihnojovanie dusíkatým hnojivom (roztok Hnojíka v odporúčanom dávkovaní 0,2%). Roztok sa nesmie dostať na listy. Šaláty vyžadujú prihnojovaním dusíkatým hnojivom (je to z toho dôvodu, že nechceme, aby im vyrašili kvety, takže nepotrebujú toľko draslíka a fosforu). Vhodný je roztok Hnojíka v odporúčanom dávkovaní (0,2 %).
Ochrana pred škodcami a chorobami: Hlávkový šalát je náchylný na útoky slimákov, slizniakov, vošiek a hubových patogénov. Používajte vhodné postrekovače a pivné pasce proti slimákom. Ak vyvýšené záhony nemáte, tak vám proti slimákom či slizniakom pomôže vytvoriť pivnú pascu. Zakopte do zeme 7 dcl pohár tak, aby z neho trčal asi centimetrový okraj a do asi dvoch tretín ho naplňte pivom.

Zber a skladovanie

Úrodu hlávkového šalátu môžete zbierať podľa potreby, a nie celú naraz. Pozbierajte ju však ešte predtým, ako pôde rastlina do kvetu, pretože jej chuť zhorkne. Šalát zbierame dovtedy, kým nejde do kvetu, potom jeho chuť horkne. Hlávky šalátu zberáme skoro ráno.

Počkajte, kým bude jeho hlávka úplne zrelá a stred pevný na dotyk.
Šalát je ideálne zbierať ráno.

Odrežeme hlúb nad zemou a hlavu očistíme od vonkajších listov. Po zbere vydrží veľmi krátko, vo vlhkej utierke v chladničke asi dva dni.

Tipy a triky

Ak chcete vysádzať šalát v lete, voľte odrody, ktoré znesú aj vysoké teploty (letné odrody).
Na skorú úrodu si predpestujeme sadenice, a to už od januára až februára. Semená dobre klíčia pri teplote približne 15 °C. Mladé sadeničky neskôr rovno rozsadíme do pareniska, fóliovníka alebo skleníka.
Šľachtitelia sa zameriavajú okrem iného aj na šľachtenie takzvaných celoročných šalátov, čiže takých, ktoré sa budú môcť pestovať aj počas leta bez toho, aby vybiehali do kvetu a horkli, i keď polotieň je v lete pre ne prínosom.
Jarné odrody sa v lete vôbec neoplatí pestovať, netvoria hlávky, idú do kvetu a listy majú horké.

tags: #hoavkovy #salat #vysev #pestovanie