Najčastejšie parazity u hovädzieho dobytka

Parazit alebo cudzopasník je organizmus, ktorý k svojmu životu využíva iný organizmus, odoberá mu živiny a poškodzuje jeho orgány. Predstavujú veľmi rozmanitú skupinu organizmov od mikroskopických jednobunkových až po mnohobunkové.

Životný cyklus parazitov môže byť jednoduchý, čiže bez medzihostiteľa, alebo pre svoj vývoj potrebujú jedného alebo niekoľkých medzihostiteľov. Medzihostiteľ je organizmus, v ktorom sa rozvíja larválne štádium parazita a niekedy sa v ňom aj nepohlavne rozmnožuje. Medzihostiteľmi sú spravidla nižšie organizmy, ako napr. komáre, blchy, slimáky, dážďovky, ale aj hlodavce, prasce prípadne hovädzí dobytok a i. Definitívny hostiteľ je organizmus, ktorý parazit preferuje, pohlavne v ňom dozreje a ďalej sa pohlavne rozmnožuje. Náhodný hostiteľ je organizmus, ktorý síce parazit nepreferuje, ale vie v ňom pohlavne dozrieť a ďalej sa pohlavne rozmnožovať (často je to človek).

Parazity vnikajú do hostiteľov rôznymi spôsobmi, napr. konzumáciou kontaminovaných výkalov, konzumáciou medzihostiteľa alebo po poštípaní hmyzom (medzihostiteľom). Ochorenie spôsobené parazitmi a prenosné na človeka sa označujú parazitozoonózy.

Druhy parazitov

Systematicky delíme parazity na:

jednobunkové parazity - protozoa - toxoplazma, giardia,
oblé a ploché červy - helminty - pásomnica, špirálovec, machovec, škrkavka
hmyz - insecta - komáre, blchy, ovady
pavúkovce - arachnida - kliešte

Podľa miesta parazitovania delíme parazity na:

exoparazity - vonkajšie parazity - parazitujú na povrchu tela
endoparazity - vnútorné parazity - parazitujú vo vnútri tela

Vonkajšie parazity (Exoparazity)

Vonkajšie parazity okrem znepríjemňovania života zvieraťu (svrbivosťou a bolestivosťou) môžu viesť k rôznym kožným ochoreniam, rozvoju alergických reakcií a v extrémnych prípadoch až k anémii. Nemenej dôležité je riziko prenosu rôznych zákerných ochorení.

Medzi najčastejšie exoparazity patria:

kliešte - sú to krv sajúce parazity, ktoré môžu prenášať choroby napr. borelióza a encefalitída, piroplazmóza, babezióza alebo ehrlichióza. Preferujú miesta s jemnou kožou (najmä uši a krk).
blchy - je to malý hmyz, ktorý sa živí krvou zvierat. V priemere uštipne 4 - 10 krát za deň. Každé uštipnutie dráždi kožu - spôsobuje svrbenie. Môžu prenášať niektoré choroby a spôsobiť určité alergie Vám alebo Vášmu domácemu miláčikovi napr. alergie na blšie uhryznutie (FAD) alebo prenos pásomnice.
komáre alebo iný lietajúci hmyz - sú to krv sajúce parazity, ktoré môžu prenášať choroby napr.

Bežné kožné parazity u hovädzieho dobytka

Hovädzí dobytok je náchylný na rôzne druhy kožných parazitov, medzi ktoré patria:

Vši: Cicajúce a hryzúce vši, ako napríklad Bovicola (Damalinia) bovis, Solenopotes capillatus, Linognathus vituli a Haematopinus eurysternus, spôsobujú podráždenie, svrbenie a anémiu.
Muchy: Hryzavé a obťažujúce muchy, vrátane Lyperosia (Haematobia) irritans, Stomoxys calcitrans, Musca species a Hydrotaea irritans, spôsobujú nepokoj, znižujú príjem potravy a prenášajú choroby.
Kliešte: Ixodes ricinus a ďalšie druhy kliešťov môžu prenášať nebezpečné choroby, ako je babezióza a lymská borelióza.
Kuklorodky: Parazitujú na ovciach a jahňatách, spôsobujú svrbenie a poškodenie vlny.
Larválne štádiá múch: Môžu spôsobovať myiázy (zavšivenie) u oviec, najmä Hydrotaea irritans.

