Hus divá: Informácie o sťahovavom vtákovi

Husi patria do čeľade vodných vtákov kačicovité (Anatidae). Všeobecne ide o bylinožravé a monogamné vtáky, ktoré sú prispôsobené na plávanie a vznášanie sa na vodnej hladine. Mnohé druhy sa sťahujú, keď sa menia ročné obdobia, v jeseni na zimoviská a na jar na hniezdiská. Kŕdle týchto migrantov pri preletoch nad krajinou vždy fascinovali človeka.

Kŕdeľ husí lieta buď v šikmom rade, alebo v charakteristickom klinovom útvare s jedným kratším ramenom. Tie, ktoré vidieť v Európe, rozdeľujeme do dvoch skupín, husi a bernikly. Niektoré druhy husí počas jesennej migrácie cez naše územie iba prelietavali, no podaktoré čoraz častejšie u nás i zimujú. Predstavme si najznámejšie druhy zimujúce u nás.

Medzi divými a domácimi husami veľký rozdiel nie je. A ešte toľko, že domáce husi bývajú aj biele a sú monogamnejšie ako divé. Môže za to ich typická vlastnosť, ktorú popísal svetoznámy ornitológ Rakúšan Konrad Lorenz. "Húsa považuje za svoju matku prvého živého tvora, ktorého uvidí.

Divé husi majú vynikajúce navigačné schopnosti, skvelú pamäť a zrak. Sú vynikajúcimi letcami v obrovských výškach až do 5 kilometrov a o ich inteligencii svedčí napríklad aj fakt, že pri jesennom sťahovaní sa na juh v noci sledujú svetlá lámp na diaľnici.

Rozdelenie husí

Najväčšia je hus divá (Anser anser) a hus siatinná (Anser fabalis). Obe majú hmotnosť 3 - 4 kg. Hus divá má jednofarebný zobák mäsovej alebo pomarančovej farby, s bielym nechtom. Hus siatinná má dvojfarebný zobák, pri hlave čierny uprostred pomaračový alebo červený a necht na konci je čierny. Hus bieločelá (Anser albifrons) má nad koreňom zobáka bielu škvrnu a dosahuje hmotnosť len 2 -3 kg. Najmenšia hus malá (Anser erythropus), ktorá má čelo na vrchhlave biele až po oči a hmotnosť len 2 kg. Na rozdiel od husi bielečelej má okolo oka úkz pomarančovú obrúčku. Husi hniezdia v severnej Európe, v Ázii a v Amerike.

Hus divá (Anser anser)

Hus divá (Anser anser)

Hus divá je divoký druh husi, ktorý prirodzene obýva veľkú časť Európy a Ázie. Patrí medzi najväčšie a najťažšie divoké husi a je priamym predkom väčšiny európskych domácich plemien husí. Tento druh sa vyskytuje v širokej oblasti od západnej Európy po Mongolsko. Hus divá má výborné letové schopnosti.

Hus divá je mohutnejšia ako kačica, má dlhší krk a na rozdiel od kačíc sa samce a samice nelíšia perím. Husi majú nohy umiestnené uprostred tela, čo im umožňuje vertikálne vzlietnuť. Pomerne veľká hmotnosť ich však núti k postupnému vznášaniu sa, čo predstavuje veľkú nevýhodu vzhľadom na ohrozenie predátormi.

Rozpätie krídel je 170 cm. Sfarbenie je pri oboch pohlaviach rovnaké - sivohnedé, na vrchnej časti tela tmavšie, spodok tela je bledosivý. Krídla a chvost sú tmavé a koniec chvosta je bielo lemovaný. Hrubý zobák je oranžovej farby, zakončený bielym nechtom. Pomerne dlhé beháky sú mäsovoružové, len pri mladých vtákoch sivohnedé. Medzi prstami je plávacia blana.

Hus divá v klasifikácii európskych vtákov podľa stupňa ohrozenia patrí medzi zabezpečené druhy. Na hus divú možno poľovať od 1. októbra do 20. januára.

Vo voľnej prírode sa husi divé dožívajú 10 až 15 rokov. Hus divá sa v súčasnosti nechová komerčne, keďže je to chránený divoký druh.

Hus divá je vo voľnej prírode prirodzene plachá a vyhýba sa ľuďom. Pri kontakte s človekom často uteká alebo odlieta. V zajatí si môže zvyknúť na prítomnosť ľudí, ale spravidla zostáva opatrná.

