Hovädzí Proteín EastLabs Recenzia: Všetko, čo potrebujete vedieť
Proteíny sú mimoriadne bohaté doplnky výživy na bielkoviny, ktoré sú zákazníkom dostupné v práškovej forme, alebo vo forme tekutej, ako už pripravený nápoj k okamžitému užitiu. Mnohí si však neuvedomujú, že proteín, gainer aj aminokyseliny nie sú zázračnými doplnkami, ale iba kvalitnejšími a koncentrovanejšími zdrojmi stavebných látok, bežne dostupných stravou.
S každým mesačným nárastom predajov doplnkovej výživy v e-shope ObchodRonnie.sk takmer lineárne súvisí stúpajúci záujem zákazníkov predovšetkým o proteíny. Je to pochopiteľné - už aj kulturistickí začiatočníci, začínajúci hokejisti, hádzanári, mladí atléti či priaznivci crossfitu, funkčných tréningov alebo street workout pochopili, že na podporu rastu svalovej hmoty musia zvýšiť príjem bielkovín.
V poradenstve e-shope ObchodRonnie.sk takmer denne odpovedáme na pomerne naivné otázky typu „koľko proteínu musím zjesť, aby mi narástli svaly?“.
Práškové proteíny sa pripravujú v mixéri alebo v šejkri do podoby nápojov určených k okamžitému užitiu/pitiu; presne odmerané množstvo proteínového prášku sa rozmieša/rozmixuje s dostatočným množstvom mlieka, alebo vody, výsledný nápoj sa často obohacuje kúskami ovocia, arašidovým maslom, mletými alebo instantnými ovsenými vločkami, orechmi a ďalšími ingredienciami, ktoré pripravený proteínový nápoj obohacujú o živiny; do proteínového nápoja sa niekedy pridávajú aminokyseliny, kreatín, prípadne ak je súčasťou potréningovej suplementácie, aj vhodný, spravidla rýchly sacharidový zdroj - napr. dextróza, Vitargo.
Proteíny sa pijú predovšetkým ráno po prebudení, pred a po tréningu a večer pred spánkom. Slúžia primárne na doplnenie bielkovín do presne vypočítaného množstva (množstvo každodenne prijímaných gramov bielkovín závisí od hmotnosti, tréningu a športu, stupňa vyspelosti, cieľa a veku športovca), ktoré športovec nedokáže zvládnuť príjmom klasickej stravy (tzn. počet proteínových nápojov, ktoré treba denne vypiť, súvisí s deficitom bielkovín; ten treba „pokryť“ práve pitím proteínových nápojov).
Sekundárne sa proteíny využívajú aj na dosiahnutie špecifických cieľov - napr. podpora anabolických dejov zodpovedných za ďalšiu akceleráciu rastu svalovej hmoty, alebo utlmenie potréningovej katabolizácie svalovej hmoty, ktorá prináša výkonnostnú stagnáciu, zrýchlenie procesov regenerácie atď. (napr. je preukázané, že ak vypijete proteínový nápoj pripravený zo srvátkovej bielkoviny ráno po prebudení a okamžite po tréningu, preukázateľne rýchlejšie naberáte svalovú hmotu).
Napríklad koncentrát, izolát alebo hydrolyzát.
Prvé bielkovinové prášky určené pre športovcov sa na trhu objavujú už v 50. rokoch , komerčný úspech s nimi spojený však prichádza až v rokoch 80. a hlavne v rokoch 90. dvadsiateho storočia.
Koncom marca 2013 svet kulturistiky so zármutkom prijal správu, že zakladateľ modernej kulturistiky už nie je medzi nami. Joe Weider priniesol zmenu v ponímaní kulturistiky, vybudoval základy a dlho stál na čele najväčšej kulturistickej federácie IFBB, ktorej aj v súčasnosti patrí neotrasiteľné prvenstvo v množstve organizovaných súťaží, vrátane tých najprestížnejšej - reč je o Mr. Olympia.