Vnútorné parazity (Endoparazity)

Vnútorné parazity postihujú vnútorné orgány psa, najčastejšie tenké a hrubé črevo, no napádajú aj iné orgány ako srdce, pľúca, obličky alebo pečeň. Spôsobujú tráviace ťažkosti, hnačku, zvracanie, nechutenstvo, anémiu, chudnutie, alergiu, ale aj zápal pľúc.

Medzi najčastejšie endoparazity patria:

škrkavka psia a mačacia (toxokaróza) - je najbežnejší vnútorný parazit. Vyskytuje sa bežne v tráviacom trakte psov, mačiek a líšok. Je viditeľná okom v stolici (dlhé biele červy 9-18 cm). Prejavujú sa nafúknutým bruchom, hnačkami, nechutenstvom a chudnutím. Najviac sú ohrozené šteniatka a mačiatka, ktoré sa môžu nakaziť materským mliekom i cez placentu, prípadne výkalmi.
pásomnica - (echinokokóza) - patrí medzi ploché červy, ktoré parazitujú v črevách niektorých zvierat. Do tela sa pásomnica dostáva konzumáciou tepelne nespracovaného mäsa, ktoré obsahuje vajíčka pásomnice. Taktiež ju môže prenášať aj blcha. Pásomnica sa prichytí o stenu tráviacej sústavy a odoberá živiny z potravy hostiteľa. Najčastejšie prejavy sú bolesť brucha, chudnutie.
dipylidium - (dipylidióza) - je to iný druh pásomnice. Medzihostiteľom sú švoly a blchy. Mačka a pes sa nakazia zjedením blchy. Parazit sa vylučuje spolu so stolicou a okolo análneho otvoru ich môžeme pozorovať voľným okom (pripomínajú zrnká ryže). Okolie konečníka svrbí, môžeme spozorovať tzv. sánkovanie psa po zemi, nechutenstvo, stratu hmotnosti a matnú srsť.
machovec - (ankylostomóza) - je parazitický hlístovec, ktorý sa viac vyskytuje u psov, ako u mačiek. Nachádzajú sa v tenkom čreve hostiteľa a dorastajú do 1,5 cm. Prenáša sa kožou z kontaminovanej pôdy - najčastejšie labkami. Prejavuje sa najčastejšie kožnými príznakmi: svrbenie, opuchom, taktiež aj kašľom, bolesťou brucha, zvracaním a hnačkou.
giardia intestinalis - (giardióza) - gardie sú parazitické bičíkovce, ktoré žijú a parazitujú v črevách cicavcov. Nie sú viditeľné voľným okom v stolici, čiže túto diagnózu musí potvrdiť veterinár. Lieči sa antibiotikami. Zvieratá sa môžu nakaziť kontaminovanou vodou, pôdou alebo olizovaním výkalov nakazených zvierat. Príznakom je mastná, slizovitá a neprirodzene zapáchajúca stolica, hnačky, menej často zvracanie a apatia zvierat.
toxoplasma gondi - (toxoplazmóza) - najčastejšie sa vyskytuje u mačiek, ale aj hlodavcov, vtákov a často sú medzihostiteľmi ovce, kravy, prasatá i kozy. Nakaziť sa môžu konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa (toxoplazma hynie pri teplote 66°C alebo zmrazením na niekoľko dní), z trusu mačky, pôdy (toxoplazma prežije až rok mimo hostiteľa). Zriedkakedy sa môže preniesť rankami na koži alebo pohryzením infikovaným zvieraťom, prípadne kvapôčkovou infekciou. Prejavy ochorenia sú rôzne napr. horúčka, rozmazané videnie, zdurenie lymfatických uzlín, únava, bolesti svalstva, bolesti hlavy a očí, poruchy spánku...

