Pohrebníctvo na Slovensku: História, Práca a Povinnosti
Smrť je neoddeliteľnou súčasťou života, a to, ako sa staráme o našich zomrelých, vypovedá o našej úcte k ľudskosti, tradíciám a hodnotám. Pohrebníctvo na Slovensku prešlo dlhým vývojom od stredovekých bratstiev až po moderné krematóriá. Tento článok sa zameriava na históriu, súčasnosť a budúcnosť pohrebníctva na Slovensku.
Cintorín v Martine.
História Pohrebníctva na Slovensku
Už odpradávna sa všetky kultúry sveta starali o svojich zomrelých. V strednej Európe sa formovanie obradov, ako ich poznáme dnes, začalo v 10. storočí, pričom tieto úkony prebrala najmä katolícka a neskôr aj evanjelická cirkev. Po vzore židovskej kultúry existovali na našom území pohrebné bratstvá, ktoré sa starali o telesnú schránku zomrelého. Tieto bratstvá spolu s príbuznými nahrádzali dnešné pohrebné služby. V 18. storočí, počas epidémií, panovníci vydali zákaz pochovávania v mestách, čo si vyžiadalo nový systém práce so zomrelými.
V období prvej Československej republiky (1918 - 1938) sa pohrebníctvo začalo formovať ako samostatná živnosť. Zákony umožňovali zakladanie súkromných pohrebných ústavov. V 30. rokoch sa objavujú prvé špecializované firmy poskytujúce kompletný pohrebný servis. Po roku 1948 boli súkromné pohrebné služby znárodnené a prešli pod komunálne služby miest a obcí. Pohrebníctvo sa stalo profesiou štátnych zamestnancov.
Zaniknuté a Pretrvávajúce Tradície
V 20. a 21. storočí sa zmenil rytmus života, do popredia sa dostala modernizácia a individualizácia. Vytratili sa pohrebné sprievody mestom s hudbou a spevmi. Príprava zosnulého k pohrebu už neprebiehala v rodine, zosnulý nebol vystavený doma. Naopak, pretrvali zvyky ako Sviatok zosnulých (Dušičky), návštevy hrobov, zapaľovanie sviečok a starostlivosť o hroby. Pohrebný sprievod sa stále udržiava, najmä mimo veľkých miest. Kvety, vence a sviečky sú prejavom úcty. Modlitby a spomienkové omše pretrvávajú najmä v katolíckych a gréckokatolíckych komunitách. Parte a smútočné oznámenia sú stále bežné, hoci už aj v digitálnej forme.
Legislatíva a Slovenská Asociácia Pohrebných a Kremačných Služieb (SAPaKS)
Do roku 2010 neexistoval jednotný zákon, ktorý by komplexne upravoval oblasť pohrebníctva. Až Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve priniesol prelom v poskytovaní pohrebných služieb a definoval povinnosti správcu pohrebiska, prevádzkovateľov krematórií a nutnosť absolvovať vzdelanie v akreditovaných školiacich inštitúciách. SAPaKS od svojho vzniku v roku 2006 aktívne prispievala k tvorbe nového zákona.
Kompletné dejiny Slovenska – od Veľkej Moravy po modernú slobodu
Aktivity SAPaKS a Medzinárodné Výstavy
SAPaKS zviditeľnila oblasť pohrebníctva širokej verejnosti organizovaním Medzinárodných výstav v Expo Center Trenčín. Tieto výstavy predstavili množstvo vystavovateľov a výrobcov pohrebných potrieb zo Slovenska a zo zahraničia. Sprievodný program výstavy bol pozitívne prijatý vystavovateľmi, verejnosťou a médiami. Súťaže vo výkope hrobov boli dokumentované médiami a program zahŕňal tematické prednášky.
Problémy v Pohrebníctve
Jednou z problematických oblastí je správa cintorínov, ktoré okrem cirkevných patria pod správu miest a obcí. Obce by mali mať odborne spôsobilú osobu, čo vo väčšine prípadov nemajú. Ďalšími problémami sú majetkovo nevysporiadané cintoríny, ochranné pásmo cintorínov, separácia odpadu a nedostatok pohrebných miest. Hroby sú často nalepené jeden na druhý, pričom v zahraničí ich delí väčšia vzdialenosť.
Ľudia v Pohrebníctve
Povolanie hrobára bolo voľakedy vážené a dôležité. Smrť bola bežnou súčasťou života, a tak si ľudia vážili tých, ktorí slúžili pri prechode zo života do smrti. Dnešní zamestnanci pohrebných služieb musia byť fyzicky zdatní, mať vodičský preukaz, byť bezúhonní, mať znalosti hygienického zaopatrenia, empatiu, ústretovosť, komunikatívnosť a lojalitu. Alkohol a iné návykové látky sa absolútne netolerujú.
Súčasné Problémy Slovenského Pohrebníctva
Pohrebné služby na Slovensku trápi nezáujem úradov v prípadoch porušenia zákona alebo etického kódexu. Často sa stáva, že úrady si prehadzujú vzniknutý spor medzi sebou, až kauza zanikne. To sa týka prípadov zámeny nebožtíka, poškodenia hrobového miesta, nejasných vlastníckych vzťahov k hrobu až po hanobenie mŕtveho. Tieto prípady očierňujú pohrebné služby a vyvolávajú dojem, že sa to týka všetkých. Dôležité je riešiť tieto veci otvorene a hovoriť o nich na verejnosti a na správnych miestach.
Budúcnosť Pohrebníctva
Budúcnosť pohrebníctva vidíme v rôznych spôsoboch ukladania zosnulých, ako sú plávajúce cintoríny, vertikálne cintoríny a ekologické cintoríny. Taktiež vidíme budúcnosť vo vybavovaní obradu elektronickou formou, napríklad cez aplikáciu. Pohrebníctvo na Slovensku by sa malo rovnať tým najvyspelejším na našom kontinente, pri zachovaní osobitosti našich národných zvyklostí. Dôstojnosť človeka by mala byť nadovšetko aj pri jeho odchode z tohto sveta.
Zárobky Hrobárov
Hrobár zarába v priemere 3 000 - 4 000 PLN brutto, čo je okolo 900 eur. Odmena nezávisí od počtu pohrebov. Väčšina hrobárov si privyrába prácou na cintoríne, ako je umývanie náhrobných kameňov, montáž lavičiek alebo údržbárske práce.
| Stupeň náročnosti | Charakteristika | Príklady |
|---|---|---|
| 1 | Základné manipulačné, pomocné či prípravné práce | Dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník, skladník |
| 2 | Rutinné odborné práce, jednoduché remeselné práce | Pokladník, predavač, administratívny pracovník |
| 3 | Ucelené odborné práce, menej zložité agendy, tvorivé remeselné práce | Ekonóm, elektrikár, vodič autobusu, obchodný zástupca, zdravotná sestra, účtovník |
| 4 | Odborné agendy a práce vyžadujúce psychickú námahu, zdravotná starostlivosť | Vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly, hlavný účtovník |
| 5 | Koncepčné, špecializované tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou | Manažér výroby, obchodný manažér, všeobecný lekár |
| 6 | Tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti | Výkonný a generálny riaditeľ |
tags: #hrobar #praca #povinnosti
