História Hubovej a Ľubochne

Hubová a Ľubochňa sú dve obce s bohatou históriou, ktoré sa nachádzajú v regióne Liptov na Slovensku. Táto oblasť prešla mnohými zmenami a vývojom, ktoré formovali jej identitu. Poďme sa bližšie pozrieť na ich príbeh.

Panoráma obce Ľubochňa.

Hubová: Od prvej zmienky po súčasnosť

Prvá písomná zmienka o obci Hubová pochádza z roku 1425 v súvislosti s panstvom hradu Likava. Obec vybudovali obyvatelia šoltýskej dediny Stankovany. V roku 1425 dal kapitán hradu Likava Petrovi, Stankovmu synovi zo Stankovian právo šoltýstva v Gombáši. Prví osadníci boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali prvé salaše, čo viedlo k rozvoju garbiarstva. V obci sa tiež pestovalo obilie. V roku 1551 boli v obci štyri sedliacke usadlosti a 18 želiarov, z ktorých traja nemali vlastný dom.

Do chotára Hubovej patrila aj Ľubochnianska dolina, kde obyvatelia ťažili drevo. V roku 1625 sa uvádzajú tri vodné píly. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárničky na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle. Typické pre Gombáš boli drevené štvorbytové dvojdomy.

Roku 1882 bol v obci veľký požiar, pri ktorom zhoreli skoro všetky dvojdomy. Po tomto požiari sa začali stavať drevené jednodomy. V obci sa nachádza neskorobarokový kostol Povýšenia Svätého kríža, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Bol postavený v roku 1816, vyzdobený je nástennými maľbami od Jozefa Hanulu.

Názov obce Gombáš (maď. Gombak = Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa.

Významné udalosti v histórii Hubovej

1425: Prvá písomná zmienka o obci Gombáš.
1551: V Gombáši boli 4 sedliacke usadlosti, 1 valašská a 1 železiarska.
1625: Pracovali 3 píly.
1782: Na Gombáši zriadili školu, učil tu Ján Okál.
1787: Zriadená farnosť.
1816: Začiatok stavby terajšieho kostola, starej školy a fary.
1831: Ázijská cholera, postavená kaplnka sv. Róchusa.
1948: Premenovanie obce na Hubovú.
1951: Osamostatnenie sa Ľubochne.

Obec Hubová sa nachádza v Liptovskej kotline neďaleko mesta Ružomberok, v Žilinskom kraji, susedí s obcami Ľubochňa a Švošov. Celková rozloha obce je 1.690 ha a stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 450 m n.m.

Ľubochňa: Od osady po kúpeľné mesto

Prvá zmienka o miestnom názve pochádza z roku 1625, kde sa Ľubochňa spomína ako malá osada susednej obce Hubová, ktorej majiteľom bolo panstvo hradu Likava. Osada mala len niekoľko trvalých obyvateľov - lesných robotníkov, hájnikov a rybárov.

Názov obce sa menil od Lubohna (r. 1880), cez Ľubochňa (r. 1886), Fenyóháza (r. 1895), Ľubochňa (r. 1918) až po dnešné Ľubochňa. Začiatkom 19. storočia vznikol železný hámor na spracovanie surového železa, dovážaného z Liptovského Hrádku na pltiach.

Od deväťdesiatych rokov 19. storočia sa Ľubochňa rozvíja ako podhorské klimatické kúpele. V roku 1897 boli v Lubochni založené klimatické kúpele a vystavané štátne liečebné domy. Vďaka tomu Ľubochňa mala prvú kanalizáciu v okrese.

Rozvoj Ľubochne je spojený s menom grófa Andrása Bethlena, zakladateľa Tatranskej Lomnice, s ktorou má obec podobnú architektúru. V tomto období boli postavené viaceré štátne hotely, sieť súkromných sídiel členov uhorskej vlády, parky, vodoliečebný kúpeľný dom, tenisové kurty a plaváreň. Výstavba bola realizovaná v secesnom štýle s drevenou hrazdenou architektúrou.

