Chov husí: Plemená, starostlivosť a produkcia

Domestikované husi sú jedným z najstarších druhov hydiny chovaných pre svoje vynikajúce produkty, ako sú mäso a perie. Pôvod týchto plemien siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené stovky odrôd z divých predkov, napríklad z divých druhov ako je hus divá (Anser anser) v Európe a hus labutia (Cygnopsis cygnoides) v Ázii. Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta, vrátane Slovenska, kde je napríklad rozšírené plemeno ako slovenská biela hus.

Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Sú to dlhoveké a odolné vtáky, ktoré sa môžu dožívať až 12-27 rokov a sú cenene pre svoje vysokokvalitné mäso aj perie. Pohľad na rôzne plemená husí odhalí široký spekter charakteristík, ako sú veľkosť, farba, znášanlivosť a kvalita peňažných výrobkov.

V starovekom Egypte sa začalo so zdomácnením divých husí, konkrétne husi veľkej (Anser anser), ktoré sa ďalej chovom a selekciou vyvíjali do rôznych plemien. Jednou z domestifikovaných druhov bol aj husica egyptská (Alopochen aegyptiacus), známa svojou adaptabilitou a odolnosťou. Plemená husí sa postupne rozšírili z Egypta do rôznych častí sveta, včetne Európy a Ázie.

Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť účel chovu - či už pre mäso, vajcia alebo perie. Šlechtění husí je proces zameraný na zlepšenie produkčných charakteristík plemien, ako sú živá hmotnosť a schopnosť znášať vajcia.

Plemená husí a ich charakteristiky

Medzi známe plemená husí patria:

Hus tulúzska: Je pomenovaná po francúzskom meste Toulouse, z ktorého pochádza. Vo francúzku známa ako "L'oie du Toulouse", v nemecku ako "Toulouser Ganz." Hus tulúzska má telo objemného tvaru, so silným krkom. Má širokú, krátku hlavu, s výrazným prsným kýlom, a až takmer k zemi siahajúcim dvojitým podbruškom. Gunár váži 9-12 kg, hus 8-10 kg.
Rýnska hus: Je domestikované plemeno husí európskeho pôvodu. Patrí medzi ťažšie plemená, šľachtené predovšetkým na produkciu mäsa, a vyznačuje sa typickým mohutným telom, dobre osvalenou hruďou a bohatým operením. Rýnska hus pochádza z Nemecka, z oblasti povodia Rýna, podľa ktorého dostala aj svoje meno. Bola vyšľachtená z miestnych plemien a divých husí so zameraním na mäso a výbornú znášku vajec. Samica dosahuje hmotnosť 5 až 6 kg. Rýnska hus nedokáže lietať - jej hmotnosť a stavba tela jej znemožňujú vzlet. Rýnske husi sú spoločenské a pokojné zvieratá, ktoré sa dobre znášajú v kŕdli. V období párenia tvoria monogamné páry, ktoré bývajú stabilné. Gunár si svoju partnerku stráži a pomáha pri obrane hniezda. Samice rýnskej husi sú známe ako dobré nosnice aj matky. Znesú ročne 30 až 50 vajec, niekedy aj viac pri ideálnych podmienkach. Sedia zodpovedne, vajcia inkubujú približne 28 až 30 dní. Po vyliahnutí mláďatá vedú k vode a spoločne sa starajú o ich bezpečie. Rýnska hus je výnimočne odolná voči chladu - jej husté perie a pevná stavba tela jej umožňujú zimovať aj v menej vykurovaných priestoroch, ak má suchý prístrešok. Pri dobrej starostlivosti sa rýnska hus dožíva 10 až 15 rokov. Rýnska hus je mierne povahy, veľmi dobre si zvykne na prítomnosť človeka a často sa stáva obľúbeným zvieraťom na dvore. Pri pravidelnej manipulácii od mladého veku je krotká, pokojná a dôverčivá.
Slovenská biela hus: Je rozšírené plemeno na Slovensku. Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg.
Emdenská hus (Emdenská husa): Toto veľké plemeno pochádza z Nemecka a vyniká masívnym telom. Husy Emdenského plemena majú vysokú produkciu mäsa.
Suchovská hus (Suchovská husa): Pochádzajúca z Ruska, Suchovská hus je známa svojou dobrou mrazuvzdornosťou a schopnosťou adaptácie na rôzne životné podmienky.
Shetlandská hus (Shetlandská husa): Tento malý druh husy je pôvodom zo Severného ostrova Shetland.
Americká chocholatá hus (Americká chocholatá husa): Charakteristická svojím chocholom na hlave, priťahuje pozornosť nezvyčajným vzhľadom.
Africká hus: Toto plemeno sa odlišuje dlhým krkom a vysokým hlasom.
Arzamašská hus: Pochádza z Ruska a je to plemeno s dobrou adaptabilitou na rôzne prostredia.