S menom Weider sa spája nielen kulturistika, ale v počiatkoch celý „bodybuilding biznis“, počnúc výrobou posilňovacích zariadení a predajom prvých doplnkov výživy končiac. Zdalo by sa, že spoločnosť Weider stojí aj za výrobou prvých proteínových doplnkov výživy, ale nie je to 100% pravda - Joe a Ben Weider iba pochopili, že predaj doplnkov výživy pre kulturistov by mohol byť zaujímavým biznis modelom.
Celý proteínový ošiaľ začal v 50. rokoch vďaka aktivitám prakticky troch priekopníkov výroby suplementov pre kulturistiku - spoločnosti Bob Hoffman 's York Barbell (firmu vlastnil Bob Hoffman, tréner, vzpierač aj odborník na výživu - spočiatku ponúkala vybavenie do posilňovní), bratov Weiderovcov a Irvina Johnsona, ktorý si neskôr zmenil meno a známym sa stal ako Rheo H.
Kulturistický svet uznáva Eugena Sandowa ako prvého propagátora kulturistiky, ale málo kto vie, že práve so Sandowom sa spájajú aj prvé relevantné odporúčania súvisiace s výživou ako prostriedkom, ktorý napomáha pri raste svalovej hmoty.
Vstupné v komerčných posilňovniach (ak nejaké boli) v povojnovom období nebolo dostupné pre každého a tak domáce posilňovne boli jedinou možnosťou pre menej majetných ľudí, ak si chceli nejakým spôsobom vylepšiť svoju postavu. Stačilo si zakúpiť niekoľko nakladacích jednoručných činiek, vyrobiť lavicu na tlaky, stojany na drepy, kladku, k tomu veľkú činku a domáca posilňovňa bola na svete.
I takéto vybavenie nebolo najlacnejšie, preto nezriedka v sa na činky, alebo materiál poskladali viacerí priatelia (mimochodom, rovnaký spôsob zriaďovania posilňovní bol bežný aj v našich zemepisných šírkach koncom 60., ale aj v 70. či 80. rokoch).
Ľudia mali domáce posilňovne a Bob Hoffman už v tom čase vedel, že ich úspech tkvie v dostatočnom prísune bielkovín - aj preto prichádza na trh s prvými proteínovými doplnkami, ktoré slúžia na doplnenie denného príjmu bielkovín pre športovcov. Postupom času väčšina kulturistov zistila, že zvýšený príjem bielkovín vedie k väčšiemu nárastu svalovej hmoty, čo bola pre proteíny najlepšia reklama.
Vysokopercentný proteín bol vyrobený len zo sójovej múky a sladidiel, ktoré mali utlmiť nezvyčajne horkú chuť čistého sójového proteínu. Sójové bôby boli ľahko dostupné, navyše aj lacné, preto výroba takéhoto proteínu nebola mimoriadne náročná. Postupom času sa zistilo, že sója nie je vzhľadom k nízkej kvalite a mimoriadne zlej chuti na výrobu proteínových prípravkov najlepším zdrojom, napriek tomu sa tieto výrobky udržali pomerne dlho na trhu.
Prečo? Hoffman 's Super Hi-Proteen bol dostupný v niekoľkých príchutiach - čokoládová, vanilková, vlašský orech spolu s kokosovou príchuťou bol určený pre tých najväčších labužníkov.
Čo obsahoval Hoffman 's Super Hi-Proteen? Ďalší proteín z produkcie Boba Hoffmana ťažil predovšetkým zo skvelej reklamy, ktorá zdôrazňovala, že obsahuje „desať najlepších prírodných proteínových zdrojov, zmiešané v presných pomeroch tak, aby priniesli čo najlepší rast svalovej hmoty“.