Črevné prvoky sú malé jednobunkové organizmy mikroskopických rozmerov, ktorých telo tvorí jedna bunka. V tráviacom systéme zvierat aj človeka je ich pomerne veľké množstvo. Mnohé z nich sú zdravotne neškodné, ale niektoré môžu zapríčiniť ochorenie. U zvierat sa najčastejšie diagnostikujú kokcídie, giardie, kryptosporídie.

Kryptosporidióza

Kryptosporídie sú veľmi malé, obligátne intracelulárne protozoárne organizmy, patriace medzi kokcídie. Do organizmu prenikajú oocysty (vajíčka) parazita fekálno-orálnou cestou. V tenkom čreve sa sporozoity uvoľnené z oocýst prichytia na membránu črevných epiteliálnych buniek.

Spôsobujú zmeny mikroklkov hostiteľskej bunky a vytvorenie záhybu cytoplazmatickej membrány, ktorý postupne obrastá parazita a následne vytvára parazitoformný vak. Nedochádza ku skutočnému zanoreniu parazita pod cytoplazmatickú membránu hostiteľa, ani k vytvoreniu priameho kontaktu parazita s cytoplazmou hostiteľskej bunky. Parazit akoby bol v uzavretý v krypte „obklopený hostiteľom“.

Vývoj parazita má viac štádií: sporozoity, trofozoity, merozoity, mikrogaméty, makrogaméty, zygoty a oocysty. Sporulované oocysty sú jediným štádiom, ktoré sa dostáva trusom do vonkajšieho prostredia. Oocysty obsahujú štyri sporozoity uzavreté v dvojitom obale, ktorý ich veľmi dobre chráni voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Oocysty kryptosporídií môžu prežiť v rôznom prostredí aj niekoľko mesiacov, pri rôzne vysokých teplotách alebo pod bodom mrazu. Sú odolné voči chemickým dezinfekčným prostriedkom. Môžu kontaminovať pitnú vodu, krmivo. Je ťažké odstrániť ich v pitnej vode, pretože sú odolné voči dezinfekčným prostriedkom na báze chlóru a nemusia byť účinne odstránené ani filtrami.

Kryptosporidióza je zoonóza - infikovať sa môže aj človek. Jedným z najčastejších druhov kryptosporídií u cicavcov je Cryptosporidium parvum. U hovädzieho dobytka je kryptosporidióza veľmi častou endoparazitózou. V chovoch hovädzieho dobytka býva 25-100% teliat infikovaných C. parvum. Klinicky zjavný priebeh majú infekcie predovšetkým u teliat do 3. týždňa veku, často spojené s rotavírusovou, koronavírusovou či E.coli infekciou. Postihnuté bývajú aj jahňatá, prasiatka a žriebätá. Vylučovať oocysty parazita trusom môžu zvieratá v každom veku pri imunitnom oslabení organizmu. Prenos sa uskutočňuje hlavne znečistenou vodou ale aj priamym kontaktom. Infekčná dávka je veľmi nízka, stačí asi 100 oocýst. Postihnuté teľa vylučuje priemerne 90 oocýst v 1 g trusu. Teľatá bývajú infikované už v prvých hodinách či dňoch života. Klinické príznaky sa môžu objaviť už za 3 až 6 dní. Prejavujú sa slabosťou, žltavou hnačkou, depresiou, bolesťami brucha, môže dôjsť aj k úhynu teľaťa.

Doposiaľ nie je známy liek, ktorý by mal kryptosporidocídne účinky. V popredí boja s kryptosporídiami preto stojí symptomatická terapia a manažment hygieny. Pre teľatá, ktoré ešte pijú mlieko a nemajú vyvinutý bachor sú v EU povolené lieky na báze halofuginónu, ktorý má kryptosporidostatický účinok. Pôsobí hlavne na sporozoity a merozoity parazita, potláča jeho množenie v črevách, zmierňuje hnačky, významne znižuje množstvo oocýst v truse, a tak minimalizuje riziko vzniku nových infekcií a kontamináciu prostredia.