Medzi významné európske plemená patrí česká hus, ktorá je známa pre svoje kvalitné mäso a peří. V Rusku bol chov husí tiež populárny - russké plemena hus, ako je adlerská hus alebo russká hus, sú cené pre svoju hmotnosť a plodnosť.

Starostlivosť a chov husí

Chov husí vyžaduje dostatočný priestor pre pohyb, prístup k čistej vode a kryté priestory pre ochranu pred nepriaznivým počasím. Je dôležité poskytnúť husiam možnosť pravidelného pásačky, čo prispeje k ich fyzickej kondícii a zníži náklady na krmivo.

Husy Tulúzske sa nárokmi na chov veľmi od ostatných plemien neodlišujú. Hodia sa na chov vo veľkých záhradách. V daždivom počasí je potreba zabezpečiť im prístrešok na noc. Je potrebné zabezpečiť im kúpanie celoročne - iba tak sa ich perie udrží v dobrom stave. Dôležité je správne skladovanie potravín, pravidelné odčervenie a prístup k zelenej potrave (tráva, seno) a tiež k piesku.

"Je to učenlivé zviera, má dobrú pamäť a postreh. Hlasitým krikom upozorňuje na nebezpečenstvo, roztiahnuté krídla gunára, postoj a syčanie dokáže protivníka odradiť." Husi sú monogamné. V prírode žije gunár s husou po celý život.

Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husie jatra, pričom každé plemeno môže byť špecializované na rôzne produkty. Emdenská hus je známa svojím objemným a kvalitným mäsom. Hus Pilgrimská poskytuje nielen chutné mäso, ale aj hodnotné pevné škrupinové vajcia. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti. Berneška veľká, plemeno ceněné pre svoje kvalitné mäso, je častou voľbou pre prípravu sviatočných pokrmov. Husacie mäso sa spravidla predáva ako celé, alebo v menších častiach ako sú prsia a stehná.

Udržateľnosť chovu husi a ochrana plemien sú kľúčové aspekty pre zachovanie genetickej diverzity a tradičných plemien, ako sú Slovenská biela hus či Pomoranská hus. Toto plemeno bolo vyšľachtené na Slovensku a vyznačuje sa dobrým prispôsobením na lokálne podmienky. Zodpovedný chov husí sa nezameriava len na produktivitu, ale aj na zachovanie genetického zázemia a zdravých populácií.

Znáška a liahnutie husí

Znáška husí sa väčšinou začína v polovici februára, keď sa začína predlžovať deň. Záleží však aj na klimatických podmienkach, v ktorých sa husi chovajú. Tam, kde sú podmienky tvrdšie, začínajú husi znášať neskôr než na juhu Slovenska, kde je tomu naopak. Vždy však záleží na kvalite kŕmenia. Kvalita kŕmenia ovplyvňuje ako produkciu, tak kvalitu násadových vajec.

Hmotnosť vajec závisí od plemena, ale i veku chovanej husi, pričom všeobecne platí, že hus v prvom roku znáša menšie vajcia a s vekom sa vajcia zväčšujú, ale platí to maximálne do 2. až 3. roku veku husi. Ľahké plemená ako česká, talianska či labutia hus znášajú vajcia s hmotnosťou 120 - 160 g, stredne ťažké husi napr. pomoranská, landeská, slovenská či štajnbašská okolo 140 - 180 g a veľké plemená ako tuluská, emdenská hus znáša vajcia ťažké 160 - 200 g.

Tvar vajca býva rozdielny, od podlhovastého až po zaguľatené a väčšinou nám napomáha určiť, ktorej husi patrí, ale je to nutné vysledovať. Občas sa stáva, že husi pri veľmi dobrom kŕmení alebo vplyvom nejakej poruchy znesú vajcia abnormálne veľké. Také vajcia vyradíme z chovu, lebo hrozí, že sú dvojžĺtkové a buď sa nevyliahne nič, alebo deformované húsa.

