Pestovanie a spracovanie hrozienok korintiek v južnej Európe
Južná Európa je oblasť s priaznivými podmienkami pre poľnohospodárstvo, najmä pre pestovanie subtropických plodín. Medzi tieto plodiny patrí aj vinič, z ktorého sa získavajú hrozienka, vrátane špeciálnej odrody známej ako korintky.
Grécko je krajinou so starou a slávnou históriou, ktorá významne ovplyvnila vývoj európskej kultúry a civilizácie. Je to priemyselno-poľnohospodársky štát s rozvinutým cestovným ruchom, ktorý významne prispieva k jeho hospodárskemu rastu.
Špecialitou Grécka sú sušené hrozienka, známe ako korintky, ktoré sú pomenované podľa mesta Korint. Získavajú sa z osobitných druhov hrozna.
Grécko je národnostne takmer jednotné (menšiny Macedónci, Turci, Albánci) a má rozlohu lesov -malú, krovinaté porasty podobné macchiám. Na ornej pôde sa dorába obilie (zber nepostačuje pre domácu spotrebu). Dôležité i na vývoz je pestovanie subtropických plodín - viniča, olivovníka, figovníka, citrusov a tabaku.
V Grécku žije 10,624 milióna ľudí (r. 2000). Asi 3 milióny Grékov žije mimo Grécka, hlavne v západnej Európe alebo v USA. Z jazykového a rasového hľadiska je grécke obyvateľstvo výsledkom miešania rôznych národov a kmeňov. Najstaršími obyvateľmi Grécka boli Achájci a Ióni, ktorí sa sem prisťahovali zo severu asi pred 2 000 r. pred n. Grécko je národnostne homogénnym štátom. Dnes tvorí jeho obyvateľstvo 98,5 % Grékov.
V poľnohospodárstve Grécka je dôležitý aj chov dobytka a domácich zvierat. Prevláda chov oviec, ktorých je asi 8 miliónov kusov a kôz, ktorých je asi 4,5 milióna kusov. Svoj význam má aj pestovanie včiel, pri ktorom sa získava med a vosk.
V južnej Európe má významné postavenie aj Španielsko. Táto krajina zaberá prevažnú časť Pyrenejského polostrova a tvorí prechodnú oblasť k severnej Afrike. Má výhodnú polohu s dlhým pobrežím a prístupom k Atlantickému oceánu i k Stredozemnému moru.
V Španielsku prevláda rastlinná výroba. Krajina vyniká pestovaním olív, viniča, citrusov a korkového duba. Má svetové prvenstvo vo výrobe olivového oleja a v zbere pomarančov.
Ďalšou krajinou južnej Európy je Taliansko, hospodársky najvyspelejší štát južnej Európy, s popredným postavením medzi štátmi Európy. Má výhodnú geografickú polohu v strednej časti Stredozemného mora s výrazne prímorským charakterom. Na pobrežie pripadajú 4/5 z celkovej dĺžky hraníc. Zabera Apeninský polostrov s priľahlým územím na severe a ostrovmi v Stredozemnom mori - Sicília a Sardínia. Od Afriky ho delí 140 km široký Sicílsky prieliv. V staroveku bolo centrom Rímskej ríše.
V Taliansku sa v Pádskej nížine pestuje pšenica, kukurica, cukrová repa a najviac ryže v Európe.
Všetky tieto krajiny južnej Európy majú priaznivé podmienky pre pestovanie viniča a produkciu hrozienok, pričom Grécko je špecialistom na korintky.
Tabuľka: Porovnanie vybraných ukazovateľov Grécka, Španielska a Talianska
| Krajina | Hlavné mesto | Rozloha (km²) | Počet obyvateľov | Špecializácia v poľnohospodárstve |
|---|---|---|---|---|
| Grécko | Atény | 131 957 | 10 624 000 (r. 2000) | Korintky, vinič, olivovník, tabak |
| Španielsko | Madrid | 505 990 | cca 47 000 000 | Olivy, vinič, citrusy, korkový dub |
| Taliansko | Rím | 301 340 | cca 60 000 000 | Pšenica, kukurica, ryža, cukrová repa |
Hrozienka Korintky a hrozno, z ktorého sa vyrábajú.
Takmer 9 miliónov návštevníkov ročne navštívi grécke antické kultúrne pamiatky a historické miesta, ktoré spolu so slnečným a teplým podnebím predurčujú túto krajinu na využívanie turistického ruchu.
V poľnohospodárskom sektore je zamestnané stále viac než 20 % pracujúcich, ale produktivita práce je nízka. Obrábané môže byť len o niečo viac než 20 % rozlohy zeme, ďalších necelých 10 % pokrývajú trvalé kultúry. Poľnohospodárskych investícií, zvlášť do nutného zavlažovania, sa stále nedostáva. Mnoho farmárov ešte používa ťažné zvieratá. Nekvalitná pôda, nedostatok vody, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sú brzdou ďalšieho rozvoja. Takmer ¾ hospodárstva obhospodaruje úžitkovú plochu menšiu než 5 ha. Napriek tomu je však grécke poľnohospodárstvo sebestačné.
Vidiecke oblasti Tesálie a Makedónie sa pokladajú za obilnicu Grécka., najmä pšenica, jačmeň, kukurica, ryža. Ďalej sa pestuje vinič, hrozno, hrozienka, korintky, sultánky, cukrová repa, tabak, melóny, ovocie a južné plody, figy, orechy (mandle, pistácie, arašidy), skorá zelenina ako paradajky, uhorky, atď. Veľmi významná je produkcia vína, citrusov a tabaku. Hrozno sa pestuje predovšetkým na iónskych a juhoegejských ostrovoch, v strednom Grécku, na Kréte a na západnom a severnom Peloponéze. Pestuje sa tiež ryža, bavlník a zemiaky.
Vinice v Grécku.
V Grécku je rozšírený rybolov a špecialitou je lov morských húb - Kalymnos v Južných Sporadoch. Lov húb je hlavný zdroj obživy obyvateľov.
Mestá ustupujú do pozadia, ale ich počet a veľkosť rastie. Ležia predovšetkým na východnej polovici pevniny. Sú to prevažne malé a stredné mestá, ktoré ležia blízko seba. Veľkomiest je len málo. Atény, hlavné mesto Grécka a prístav Pireus tvoria so svojimi predmestiami uzavretý celok s 3,5 miliónmi obyvateľov. Dominantou na severe je Solún (Thessaloniki), ktorý má 378 000 a s predmestiami asi 1 milión obyvateľov. Na Peloponéze je najväčším mestom Patras so 155 000 obyvateľmi. Ďalšími v poradí sú Iráklio na Kréte so 110 000 obyvateľmi a Lárisa so 102 000 obyvateľmi (vš.údaje z r 1991).
Oficiálny názov štátu je Grécka republika, grécky Í Elléniké demokratia. Po zvrhnutí vojenskej diktatúry roku 1974 sa na základe referenda a ústavy z roku 1975 Grécko stalo republikou s parlamentno - demokratickým zriadením.
Grécko je rozdelené na 13 administratívnych oblastí a 50 krajov - nomí . V grécku sa nachádza aj mníšska republika. Republika mníchov na hore Athos ( Áijo Oros = Posvätná hora ) leží na „východnom prste“ severogréckeho polostrova Chalkidiki, v kraji Makedónia. Nachádza sa tu 20 kláštorov, hlavné mesto Karyes. Republika má úplnú vnútornú samosprávu.
How Are Raisins Made?
tags: #hrozienka #korintky #pestovanie #a #spracovanie