Prevencia je najdôležitejšia v boji proti infekcii. Infikované prostredie a následne pitná voda a krmivo je najväčším zdrojom infekcie pre vnímavých jedincov - mláďatá a imunitne oslabených jedincov. Spôsob dezinfekcie je komplikovaný nakoľko prostriedky vhodné na dezinfekciu pitnej vody sú na oocysty kryptosporídií neúčinné. Preto prevencia spočíva hlavne v minimalizovaní možností kontaminácie prostredia, v kvalitnej zoohygiene, dôslednej asanácií a kompostovaní trusu zvierat, v podpore celkovej odolnosti zvierat, množenia symbiotických mikroorganizmov a dobrého trávenia.

Pri laboratórnej diagnostike sa používa mikroskopické vyšetrenie trusu po špecifickej koncentračnej metóde MIFC. U hovädzieho dobytka sa odporúča ELISA vyšetrenie na detekciu C.parvum.

Kontrola vnútorných parazitov u prežúvavcov

Ektoparazitárne choroby

Zvieratá na pastvinách (ovce, kozy, hovädzí dobytok, kone, voľne žijúce prežúvavce) často veľmi trpia prítomnosťou vonkajších parazitov. Ektoparazitárne choroby spôsobujú predovšetkým roztoče a krv cicajúci hmyz. Patologické pôsobenie ektoparazitov sa najčastejšie prejavuje ochorením kože vo forme rôznych dermatitíd, stratou krvi a alergickými reakciami. Nepriame pôsobenie parazitických článkonožcov spočíva v prenášaní vírusových, bakteriálnych a protozoárnych infekcií priamou inokuláciou infekčného agens pri cicaní krvi, alebo nepriamo pasívnym mechanickým prenosom.

Svrab

Svrab je chronické veľmi nákazlivé ochorenie zvierat prejavujúce sa dermatitídou, žltkastými mokvavými chrastami, vypadávaním srsti, silným svrbením a znížením hmotnosti. Je spôsobený roztočmi z rodov Psoroptes, Chorioptes, Sarcoptes, Demodex. Predstavuje významné straty v chovoch oviec a kôz na celom svete. Do stáda sa môže zavliecť latentne chorými zvieratami - bez klinických príznakov, u ktorých sa roztoče ukrývajú v záhyboch kože a vo vonkajšom zvukovode aj 2 roky.

Svrab sa môže preniesť aj infikovaným náradím, krmivom, autami, odevom ošetrovateľov a pod. Psoroptový svrab sa prejavuje hlavne na tele postihnutých zvierat, sarkoptový na hlave a v okolí ceckov a pupka, chorioptový svrab je miernejší a prejavuje sa na končatinách. Všetky sa prejavujú aj silným svrbením. Demodexový svrab sa málo kedy prejaví klinicky, svrbenie chýba. Svrab patrí medzi nebezpečné nákazy a podlieha povinnému hláseniu.

Všivavosť

Všivavosť sa vyskytuje sporadicky, je spôsobená všami a švolami. Jeho výskyt svedčí o zlej úrovni zoohygieny.

Estróza

Estróza je vyvolaná parazitovaním lariev strečka ovčieho (Oestrus ovis). Je to mucha, ktorá kladie vajíčka do nosa oviec a kôz. Larvy migrujú v nosovej sliznici, do vedľajších nosových a hlavových dutín, kde spôsobujú chronický zápal horných dýchacích ciest. Prejavuje sa sťaženým dýchaním, poklesom hmotnosti, v ťažkých prípadoch larvy vyvolávajú v pľúcach hnisavé ložiská. Prevencia spočíva v znižovaní množstva lietajúceho hmyzu používaním rastlinných repelentných prípravkov vo forme postrekov.