Husi znášajú vo väčšine prípadov v ranných hodinách, a tak je nutné vajcia včas zbierať, aby pri mrazoch nezmrzli. Zachádzanie s vajcami je jednou z najdôležitejších fáz, ktorá ovplyvňuje úspech či neúspech pri liahnutí, preto by sa mu mala venovať dostatočná pozornosť.

Označovanie a skladovanie vajec

Husiam do husína by sa mali umiestniť znáškové hniezda, aby si na ne zvykli a nezanášali. Hniezda môžu byť z rôznych debničiek takých rozmerov, aby husiam umožňovali ľahký prístup a pritom zabránili vygúľaniu vajec. Znesené vajce označíme dňom, prípadne číslom husi a uložíme na preložku.

Uloženie vajca závisí od toho, ako budeme liahnuť, či umelo alebo prirodzene pod husou. Pri umelom liahnutí, kedy nasadzujeme každý týždeň, uložíme vajcia špičkou dole. Pri prirodzenom liahnutí, kedy nasadzujeme len celú znášku, musíme vajcia uložiť do preložky naležato a vrchnú stranu označiť čiarkou a to z dôvodu, že vajce musíme každý deň otáčať o 180 stupňov tak, aby bola zachovaná stredová poloha žĺtka a nedošlo k jeho prilepeniu na stenu škrupiny.

Husacie vajcia bývajú občas silne znečistené trusom. V žiadnom prípade také vajcia neumývame, aby sme do vajca nezaniesli choroboplodné zárodky. Vajce umyjeme vlažnou vodou s dezinfekciou tesne pred vložením do liahne alebo pod hus.Vajcia skladujeme v chladnej miestnosti, pri teplote 8 - 15 ºC, bez slnečného svitu a pokiaľ je to možné, pri 70 % vlhkosti. Tieto podmienky zaručia neskoršie dobré výsledky pri liahnutí.

Husi znášajú každý druhý deň, a tak v prípade prirodzeného liahnutia husí so zachovaným pudom kvokavosti pri znáške 12 - 18 vajec, najstaršie vajcia môžu byť i vyše mesiac staré a strácajú na kvalite. Ak máme možnosť, vkladáme najstaršie vajcia do liahne alebo pod kvočku tak, aby husi zostalo 10 - 12 vajec, pretože väčšie množstvo vajec by nebola schopná obsedieť. Husi, ktoré sedia sami, podkladáme až vtedy, keď pustia prach, tzn. že znáškové hniezdo vystelú prachovým perím a z hniezda sa nevzďaľujú.

Produkcia vajec a ich hmotnosť kladú veľkú záťaž na organizmus, preto je nutné v tomto období zaistiť husiam dostatočne kvalitnú kŕmnu dávku, ktorá svojim zložením musí pokryť nielen tvorbu vajec, ale tiež zaistiť kvalitu násadového vajca. Husi sa samozrejme kŕmia podľa možnosti chovateľa, ale vždy tak, aby kŕmna dávka obsahovala zmes obilnín (ovos, pšenica, jačmeň, kukurica), prípadne špeciálnu zmes pre husi, ďalej kŕmnu repu, mrkvu, dostatok vitamínov, stopových prvkov, ale tiež napr. senné drolky alebo šrotované seno. Na noc podávame celé zrno, najlepšie ovos. V kŕmnej dávke sa vyvarujeme kuchynských zvyškov a rôznych živočíšnych odpadov, ktoré by negatívne ovplyvnili kvalitu násadových vajec, pretože vajcia by obsahovali veľa živočíšnych bielkovín a zárodok by ich nedokázal stráviť, čo by viedlo k jeho zaliatiu.

Ďalším dôležitým bodom znáškového obdobia je párenie, ktoré prebieha väčšinou ráno, keď husi opustia husín. Gunár sa pári najradšej na vode, keď sa husi kúpu, čo je pre neho určitý stimul a pri ťažkých plemenách nutnosťou, pretože na suchu by gunár nedokázal hus oplodniť. Dbáme na to, aby voda nebola nadmerne zašpinená a nemohlo dôjsť k tomu, aby gunár pri menšom poranení dostal zápal penisu a prestal pojímať. Pri párení sa gunár drží zobákom temena husi, nohami sa opiera o rozložené krídla husi a tak pri častom pojímaní majú husi ošklbané temeno (príznak, že vajcia budú oplodnené).

Plemeno husi	Hmotnosť vajec (g)
Česká, talianska, labutia	120 - 160
Pomoranská, landeská, slovenská, štajnbašská	140 - 180
Tuluská, emdenská	160 - 200

10 vecí, ktoré som sa naučil pri chove husí