Výnosové normy hovädzieho mäsa a ich vplyv na trhový mechanizmus

Mikroekonómia sa zaoberá analýzou správania základných ekonomických jednotiek v spoločensko-ekonomickom systéme, ako sú spotrebiteľ a firma. Špecifické postavenie v tomto systéme vo vzťahu k firme a spotrebiteľovi má štát. Všetko, čo je predmetom skúmania mikroekonómie a makroekonómie, je v centre pozornosti ekonomickej teórie, preto považujeme mikroekonómiu a makroekonómiu za organickú súčasť ekonomickej teórie.

Mikroekonómia a makroekonómia majú rovnaký cieľ, obe skúmajú ľudské konanie. Mikroekonómia sa usiluje o vysvetlenie správania a voľby jednotlivého subjektu a makroekonómia využíva tieto poznatky pre skúmanie vzájomných vzťahov medzi agregátmi subjektov. V tomto zmysle sa makroekonómia logicky odvodzuje od mikroekonómie.

Teoretickým zdrojom mikroekonómie je neoklasická ekonómia, ktorá vychádza z teoretických základov klasickej ekonómie. Neoklasická ekonómia vzniká na konci 19. storočia pod vplyvom nových spoločensko-ekonomických pomerov vo svete. Základným cieľom NE bolo vytvoriť novú alternatívu k pracovnej teórii hodnoty, ktorá pochádzala z klasickej školy. Do ekonomickej teórie prináša nové poznatky, nové pojmy a kategórie (marginálne - hraničné kategórie). Táto marginálna analýza využíva ekonomické modely, matematický aparát a začína z dopytovej strany ekonomiky (orientuje sa na ňu), začína od spotreby a nie od výroby. Pre jednotlivé smery je spoločný metodologický individualizmus, prístup, ktorý vychádza z racionálneho správania a rozhodovania ekonomických subjektov.

Štát na zásahy (ovplyvňovanie) fungovania ekonomických subjektov používa ekonomické a administratívne nástroje. Použitie týchto nástrojov vytvára štátnu reguláciu, ktorá môže byť priama a nepriama. Dane sú štátom určené peňažné plnenie, za ktoré daňovník nedostáva protislužbu. Spotrebná daň je nepriama daň, ktorú odvádza výrobca tovaru, na ktorý sa táto daň vzťahuje. Je to daň z množstva a platí sa ako určitá suma z každej predanej jednotky tovaru. Účinky spotrebnej dane: je príjmom do štátneho rozpočtu a reguluje spotrebu. Výšku spotrebnej dane určuje štát. DP = 19 % z pridanej hodnoty. Subvencie predstavujú vládou poskytované finančné prostriedky výrobcovi alebo vývozcovi výrobku alebo služby. Sú to platby zo ŠR. Rozlišujeme exportné a výrobné subvencie.

Trhový mechanizmus je súhrn vzťahov a procesov pri realizácii tovarov, ktoré vedú ku vzájomnej koordinácii relatívne nezávislých rozhodnutí na strane ponuky (výroby) a na strane dopytu (spotreby), pričom základným nositeľom informácií je cena tovaru. Cena a cenový systém má v trhovom mechanizme kľúčovú úlohu. Každý statok, či služba má na trhu cenu. Realizácia väčšiny činností v trhovej ekonomike prebieha prostredníctvom cenového systému. Rozdeľovanie statkov a služieb ja určované cenovým systémom, najmä v podobe cien zdrojov. Čím vzácnejší bude zdroj, ktorý jednotlivec vlastní, tým bude vyššia jeho cena, tým vyšší bude dôchodok tohto jednotlivca a tým viac statkov si kúpi. Význam cenového systému spočíva v tom, že v ekonomickom systéme plní niekoľko funkcií:

• núti ľudí do práce, a to ekonomickým tlakom, a nie donucovacími nástrojmi a nariaďovaním
• núti spotrebiteľov obmedzovať svoj dopyt na úroveň svojich príjmov, pričom spotrebitelia rozhodujú o svojej spotrebe
• koordinačná funkcia cenového systému, spočíva v tom, že cenový systém alokuje výrobné zdroje tam, kde sú potrebné podľa záujmu spoločnosti

V cenovom systéme sa slobodne rozhodujú všetky trhové subjekty na základe svojich preferencií. Výrobcovia rozhodujú o použití zdrojov, ktoré majú k dispozícii. Spotrebitelia rozhodujú o použití príjmov.