Určite si spomeniete na tvrdenie, ktoré donekonečna opakovali kulturisti pred 25-30 rokmi - čo bolí, to rastie. Kulturisti v 50. rokov k tomu dodávali - čo nechutí odporne, nefunguje! Aj preto zrejme sortiment proteínových doplnkov Bob Hoffman rozšíril o proteín z morských zdrojov, ktoré však ostali prísne utajené a môžeme si iba domyslieť, prečo sa mnohí konzumenti tohto proteínového zázraku sťažovali na odporný zápach pripomínajúci zdochnuté ryby.
Záver? Joe a Ben Weider pozorne sledovali počínanie konkurencie (predovšetkým kroky Bob Hoffmana) a analýzou prišli na jednoduché riešenie v podobe chuťovo prijateľnejšieho a ľuským telom stráviteľnejšieho proteínu Dynamic Muscle Builder. Čo obsahoval? Prvé verzie zmes mliečneho a vaječného proteínu spolu s kvasnicami a v krátkej dobe sa stal (predovšetkým vďaka prijateľnej cene) mimoriadne obľúbený.
Irvin Johnson - Rheo H. Irvin P. Johnson ja ďalším z hráčov, ktorí vstúpili na scénu výrobu proteínových doplnkov v 50. a 60. rokoch. Na rozdiel od konkurentov vsadil na kvalitu a svoje výrobky vyrábal z kvalitných bielkovín vajec a mlieka, vrátane laktózy a tukov „nezbavenej“ srvátky (mimochodom, informácie o spracovávaní srvátky sa datujú už do 30. rokov 20. storočia), ktorá však bola používaná v tom čase iba ako lacný prídavok k výsledným práškovým zmesiam - znižoval finančnú náročnosť konečných proteínových výrobkov.
Irvin P. Johnson bol veľkým zástancom nízkosacharidovej výživy s vysokým podielom bielkovín a tukov, aj vďaka tomu, že mal prístup k prácam Dr. Fredericksena týkajúcich sa bielkovín - spoznal ich význam v procese rastu svalovej hmoty a ich príjem (tzn. denno-denne prijímanie odporúčaného množstva) považoval za limitujúci faktor pre napredovanie v kulturistike.
Veľký benefit Irvinovi priniesol objav enzýmu, ktorý je obsiahnutý v materskom mlieku, vďaka ktorému sa zlepšuje stráviteľnosť bielkovín - vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v proteínových doplnkov. Prídavok tohto enzýmu výrazne zlepšil stráviteľnosť proteínových doplnkov výživy a tak ich užívanie niekoľkokrát počas dňa sa pre prvých kulturistov stalo menej bezproblémovým - a Irvin tento enzým pridával aj do svojho prvého proteínu, známeho pod menom Irvin Johnson 's Hi-Protein.
V roku 1965 si na radu astrológa zmenil meno na Rheo Hughes Blair. Od tej doby sa mu začalo veľmi dariť a jeho suplementy mali väčší a väčší odbyt, okrem iného začal vyrábať aj klasické výživové doplnky - B-komplex, cholín, proteínová formula s obsahom HCl pre lepšie trávenie a tiež tablety s pečeňovým extraktom. Všetky jeho preparáty sa stali v komunite kulturistov mimoriadne obľúbené, pretože s nimi mali lepšie výsledky a nárast svalovej hmoty bol po ich aplikácii rýchlejší.
Proteíny v 70. a 80. rokoch
V sedemdesiatych rokoch stúpa prestíž IFBB, súťaž Mr. Olympia sa stáva najprestížnejšou bodybuilding súťažou, svet spoznáva kulturistickú komunitu prostredníctvom dokumentu Pumping Iron a záujem o kulturistiku nezadržateľne rastie. Rastie aj trh s doplnkami výživy, na ktorom bolo už nepreberné množstvo proteínov - niektoré boli len z jednej suroviny (sója, mlieko, či vajcia), iné boli zo zmesi mliečnej a vaječnej bielkoviny.