Husi divé sú spoločenské a tvoria veľké kŕdle, najmä mimo obdobia hniezdenia. Počas hniezdnej sezóny vytvárajú trvalé monogamné páry, ktoré zostávajú spolu aj po niekoľko rokov. Samica znesie zvyčajne 4 až 6 vajec, výnimočne až 10. Inkubácia trvá 27 až 28 dní. Na vajciach sedí samica, kým samec obhajuje teritórium. Po vyliahnutí vedú obaja rodičia mláďatá k vode a učia ich hľadať potravu.

Hus divá je mimoriadne odolná voči chladu, keďže hniezdi v severnej Európe a Ázii. Zvláda aj vysoké letné teploty, ale najviac jej vyhovuje mierne podnebie s prístupom k vode.

Výskyt a hniezdenie

Hus divá je jediná, ktorá u nás na Záhorí zimuje, ba aj hniezdi. Častejšie je však v povodí Moravy a Dyje. Počas jesenného ťahu sa zastavujú tieto husi aj v iných oblastiach Slovenska. Na Slovensku ešte donedávna hniezdili husi na Záhorí, v povodí rieky Moravy, ale len vzácne. Po jej zregulovaní z vysušených močiarov samozrejme odleteli a dnes je hniezdenie husi divých na Slovensku veľmi neisté.

Snáď zahniezdili ojedinele v povodí Dunaja, alebo pri niektorom väčšom rybníku. U nás je známe len jedno hniezdisko husi divej, a to pri Veˇˇlkých Levároch. Ináč husi divé u nás vídame len pri jesennom sťahovaní a pri jarnom vracaní sa. V miernejších zimách prezimujú na Dunaji.

Hniezdiť začínajú skoro po prílete na hniezdiská. Hniezdo stavia samica a samec jej pomáha pri zbieraní materiálu. Samička znesie už koncom marca 3 až 10 bielych hrubozrnných vajec, ktoré neskôr počas sedenia dostávajú bledožlté a hnedasté škvrny. Na vajciach sedí 4 týždne. Po vyliahnutí mláďat sa pridá aj samec k „rodinke" a statočne ju bráni pred nepriateľmi.

Hus bieločelá (Anser albifrons)

Migrácia a životný štýl

Hus divá je sťahovavá, zo zimovisk sa vracia už koncom februára a odlieta v auguste. Vo verkom množstve prelietavajú cez naše územie v období jarnej a jesennej migrácie. Zastavujú sa na rybníkoch a pomaly tečúcich vodách. No, žiaľ, i transmigrujúcich husi je u nás z roka na rok menej. Letným domovom husi divej sú jazerá lemované porastom tŕstia v severských oblastiach. Od augusta do novembra letia husi divé v pravidelných klinovitých útvaroch na svoje zimoviská v Stredomorí, aby sa zase na jar vrátili na svoje severné hniezdiská.

Divé husi sa živia rastlinnou potravou a v jeseni sa rady pasú na oziminách. Sú monogamné, pričom páriky zostávajú spolu zvyčajne po celý život. Hus znáša 4 - 6 veľkých bielych vajec na ktorých sedí 28 dní. Húsatá vodia obaja rodičia. Husi divé žijú v trvalom páre a po smrti jedného partnera sa druhý už obyčajne nespári. Husi divé sa presúvajú na zimoviská v hlučných kŕdľoch. Vo vzduchu aj na zemi sa hlasito zvolávajú a varujú pred nebezpečenstvom.

Okrem času rozmnožovania s nasledujúcim hniezdením a výchovou mláďat, keď sa určité druhy držia v izolovaných pároch, žijú husi v skupinách. Tie môže tvoriť niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Takéto skupiny mávajú často aj strážne hliadky, ktoré rýchlo signalizujú blízkosť predátora.

Hus divá žije po celý život v trvalom páre. Mladé tvoria páry už počas prvej zimy, ale zvyčajne potom ešte 1 až 2 roky žijú spolu bez hniezdenia. Pri párikovaní gunár pláva okolo husi, ponára hlavu s krkom do vody a odháňa zo svojho okolia ostatné gunáre i husi. Pritom sa dorozumievajú navzájom hlasitým gagotom. Párenie prebieha na vode na jar v marci. Hniezdo býva pomerne veľké na kopách tŕstia alebo na starých vŕbach pri vode, vystlané jemným páperím. Hus znáša koncom marca 3 - 8 vajec, na ktorých sedí 28 dní. Vtom čase sa gunár zdržuje blízko hniezda a v nebezpečenstve obaja bránia hniezdo údermi krídel a štípaním zobákom. Vyliahnuté húsatá po 2 dňoch opúšťajú hniezdo a po 10 týždňoch už lietajú. O ich výchovu sa starajú obaja rodičia až do spoločného jesenného odletu.