Pozitívne stránky cenového systému v trhovom mechanizme platia za určitých podmienok:

• cena je základným nositeľom informácií
• zdroje výrobcovia získavajú na princípe ekvivalentnosti
• neexistujú žiadne bariéry vstupu do odvetvia a výstupu z neho
• na trhu je množstvo rovnoprávnych trhových subjektov

Cenový systém je hlavným, ale nie jediným prostriedkom realizácie funkcií ekonomického systému. Sú oblasti, kde sám nestačí efektívne alokovať zdroje, ako napr. u nežiadúcej spotreby (drogy), v strategických oblastiach (obrana, atómová energia).

Trh v pôvodnom význame označuje miesto, kde sa tovary kupujú a predávajú. Trh vznikol súčasne so vznikom tovarovej výroby, ktorá je výsledkom rozvoja spoločnej deľby práce. Čím je deľba práce rozvinutejšia, tým je vzájomná závislosť a prepojenosť jednotlivých ekonomických subjektov väčšia, tak v hospodárskych stykoch medzi rozličnými ekonomickými subjektmi vo vnútri krajiny ako i medzi jednotlivými krajinami navzájom.

Trh je sféra ekonomiky, miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, ktorí si dobrovoľne vymieňajú tovary a služby. Základnou podmienkou pri definícii trhu je dobrovoľná výmena. Ďalej trhom môžeme označiť:

• súhrnom nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré umožňujú výmenu statkov a služieb
• mechanizmus, ktorý ľudia využívajú pri vzájomnom obchodovaní

Trh je samo regulujúcim systémom, kde pôsobia určité zákonitosti, ktoré ovplyvňujú správanie výrobcu i spotrebiteľa. Základnou zákonitosťou je, že trhová cena je výsledkom vzájomného vzťahu ponuky a dopytu.

Trh predstavuje sústavu výmenných vzťahov medzi jednotlivými trhovými subjektmi, ktorá vznikla a vyvíja sa s rozvojom deľby práce. Vznikol ako prirodzený dôsledok vývoja tovarovej výroby. V reálnom hospodárskom živote môže byť trh obmedzovaný, deformovaný, ale vždy bude v nejakej podobe existovať, pokiaľ bude deľba práce a výmena výrobkov ako tovarov.

Pre niektoré subjekty je charakteristická výrobná aktivita, pre iné spotrebná aktivita. Základnými subjektmi skúmania mikroekonómie je spotrebiteľ a firma.

Spotrebiteľ je trhový subjekt, pre ktorý je charakteristická spotrebná aktivita, je to subjekt, ktorý sa zúčastňuje na finálnej spotrebe statkov a služieb. Pod pojmom spotrebiteľ chápeme jednotlivca, v úlohe spotrebiteľa vystupujú nielen jednotlivci, ale aj inštitúcie a skupiny jednotlivcov. Jednotlivec môže vystupovať ako spotrebiteľ, alebo môže vystupovať v rámci nejakej komunity, domácnosti. Domácnosť môže tvoriť jedna osoba alebo viac, či menej početná rodina. Domácnosť predstavuje spotrebiteľskú jednotku, kde rozhodnutia sú limitované subjektívnymi záujmami a cieľmi. Spotrebiteľ si na trhu zaobstaráva spotrebné statky a služby na uspokojenie svojich potrieb. Zúčastňuje sa na trhu spotrebných statkov a služieb a na trhu výrobných faktorov. Na trhu statkov a služieb vystupuje ako kupujúci, na trhu výrobných faktorov vystupuje ako predávajúci.