Mnoho producentov si nevedelo rady s ochutením svojho výrobku, experimentovalo sa s pridávaním fruktózy, jednoduchých cukrov, aby prekryli horkú chuť - spôsobovalo to však nadúvanie aj inzulínové "šoky". To bola správna chvíľa pre Jima Heflina, ktorý ako prvý prišiel s proteínom obsahujúcim nulový podiel sacharidov, tzv.
Do histórie výroby proteínov sa zapisuje aj spoločnosť MET-Rx založená A. Scottom Connellyem a to proteínom s názvom Metamyosyn - bola to mliečna bielkovina, s dôrazom kladeným na aminokyselinový profil, ktorý sa blížil profilu materského mlieka. Do proteínu bolo pridávané veľké množstvo glutamínu, ktorý mal zabezpečiť kvalitnejšie svalové prírastky.
V bývalom Československu sa v 80.
Koncom 80.
Proteíny v 90. rokoch
Začiatok deväťdesiatych rokov prináša nielen pád Berlínskeho múru, ale aj ďalší technologický pokrok, vďaka ktorému stúpa výroba lacných srvátkových koncentrátov - tie sa využívajú pri výrobe jogurtov a v pekárstve na predĺženie čerstvosti hotových pekárenských výrobkov.
V roku 1993 steroidový "guru" Dan Duchaine zaregistroval zlepšenie kvality srvátkových koncentrátov, ktoré už neobsahovali vysoký podiel problematickej laktózy (znížená schopnosť tráviť laktózu vďaka nižšej produkcii enzýmu laktáza v dospelosti spôsobovala pomerne časté tráviace problémy a hnačky po požití mlieka, mliečnych výrobkov aj srvátky) a v porovnaní s klasickými zdrojmi surovín používaných pre vtedajšie proteíny (sušené bielka a sušené mlieko) mali aj vyšší podiel vetvených aminokyselín (BCAA).
Duchaine pochopil, že trh s doplnkami môže obohatiť o nový proteín, našiel producenta kvalitného srvátkového koncentrátu (spoločnosť Next Nutrition založená Davidom Jenkins), ktorý bol schopný konečný výrobok aj prijateľne dochutiť. Duchaine sa dohodol s Jenkisnom na spolupráci a trh s doplnkami výživy špecificky určených pre športovcov prichádza prvý srvátkový proteín pod názvom Designer Whey (dvojkilogramové balenie tohto proteínu stála o niečo viac ako 20USD, no v krátkom čase, ako sa srvátka stala hlavnou surovinou pre výrobu proteínov, začala jej cena dramaticky stúpať).
Spomínate na Irvin Johnsona a jeho tvrdenie, že o napredovaní v kulturistike rozhoduje predovšetkým množstvo prijatých bielkovín? O 50 rokov neskôr po tom, čo svetu kulturistiky dal (v tom čase) najkvalitnejší proteín, už vieme, že úspech závisí nielen od celkového množstva prijatých bielkovín, ale aj od rýchlosti ich vstrebania a času, kedy sú prijímané.
Technológovia rozpracovali nové metódy spracovania surovín (CFM, nedenaturácia vaječného proteínu, iónová výmena atď.) uchovávajúce biologickú aktivitu bielkovín obsiahnutých v proteínoch, ktoré našli uplatnenie nielen v objemovej a predsúťažnej príprave silových športovcov, ale všade tam, kde je požadovaný rast resp.
Aj 19. ročník športovej ankety krajskej samosprávy Športovec Prešovského samosprávneho kraja priniesol pre širokú verejnosť možnosť nominovať jednotlivcov, alebo kolektívy, a následne hlasovaním určiť, kto sa stane Športovcom kraja. Medzi nominovanými z našich športov sa nachádzajú aj mená štyroch športovcov, ktorých podporiť môžete hlasovaním na tejto stránke.