Kliešte, komáre, muchy - kuklorodky

Kliešte, komáre, muchy - kuklorodky znepokojujú zvieratá hlavne cicaním krvi. Pri silnej invázii môžu spôsobiť anémiu a alergické reakcie. Krv cicajúci hmyz môže prenášať infekcie. Kliešte napríklad môžu byť rezervoárom pôvodcu Q horúčky (Coxsiella burnetii), niektoré druhy komárov a pakomáre prenášajú vírusy encefalitíd a vírus katarálnej horúčky. Kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy ľudí môžu pri cicaní krvi infikovať kozy, ktoré klinicky neochorejú, ale vírus môžu dočasne vylučovať mliekom, (čo nebolo jednoznačne potvrdené). Infikované mlieko môže byť zdrojom nákazy hlavne pre deti a imunitne oslabených ľudí.

Prevencia spočíva hlavne v tom, aby sa kozy nepásli na pasienkoch zamorených kliešťami, v húšťavách. U bielych kôz môžu malochovatelia kliešťov nájsť pri obhliadke zvieraťa. Na tmavo sfarbených zvieratách a vo veľkých stádach sa kliešte hľadajú ťažko.

Ako prevencia, na zníženie počtu kliešťov na pasienkoch sa odporúča ich ošetrenie na jar, pred vyhnaním zvierat na pastvu nasledovným spôsobom: Nahriata stará ovčia kožušina alebo chlpatá deka sa pomaly ťahá po zemi najlepšie za koňom po pasienku a po chodníkoch kadiaľ zvieratá chodia na pašu. Kliešte a ich vývojové štádia sú na jar veľmi aktívne, vyhľadávajú hostiteľa podľa tepla, vydychovaného kysličníka uhličitého a pachu, prichytia sa na kožušinu, resp. na deku, ktorú sa odporúča potom spáliť.

Kozie mlieko je možné vyšetriť na prítomnosť patogénov v špecializovaných laboratóriách, ale toto vyšetrenie je aktuálne len ak kozy žijú v podmienkach, kde sa na ne nemôžu prisať kliešte, inak sa môžu zvieratá infikovať aj po odbere vzoriek, potom výsledok testu už nie je aktuálny.

Myiázy

Myiázy sú ochorenia zapríčinené larvami múch, ich pôsobením na orgány alebo živé tkanivá zvierat. Myázotvorné druhy múch môžu naklásť vajíčka do otvorených rán alebo do vlhkých orgánov (nosa, pyskov, uší, pošvy) kde sa vyliahnuté larvy živia priamo odumretým, nekrotickým alebo aj živým tkanivom hostiteľa. Môžu spôsobovať aj vážne poškodenie zdravia. Okrem priameho poškodzovania môžu prenášať rôzne infekčné choroby.

Na odpudenie krv cicajúceho hmyzu sa odporúča používať látky (na prírodnej báze) pôsobiace repelentne. Na dvere maštalí, vo výbehu možno zavesiť usušenú vňať s kvetom vratiča obyčajného alebo paliny pravej. Antiparazitárne pôsobí prášok zo sušených kvetov vratiča, ktorý je ale vo vyšších dávkach jedovatý. Repelentne pôsobia aj klinčeky namočené v Alpe. Týmto roztokom možno potrieť (postriekať) aj zvieratá.

Kvalitná výživa prispieva k odolnosti zvierat proti parazitárnym chorobám.

Echinokokóza

Jedná sa o závažné ochorenie psov a mačiek prenosné na človeka. Sú to drobné pásomnice Echinoccocus multilocularis a Echinococcus granulosus. Larvy si v rôznych orgánoch (pečeň, mozog) v hostiteľskom organizme vytvárajú cysty často enorných rozmerov (až niekoľko litrov).