Potravou husí je výlučne rastlinná: tráva, byliny, obilniny, zemiaky. Pri tom sa do diaľky rozlieha ich hlboký nosový spev, podobný gáganiu domácich husí. Počas sťahovania husi lietajú v lineárnych alebo typicky trojuholníkovitých skupinách. To šetrí energiu jednotlivcom, ktoré sledujú súkmeňovca na čele formácie. Vo vedení sa pravidelne striedajú, do čela prichádza menej unavený jedinec. Zoskupenie do klina umožňuje členom letiaceho kŕdľa dobre vidieť na vodcu. Husi dokážu bez zastávky prekonať veľké vzdialenosti. Významným migračným koridorom je oblasť Dunaja.

Najviac husí sa však na našom území vyskytuje v jeseni, keď sa tu zhromažďujú pred odletmi na zimoviská k brehom Čierneho a Stredozemného mora. V týchto dňoch môžeme vidieť kŕdle pasúcich sa husí na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Veľmi im chutí klíčiace obilie. Okrajmi zobákov odštipujú najjemnejšie výhonky. Preto ich poľnohospodári pokladajú za škodcov. Sú aj veľmi ostražité a len ťažko sa k nim možno nepozorovane priblížiť.

HUS DIVÁ hniezdi v močiaroch a v okolí rybníkov. Na Slovensku ešte donedávna hniezdili husi na Záhorí, v povodí rieky Moravy, ale len vzácne. Po jej zregulovaní z vysušených močiarov samozrejme odleteli a dnes je hniezdenie husi divých na Slovensku veľmi neisté. Snáď zahniezdili ojedinele v povodí Dunaja, alebo pri niektorom väčšom rybníku.

Husi divé žijú v trvalom páre a po smrti jedného partnera sa druhý už obyčajne nespári. Hniezdiť začínajú skoro po prílete na hniezdiská. Hniezdo stavia samica a samec jej pomáha pri zbieraní materiálu. Samička znesie už koncom marca 3 až 10 bielych hrubozrnných vajec, ktoré neskôr počas sedenia dostávajú bledožlté a hnedasté škvrny. Na vajciach sedí 4 týždne. Po vyliahnutí mláďat sa pridá aj samec k „rodinke" a statočne ju bráni pred nepriateľmi.

Potravou husi divých sú rôzne časti rastlín a rady zalietavajú i na obilné polia za zrnom. Najväčší vplyv na ubúdanie hniezdiacich párov husí u nás má samozrejme regulácia riek.

Pokiaľ by sme mali brať výrok, že "ona je len hlúpa hus" doslovne, podľa znalcov husí by to nebolo nič hanlivé, ale skôr by išlo o lichôtku. "Hus dokáže svojimi citlivými hmatovými receptormi na základe odrazu vĺn odhadnúť tvar vecí, ktoré sú pod vodou," vysvetľuje zoologička Martina Nemčeková z bratislavskej zoo.

To, čo z nášho ľudského pohľadu robí hus hlúpou, je najmä jej hlasné gáganie. "Najmä ženy sa prirovnávajú k tomu, že sú hlúpe ako husi. Vyplýva to najmä z toho gagotu. Husi ho tým gagotom prezradili. Ako posvätné zviera si ju ctili starí Gréci a Rimania a práve paradoxne pre spomínané gáganie. "Husi zachránili Rím, keď naňho útočili Germáni.

Sú prirovnania, ktoré bežne používame a možno na nich nie je ani kúsok pravdy. Napríklad určite ste aj vy niekedy použili prirovnanie - hlúpy ako hus. Človek, ktorý bol adresátom tejto poznámky, sa potom zrejme urazil. Urazená však môže byť aj samotná hus.

Tabuľka: Rozdiely medzi niektorými druhmi husí

Druh husi	Hmotnosť	Zobák	Znaky
Hus divá (Anser anser)	3 - 4 kg	Jednofarebný (mäsový alebo oranžový) s bielym nechtom	Najväčšia, vyskytuje sa aj na Slovensku
Hus siatinná (Anser fabalis)	3 - 4 kg	Dvojfarebný (čierny a oranžový/červený) s čiernym nechtom
Hus bieločelá (Anser albifrons)	2 - 3 kg		Biela škvrna nad koreňom zobáka
Hus malá (Anser erythropus)	2 kg		Biele čelo až po oči, oranžová obrúčka okolo oka

Veda stojaca za husami lietajúcimi vo formácii „V“