Štatistika nepustí. Patríš medzi najúspešnejších kulturistov súťažiacich v tzv. alternatívnych federáciách (čiže mimo SAFKST), môžeš sa stať dokonca najlepším športovcom Prešovského samosprávneho kraja. Aby ťa aj fanúšikovia kulturistiky a fitness na Slovensku lepšie spoznali, predstav sa nám na úvod. Moje meno je Tomáš ONDÍK, narodil som sa v Snine, malom mestečku na úplnom východe Slovenska.
Aktuálne mám 35 rokov a súťažím v nomináciách kulturistika, alebo klasická kulturistika. Aká bola tvoja cesta ku kulturistike? Priamočiara. Cez iné športy. Športovcom som bol odmalička. Už ako malé dieťa som hrával futbal a bez futbalovej lopty som sa nepohol ani na krok. Navštevoval som aj Základnú školu, ktorá sa špecializovala práve na futbal, hrával som za rodné mesto Snina.
Ako roky ubiehali, moji rovesníci rástli, ja som bol spomedzi nich stále ten najnižší. Aj najchudší. Nejako som tušil, že s futbalom to ďaleko nedotiahnem. Nie žeby som sa vzdal, to nie, to som nemal nikdy vo zvyku. Ale kvôli tomu, že som bol medzi rovesníkmi najsubtílnejší, nedokázal som napredovať. A držať s nimi krok. Štvalo ma to, chcel som to zmeniť.
Urobiť všetko preto, aby som nebol ten „najmenší“. Mal som 15 rokov, kamarát mal v pivnici lavičku, pár činiek, tak sme tam dvíhali železo a hovorili o tom, ako sa zmeníme. K lepšiemu. Na začiatku bolo cieľom aj zaujať dievčatá, postupom času sa však cieľ zmenil. Tréning v posilňovni sa pre mňa stal doslova drogou - kupoval som si časopisy o kulturistike a fitness, čítal články na internete, sledoval videa, na ktorých známi kulturisti predvádzali svoje tréningy.
Tréning mi postupom času pomohol prekonávať rozmanité životné prekážky. Drvivá ľudí prichádza do fitnesscentier s cieľom pracovať na zmene svojho tela, pre mňa aj teraz, keď súťažím, je fyzická zmena iba čerešničkou na torte. Pravdou ale je, že bez súťaženia by moja motivácia bola nižšia. Vďaka súťaženiu som schopný reálne podriadiť všetko cieľu.
Tvrdím, že kulturistika je najkrajší šport, v ktorom až sekundárne súperíte so súpermi. Primárne ste súperom sám sebe. Každý deň vstávate s pocitom, že sa opäť o máličko musíte zlepšiť a poraziť to svoje včerajšie “ja“. A na nasledujúcej súťaži byť lepší, ako som bol na tej predchádzajúcej. Viem, že konkurenciu na súťaži neovplyvním. Na Svetovom šampionáte na jar môžem zvíťaziť, v jeseni na pohárovej súťaži skončiť na druhom, treťom mieste, alebo bez cenného kovu. Ak však dosiahnem progres, som spokojný. O tom je kulturistika.
Pracovať na sebe, vnímať sa ako socha, ktorá si vyžaduje sústavnú tréningovú prácu. Aby sa výsledok priblížil predstave, ktorú nosíte v hlave. Bez ohľadu na prekážky. A viem, že aj tie prichádzajú. Pred dvoma rokmi som mal veľmi vážne zranenie. Utrhol som si šľachu na prsnom svale, následne som musel absolvovať dve operácie. Lekári aj okolie ma už odpisovalo, tvrdili mi, že so súťažením je nadobro koniec. Ak, tak budem rád, keď vôbec začnem ešte niekedy s ľahkým tréningom. Mohol so to prijať a skončiť so súťažením, alebo sa snažiť o nemožné.
Rekonvalescencia mala trvať podľa lekárov minimálne rok, jej súčasťou bolo pravidelné cvičenie v rozličných rehabilitačných centrách. Po pár návštevách som pochopil, že tadiaľto cesta nevedie. A tak som sa každý deň, na dlhé hodiny zatváral do svojho poskladaného fitka a opatrne, milimeter po milimetri naťahoval poranenú šľachu podľa postupov, ktoré som si dohľadal v dostupných videoklipoch. A prešiel som ich strašne veľa.