Vývojový cyklus týchto parazitov je viazaný na medzihostiteľa, ktorými sú okrem iných najmä prežúvavce- ovce a hovädzí dobytok, ale aj voľne žijúca raticová zver (srnčia, jelenia, divé svine). U tohto ochorenia je preto väčšie riziko tzv. „profesionálnej expozície“-pastierske a poľovné psy, personál salašov, maštalí, či poľovníci. Ale rovnako môže dôjsť k nakazeniu psíka počas dovolenky v horách na miestach kde sa pasú ovce, alebo na vychádzke v lesoch s výskytom zveri. Po takýchto potenciálnych expozíciách je vhodné preventívne odčervenie, resp. koprologické vyšetrenie.

Toxokaróza

Jedná sa najčastejšiu parazitózu psov a mačiek. Toto ochorenie je spôsobené oblými červami Toxocara canis- psia škrkavka a Toxocara cati - mačacia škrkavka. Čo je dôležité uvedomiť si pri škrkavkách je fakt , že v prírode existuje takmer 100% kolobeh prenosu týchto parazitov.

Po preniknutí infekčného vajíčka (takého, ktoré je schopné vyvolať infekciu) do tráviaceho traktu hostiteľa, dochádza k vyliahnutiu larvy, ktorá prechádza z čreva cez krvné riečisko do pečene a následne do ďalších orgánov (najmä pľúca, ale aj svaly, oko, mozog). U mladých, infikovaných zvierat (šteňatá, mačatá) dochádza k vykašliavaniu a následnému prehltnutiu lariev späť do čreva.

Počas tejto migrácie telom hostiteľa larvy prekonávajú premeny , ktoré vyvrcholia u tých, ktoré sa vrátili do čreva, premenou na dospelé jedince, schopné produkovať obrovské množstvo vajíčok. Tieto vajíčka sa potom spolu s trusom dostávajú do vonkajšieho prostredia, kde musia bezpodmienečne „stráviť“ niekoľko týždňov (v závislosti od vonkajšieho prostredia), aby „dozreli“ a stali sa tak infekčnými.

U jedincov starších ako jeden rok však k úplnému dokončeniu vývoja dochádza zriedkavo. V takomto prípade ostávajú larvy „uhniezdené“ v rôznych orgánoch v tele hostiteľa (pečeň, svaly) v stave tzv. „hypobiózy“. Doslova „driemu“ a čakajú na svoju príležitosť.

Tá dochádza počas gravidity a laktácie. Vtedy sa larvy uvoľňujú a dokážu infikovať plody cez placentu matky(len u psov) a cez mlieko matky počas laktácie (u psov aj mačiek). Takýmto spôsobom je zabezpečený veľmi efektívny a takmer dokonalý spôsob prežitia škrkaviek v hostiteľskom kolobehu.

Klinické prejavy sa najčastejšie manifestujú u mladých. Typické je nafúknuté bruško pri celkovej vychudnusti, hnačky a zvracanie. Zvieratá sa pomerne rýchlo dehydratujú, stávajú sa apatické.

Nezriedka sú pozorované kŕčové stavy na ktorých má pri silnej invázii výrazný podiel aj škrkavkami produkovaný neurotoxín askaridín. Pri silnej invázii vo vrhoch s nízkou chovateľskou úrovňou nezriedka dochádza k početným úhynom.

Vzhľadom na prebiehajúcu migráciu lariev je častým príznakom chronický kašel a dušnosť. Klient často prichádza zhrozený tým, že šteniatko dokonca vyzvracalo živú škrkavku, pričom sa zväčša jedná práve o vykašlanú larvu. K takémuto nálezu ale môže dôjsť aj u mladých jedincov vo veku aj 6-8 mesiacov bez akýchkoľvek ďalších klinických príznakov.

Ako jediný účinný spôsob potláčania výskytu tohto parazita u našich domácich mäsožravcov, je dôsledná prevencia. U sučiek/mačiek je vhodné vykonať preventívne „odčervenie“ pred plánovaným krytím. Jednoznačne treba však opakovane odčervovať šteňatá/mačatá od veku dvoch týždňov po narodení.