Firma je trhový subjekt, ktorý vyrába s cieľom predať. Je to subjekt trhu, ktorý organizuje podnikanie. Pod podnikaním chápeme výrobu statkov alebo poskytovanie služieb, ale aj na trhu výrobných faktorov. Na trhu spotrebných statkov a služieb vystupuje ako predávajúci, na trhu výrobných faktorov ako kupujúci, kde nakupuje základné vstupy do výrobného procesu: prácu, pôdu alebo prírodné zdroje a kapitál.

Štát je špecifickým subjektom trhu. Mal by na trh vstupovať len vtedy, keď treba korigovať určité negatívne prejavy trhu, alebo do určitej miery ovplyvňovať správanie trhových subjektov s cieľom zabezpečiť ekonomickú efektívnosť hospodárstva. Zjednodušene by sme mohli úlohu štátu rozdeliť na zákonodarnú (normatívnu) a ekonomickú, ktorej cieľom je efektívnosť, rovnosť a stabilita. Ekonomická úloha štátu sa napĺňa v troch funkciách: v alokačnej (ktorá znamená rozdelenie vzácnych zdrojov na rôzne použitie tak, aby sa dosiahla ekonomická efektívnosť), v distribučnej (ktorou štát ovplyvňuje trhové rozdelenie dôchodkov a nerovností, ktoré pritom vznikajú), a v stabilizačnej (zameranej na zmiernenie cyklických výkyvov ekonomiky).

Aj napriek dôležitej úlohe štátu v ekonomike, prednosti trhového mechanizmu sú jednoznačné. Žiadny iný systém nepodnecuje ľudí do práce, do podnikania, do snahy zlepšiť svoje ekonomické postavenie tak, ako trhový mechanizmus.

Dopyt po tovaroch a službách tvorí súhrn relatívne samostatných rozhodnutí spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti od cien. Dopyt vyjadruje závislosť medzi množstvom tovarov a služieb, ktoré sú kupujúci ochotní a schopní kúpiť a cenou, za ktorú by statok chceli kúpiť. Dopyt vyjadruje vzťah medzi dvoma základnými premennými: cenou a množstvom. Cena je v tomto vzťahu určujúca, objem požadovaného množstva je od nej odvodený. V definícii pojmu sa vyskytujú pojmy ochotní a schopní kúpiť a požadované množstvo. Dopyt neznamená len množstvo tovarov a služieb, ktoré ľudia nakupujú, ale vyjadruje aj množstvo tovarov a služieb, ktoré by kupujúci boli ochotní kúpiť pri určitej cene. To sú zamýšľané, predpokladané nákupy. Kupujúci sú však schopní kúpiť len toľko tovarov, koľko im dovoľujú ich prijmi a to je vlastne kúpyschopný dopyt. Ekonomickú vedu viac ako zamýšľaný dopyt zaujíma kúpyschopný efektívny dopyt podložený peňažnými príjmami spotrebiteľov. Čím nižšia je cena tovaru x, tým väčšie je požadované množstvo a naopak, čím je cena tovaru vyššia, tým menšie množstvo budú kupujúci ochotní kúpiť. Je dôležité rozlišovať medzi dopytom a požadovaným množstvom. Požadované množstvo ešte neznamená aj realizované množstvo.

Platí táto funkcia dopytu: Dx - f(Px)
Dx - dopytované množstvo statku x(Qx)
Px - cena statku x

Grafickým znázornení tejto funkcie je krivka dopytu. Z grafického zobrazenia vyplýva, že krivka dopytu je klesajúca, teda má negatívny sklon. Priebeh krivky dopytu vyplýva zo zákona dopytu. Podstatu všeobecného zákona dopytu podal anglický ekonóm Alfréd Marschall (1842 - 1924). Podľa všeobecného zákona dopytu pri poklese ceny požadované množstvo tovaru (dopytu) rastie a naopak, ak cena rastie, dopytu po tovare klesá.

V zjednodušenej podobe sme naznačili vzťah medzi požadovaným množstvom a cenou statku. Dopytu je však ovplyvňovaný aj inými faktormi. Okrem ceny Px, sú to tieto faktory:

• cena substitučných tovarov, Pn
• dôchodok spotrebiteľa, I
• preferencie spotrebiteľa, T
• počet domácností na trhu, rozsah trhu, X
• ostatné faktory, F

Funkciu dopytu potom zapíšeme: Dx = f (Px, Py, I, T, X, F).