Desať mesiacov po zranení, ktoré ma malo natrvalo vyradiť zo sveta súťažnej kulturistiky, som získal titul na súťaži IBFF Mr. Universe a rok po operácii som pridal titul absolútneho víťaza z Majstrovstiev sveta v Mexiku. Málokto mi v tom čase veril, že s výnimkou niektorých cvikov na stehná (aj tu som však mal veľké obmedzenia - poranenú ruku som nedokázal ani vyložiť na tyč činky, keď som chcel drepovať) som prípravu zvládol iba s expandermi a 5kg ťažkými/ľahkými činkami.
Ako dlho sa venuješ kulturistike, aké výsledky si dosiahol v tomto športe? Kulturistike v súťažnej podobe sa venujem od roku 2015 tzn. v tomto roku to bude moja 8. súťažná sezóna. So súťažením som začal ešte v Anglicku, kde som žil 9 rokov. A tam každý začína na súťažiach určenej pre nováčikov. Asi by si to nepovedal, ale práve výsledok na tejto prvej súťaži je pre mňa najcennejší. Dôvod? Jednoducho preto, že som našiel v sebe odvahu začať s prípravou. aj keď som mal takmer 30 rokov. A dotiahnuť ju do konca, nastúpiť na súťažné pódium a napriek obrovskému stresu sa tam odprezentovať. V priebehu času medzi moje najväčšie úspechy patria už spomínané víťazstvá v klasickej kulturistike na súťažiach Mr. Universe a NABBA Majstrovstvách sveta. Cenné sú aj tituly Majstra Slovenska, cením si aj výsledok dosiahnutý na súťaži British Final v Anglicku.
Ako vyzerá tvoj tréning, špecificky zameraný na súťaženie v kulturistike? Moje tréningy sú veľmi intenzívne a ich skladbu počas roka veľmi nemením. Nekladiem v nich dôraz primárne na ťažké váhy, trénujem skôr tak, aby som 100% precítil trénovaný sval. Trénujem v malom, súkromnom fitku, ktoré som si zariadil hlavne kvôli svojej príprave na súťaže. Nie je to žiadne fitko s modernými a novými strojmi, cieľom bola funkčnosť. Mám v ňom staršie stroje, dostatok jednoručných činiek aj kotúčov. Je tam všetko, čo je potrebné pre kvalitný tréning. Navyše, mám tam kľud, nikým nie som časovo ani priestorovo obmedzovaný. Verejné fitnesscentrá nenavštevujem, nikdy som nemal žiadneho trénera a aj na súťaže sa pripravujem sám. Svoje telo už poznám veľmi dobre, sám najlepšie viem, čo na mňa platí. Samozrejme, nevylučujem, že v budúcnosti príde čas, kedy budem potrebovať pomoc a spolupráca s trénerom by bola riešením. Doteraz som to však bral tak, že ak forma nevyjde podľa predstáv, môžem byť nahnevaný sám na seba.
V príprave na súťaže trénujem 6 dní v týždni, tréningová jednotka je dlhá cca 90 minút. Posledné 3 týždne pred súťažou navyšujem počet tréningových jednotiek - denne trénujem dvojfázovo, spolu strávim v posilňovni aj 3,5 hodiny denne. Áno, niekto si povie, že je to zbytočne veľa, ale ja trénujem podľa pocitu a takto mi to vyhovuje. Súťažná príprava v mojom prípade nie je dlhá. Aj v mimo súťažnom období sa udržiavam, takže stačí mi 6, výnimočne 8 týždňov a môžem nastúpiť na súťažné pódium.