Toto je potrebné opakovať v dvojtýždňových intervaloch do veku troch mesiacov a následne do veku pol roka raz mesačne. Počas laktácie je potrebné spolu s mladými odčervovať aj sučku/mačku. U starších, resp. dospelých zvierat sa odporúča pravidelné preventívne odčervenie kvartálne- raz za tri mesiace.

Na našom pracovisku odporúčame v súlade s najnovšími svetovými poznatkami a trendami u dospelých zvierat pravidelne 1-2 za rok vykonať kompletné koprologické vyšetrenie (parazitologické vyšetrenie trusu zvieraťa) a v prípade pozitívneho nálezu vajíčok alebo lariev parazitov vykonať dôslednú terapiu s následnou kontrolou.

Ďalším významným krokom v prevencii šírenia tohto ochorenia u zvierat a ľudí je komplexný spoločenský prístup k odpratávaniu zvieracích exkrementov a ich neškodná likvidácia. Toto považujem za významné kritérium posudzovania vyspelosti spoločnosti ako takej a bohužiaľ v tomto máme ešte veľmi veľké rezervy.

Hnačka

Pár jednoduchých rád pri hnačke Vášho miláčika. Asi každý majiteľ už prežil so svojim miláčikom problém zvaný hnačka. Je nepríjemný pre obe strany, hlavne, ak zvieratko žije trvale v byte, bez možnosti výbehu, alebo keď na ten výbeh nestihne dobehnúť.

V prípade akútnej hnačky sa väčšinou jedná o nekomplikované ochorenie, ktoré pri vhodných opatreniach spontánne odoznie. Jeho príčina sa najčastejšie skrýva v dietetických chybách a pomerne často bývajú príčinou aj parazity. Tu treba podotknúť, že klasické odčervovacie tabletky a pasty nepôsobia proti všetkým možným črevným parazitom a dokonca ani formovaná stolica ich prítomnosť v truse nevylučuje.

Čo teda robiť, ak jedno ráno namiesto šulčeka nájdete po svojom zvieratku neformovanú kôpku alebo mokrý fľak? V prvom rade sa snažte, aspoň zbežne, preštudovať jeho farbu, konzistenciu, prítomnosť čerstvej krvi, hlienu, parazitov. Presne na tieto veci bude totiž, v prípade potreby, váš veterinár zvedavý.

Ak je zviera na pohľad v poriadku, teda je naďalej aktívne, hrá sa, pije, jeho bruško nevydáva divné zvuky, nezvracia, močí normálne, nariaďte mu prísnu 24- hodinovú hladovku, počas ktorej bude prijímať iba tekutiny do forme pitnej vody alebo iontového nápoja určeného pre zvieratká.

Po tejto hladovke nasleduje niekoľkodňová diéta. Je žiaduce podávať krmivo v malých dávkach niekoľkokrát denne, aby sa predišlo nárazovému preťaženiu tráviaceho aparátu, ktorého dôsledkom by bola opäť hnačka alebo zvracanie. Ďalej, krmivo musí byť zahriate na telesnú teplotu.

Čo sa týka zloženia diéty, musí byť dobre stráviteľná, nízkozbytková, nízkotučná, chutná, bez dráždivých látok a potenciálnych alergénov a musí dorovnať straty vitamínov a minerálov. V prípade zápalu hrubého čreva musí obsahovať aj vhodný druh a množstvo vlákniny.

U mačiek navyše musí rešpektovať vyššie potreby bielkovín v porovnaní so psami- 30-45%. Z domácej stravy sa v takýchto prípadoch môže použiť hydinové alebo rybie mäso. Ako zdroj sacharidov sa doporučuje ryža (na schutnenie preliata mäsovým vývarom), ktorá tvorí väčšiu časť dávky.

tags: #hovadzi #dobytok #najčastejšie #parazity