Rozlišujeme:

• individuálny dopyt: je to dopyt jediného kupujúceho po jednom výrobku
• trhový (čiastkový) dopyt: je to súhrn individuálnych dopytov po jednom výrobku
• agregátny dopyt: je to súhrn všetkých zamýšľaných (plánovaných) výdavkov na nákup všetkých statkov a služieb

Ponuka predstavuje množstvo tovarov a služieb, ktoré sú výrobcovia ochotní predať pri určitej cene. Medzi cenou a ponúkaným množstvom existuje priamy vzťah. So zvyšujúcou sa cenou sa zvyšuje ponúkané množstvo a s klesajúcou cenou klesá aj ponúkané množstvo. Ponuka vyjadruje vzťah medzi cenou a množstvom ponúkaných výrobkov, pričom cena je určujúca a objem ponúkaného množstva je odvodený od ceny. Platí táto funkcia ponuky: Sx = f(Px), kde:

• Sx - ponúkané množstvo
• Px - cena statku x

Grafickým znázornením funkcie ponuky je krivka ponuky. Z grafického zobrazenia vyplýva, že krivka ponuky je rastúca, teda má pozitívny sklon. Priebeh krivky ponuky vyplýva zo zákona ponuky. Podľa zákona ponuky, ak cena tovaru rastie, ponúkané množstvo rastie a naopak, ak cena klesá, ponúkané množstvo klesá.

Okrem ceny Px, ponuku ovplyvňujú aj tieto faktory:

• náklady výroby, N
• zisk výrobcu, Z
• organizácia trhu, O
• vonkajšie faktory, VF

Funkcia ponuky potom vyzerá takto: Sx = f(Px, N, Z, O, VF).

Rozlišujeme:

• individuálnu ponuku: ponuka jedného výrobcu
• trhovú (čiastkovú) ponuku: ponuka všetkých výrobcov určitého tovaru
• agregátnu ponuku: celková ponuka všetkých tovarov a služieb v ekonomike

Trhová rovnováha nastáva vtedy, keď sa dopyt rovná ponuke. V tomto bode sa vytvára rovnovážna cena a rovnovážne množstvo. Ak je dopyt vyšší ako ponuka, vzniká nedostatok tovaru a cena má tendenciu rásť. Ak je ponuka vyššia ako dopyt, vzniká prebytok tovaru a cena má tendenciu klesať.

Trhová rovnováha je teda stav, kedy sú všetci kupujúci a predávajúci spokojní s danou cenou a množstvom. Tento stav je však dynamický a neustále sa mení v závislosti od zmien v dopyte a ponuke.

Pre lepšie pochopenie problematiky výnosových noriem hovädzieho mäsa a ich vplyvu na trhový mechanizmus si môžeme uviesť príklad:

Tieto projekty, financované z európskych fondov, majú za cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť firiem prostredníctvom inovácií a modernizácie technológií. Takéto investície môžu mať pozitívny vplyv na výnosové normy hovädzieho mäsa, napríklad prostredníctvom efektívnejšieho spracovania a balenia produktov.

V Prešovskom samosprávnom kraji v meste Kežmarok sa nachádza spoločnosť Tatranská mliekareň a.s., ktorá bola aj v súčasnosti je producentom klasických mliekarenských výrobkov: mlieko, smotana, kyslomliečne výrobky, syry, maslo, tvaroh, bryndza, dezerty, nápoje, biovýrobky, gastrovýrobky. Projekt je súčasťou strategického plánu žiadateľa aj reakciou žiadateľa na vplyvy svetovej hospodárskej krízy a recesiu, potreby trhu, potrebu technologickej inovácie a celospoločenskú potrebu pozvyšovania konkurencieschopnosti potravinárskeho sektora vo výrobe (automatizácia balenia, zväčšenie kvality spracovania produktov, zväčšenie energetickej efektívnosti a ekologickej bezpečnosti znížením množstva chladiaceho média). Zefektívnenie prípravy vstupnej a výstupnej suroviny predpokladá inováciu troch výrobných postupov. Sekundárnym cieľom žiadateľa je zníženie nákladovosti celkovej produkcie spoločnosti a tým zväčšenie konkurencieschopnosti v rámci svojho pôsobenia. Projekt má charakter technologickej inovácie spojenej s aplikáciou výsledkov priamo vo výrobe.