Príprava na súťaženie v v kulturistike si vyžaduje úpravu jedálneho lístka. Čo sa ti osvedčilo? V prvom rade dodržiavam pravidlo - musíš mať stravu pod kontrolou aj v mimo súťažnom období. Celoročne. Aj kvôli tomu v objemovej príprave pri výške 176cm sa moja hmotnosť pohybuje maximálne na hranici 90kg. Súťažná je v závislosti na tom, v ktorej kategórii chcem súťažiť. V záverečných dňoch a týždňoch mám jedálny lístok vyskladaný z potravín, ktoré moje telo dokáže ľahko stráviť. Ovsené vločky, mliečne výrobky, pečivo alebo hovädzie mäso medzi ne nepatria.
Ako zdroj bielkovín ... ako zdroj sacharidov ... ako zdroj zdravých tukov ... zelenina a ovocie ... Ako reaguje tvoje okolie na informáciu, že sa venuješ kulturistike a na výsledky, ktoré dosahuješ? Pochádzam z malého mesta a tak moje okolie vníma, že „je tu nejaký kulturista“. Na Slovensku je však veľa kulturistov, ktorých výsledky sú podstatne lepšie ako moje - sám seba nepovažujem za úspešného kulturistu. Dokonca vo fitnesscentrách môžete stretnúť chlapcov, ktorí by bez problémov porazili mnohých súťažných kulturistov (vrátane mňa) a nemajú potrebu súťažiť. Oni trénuje nie kvôli tomu, aby si na policu postavili ďalšie trofeje. Spravidla robia kulturistiku, lebo ju majú radi. Tréning im prináša uspokojenia.
Poviem však pravdu, že ak niekto z mladých povie, že som ho inšpiroval k tréningu, mám z toho radosť. Kulturistika vám možno neprinesie veľa peňazí, ale môže vám dať spokojnosť, radosť, dobrý pocit, že dokážete prekonať sám seba. A ak súťažíte, aj pekné spomienky. Bez ohľadu na to, či súťažíte/nesúťažíte, mali by ste žiť život, ktorý vám prináša spokojnosť.
Kto je podľa teba aktuálne najlepší z najlepších kulturistov a prečo? Jednoznačne Chris Bumstead. Myslím, že nielen pre mňa je tento 28 ročný Kanaďan nielen aktuálne, ale posledných 4-5 rokov najlepší kulturista sveta.
Aké sú tvoje súťažné, ale aj osobné plány pre rok 2023? Ešte nie som 100% rozhodnutý. Stále zvažujem, či súťažiť aj v tomto roku. Po zranení to ešte nie je stopercentne v poriadku. A ťažko povedať, či niekedy aj bude. Na rozmýšľanie už veľa času nemám. Ak budem súťažiť, tak výzvou pre mňa budú Majstrovstvá Európy v organizácii NABBA. Dôvod? Súťažil som na nich už 3x a vždy som skončil na 2. Viem však, že 2 týždne pre Európskym šampionátom sú aj Majstrovstvá sveta v Taliansku. Ak pôjdem na Európu, šiel by som aj na svet. Láka ma aj súťaženie v ďalšej organizácii, ktorou je NPC. Prečo? V NABBA sú kritériá pre klasickú kulturistiku prísnejšie, pri svojej výške môžem navážiť maximálne 82kg.
A osobné plány? Plánuješ súťažiť v roku 2023 aj na Slovensku? Kde ťa môžu prísť povzbudiť tvoji fanúšikovia? Pozrel som si už súťažný kalendár organizácií, ktoré pôsobia na Slovensku a videl som tam pár zaujímavých súťaží. Je pre teba prekvapením informácia, že sa tvoje meno objavilo medzi športovcami, z ktorého sa bude vyberať Športovec roka Prešovského samosprávneho kraja? Áno, som veľmi milo prekvapený, že ma nominovali. V Prešovskom kraji je veľa úspešných a talentovaných športovcov. Som rád, že môžem byť medzi nimi.
tags: #hovädzie #proteín #eastlabs #recenzia