V rokoch 1903-1904 tu bola postavená úzkokoľajná lesná železnica. Slúžila na odvoz dreva z Ľubochnianskej doliny cez obec na pílu (až ku hlavnému železničnému ťahu). Ako určitá atrakcia príležitostne prepravovala turistov a kúpeľných hostí. Po energetickej stránke bola napojená na hydroelektráreň v hornej časti obce, unikát svojho času, ktorá dokázala zásobovať elektrinou okrem železnice celé verejné osvetlenie obce i domácností.

Ľubochňa je úzko spätá s menom akademika univerzitného profesora PhDr. Ľudovíta Nováka, DrSc., významného jazykovedca, ktorý tu žil so svojou rodinou.

V súčasnosti má obec okolo 1100 obyvateľov a je zaradená do sústavy kúpeľných miest na Slovensku. Ľubochnianska dolina je najdlhšia dolina Veľkej Fatry, vyznačujúca sa značnou koncentráciou prírodných hodnôt.

Významné osobnosti spojené s Ľubochňou

Otokar Brezina a Jakub Deml: Českí spisovatelia, ktorí navštívili Ľubochňu v roku 1919.
Pavol Országh Hviezdoslav a Ľudmila Riznerová Podjavorinská: Trávili tu dovolenku v roku 1920. Ľ. Podjavorinská tu napísala báseň Ľubochniansky telefón.
Ľudovít Novák: Akademik, univerzitný profesor, jazykovedec, ktorý tu žil so svojou rodinou.
Peter Štrelinger: Slovenský spisovateľ, ktorý prežil v Ľubochni svoje detstvo a napísal o nej román Salakúzy.

Vývoj erbu obce Ľubochňa

Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc., podpredseda Heraldickej komisie, napísal k návrhu symbolov obce: "Ak máme v súčasnosti navrhnúť pre Ľubochňu erb, jedľa je pre ňu najpriliehavejším symbolom. Nielen preto, že je pre obec historickým znakom, ale najmä preto, že Ľubochňa je od začiatku 20. storočia dodnes naším významným klimatickým kúpeľným miestom. Za jej erb navrhujem preto strieborný štít, v ktorom presne podľa predlohy zo zeleného trojvŕšia vyrastá zelená jedľa. V tejto podobe je erb Ľubochne historicky verný, heraldicky správny a obsahovo veľmi výstižný i priliehavý."

Popis erbu: V striebornom štíte rebrovitý ihličnatý strom vyrastajúci zo stredného vrchu ostrého trojvršia, všetko zelené.

Erb obce Ľubochňa.

Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbe zelenej a bielej ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Symboly obce sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou L-81/97.

Filiálny kostol sv. Cyrila a Metoda v Ľubochni

Obec Ľubochňa patrí do farnosti Hubová, ktorá vznikla v roku 1787. V tom čase mala Ľubochňa 219 obyvateľov, veľká časť žila v Ľubochnianskej doline. Ako prvá sakrálna stavba bola v Ľubochni prícestná kaplnka Najsvätejšej Trojice.

V roku 1937 prelát Andrej Hlinka posvätil základný kameň kaplnky zasvätenej sv. Cyrilovi a Metodovi. V roku 1997 začali práce na rozšírení kaplnky do dnešnej podoby. Po ukončení prác bol kostol dňa 3.7.1998 konsekrovaný Mons. Františkom Tondrom.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Ľubochni.

Športové výsledky Hubovej

V archívoch sa nachádzajú aj záznamy o futbalových zápasoch obce Hubová. Tu je niekoľko výsledkov:

Hubová - Liptovská Štiavnica 6:1
Hubová - Ľubochňa 2:1
Hubová - Partizánska Lupča 1:1
Hubová - Lúčky 4:2
Priehrada - Hubová 1:1
B. Potok - Hubová 3:2
Hubová - Dúbrava 4:1
Partizánka Lupča - Hubová 1:2
Hubová - Ľubela 6:2
Hubová - Priehrada1 1:1
Černová - Hubová 5:3
Hubová - Bieli Potok 3:0

Tieto zápasy svedčia o aktívnom športovom živote v obci Hubová.

tags: #hubova #pri #lubochni #história