Po realizácii projektu sa zavedením inovatívnych technológií priamo do praxe (výroby) zväčší konkurencieschopnosť žiadateľa na trhu v Slovenskej republike. Z hľadiska prognóz rastu dosiahnutej trhovej stability žiadateľa, rastúcom dopyte po produktoch žiadateľ nepredpokladá nesplnenie hodnôt merateľných ukazovateľov (tržby, pridaná hodnota). Pripravovaná investícia do výskumu a vývoja s financovaním Nenávratným finančným príspevkom nepredstavuje pre žiadateľa (projekt) podnikateľské, ekonomické, technologické ani bezpečnostné riziko. Ohrozenia zadefinované v SWOT analýze bude žiadateľ riešiť komplexným zameraním, prípravou ľudských zdrojov a dôsledným manažmentom projektu. Ohrozenie je možné eliminovať štandardnými analytickými metódami analýzy rizík (FMEA, HAZOP, iné), ktoré žiadateľ bude uplatňovať v rámci svojich interných predpisov riadenia kvality a správnym rozložením aktivít do časového harmonogramu. Projekt vytvorí v dopadovom ukazovateli celkove päť pracovných miest.

Projekt je zameraný na dodávku a montáž technologickej linky zloženej z ôsmich celkov dodávateľským spôsobom pred podaním projektovej žiadosti bol vykonaný podrobný prieskum trhu pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky. Výsledkom prieskumu trhu je stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky a zadefinované podmienky pre dodávku technológie. Verejné obstarávanie Žiadateľ predpokladá začať hneď po podaní Žiadosti o NFP. Technické riešenie je naplánované do jednej aktivity a realizácia projektu je naplánovaná na 24 mesiacov so začiatkom v mesiaci január 2014, jednotlivé dodávky sú naplánované do celého obdobia realizácie aktivity projektu. Organizačné zabezpečenie projektu má na starosti realizačný team spoločnosti Tatranská mliekareň a.s., ktorý má s realizáciou podobných investičných akcií dostatočné skúsenosti (vrátane projektov financovaných EÚ). Pripravovaná investícia s financovaním z prostriedkov EŠF EÚ predstavuje pre žiadateľa únosné ekonomické, technologické a bezpečnostné riziko. Ohrozenia zadefinované vo SWOT analýze bude žiadateľ eliminovať opatreniami pre riadenie rizík, štandardnými analytickými kontrolnými metódami a plnením aktivít v stanovenom čase.

Predkladaný projekt s modelom financovania s využitím NFP predstavuje pre žiadateľa únosné rozloženie financií a časovej náročnosti - v prípade neposkytnutia NFP bude projekt realizovaný v obmedzenom rozsahu a v dlhšom časovom období. Predkladaný projekt je v súlade s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja (Prešovský kraj) a mesta Kežmarok, v ktorých je zadefinovaná vhodnosť a nevyhnutnosť realizácie podobných projektov. Projekt je v súlade s prioritami...

Záverom možno konštatovať, že výnosové normy hovädzieho mäsa sú dôležitým faktorom ovplyvňujúcim trhový mechanizmus. Efektívne riadenie a optimalizácia týchto noriem môže viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti firiem a zlepšeniu celkovej ekonomickej situácie v krajine.

tags: #hovädzie #mäso #výnosové #normy

Populárne príspevky:

• Najlepšie múky na kváskovanie
• Tradičný obed prezidentov
• Recept na slivkovú omáčku
• Parametre a využitie korugovanej rúry
• Sprievodca údržbou mlynčeka na mäso