Choroby hydiny a prevencia

Aké sú najčastejšie choroby hydiny a ako im možno predchádzať? Za zdravé zviera môžeme považovať to, ktoré nejaví odchýlky v porovnaní s ostatnými členmi kŕdľa a tiež také zviera, ktoré chovateľovi poskytuje maximálnu úžitkovosť.

Choroby zvierat možno všeobecne rozdeliť do dvoch základných skupín:

  • infekčné choroby
    • vírusové
    • bakteriálne
    • plesňové
    • parazitárne
  • neinfekčné choroby - zapríčinené rôznymi faktormi
    • genetickou predispozíciou
    • nevhodným kŕmením
    • zlou zoohygienou a zootechnikou
    • otravami, poraneniami atď.

Neinfekčné a infekčné choroby nie je možné od seba úplne oddeliť. Zvyčajne pri zvýšenej chorobnosti a úhynoch zvierat sa v chove uplatňujú viaceré neinfekčné a infekčné faktory. Len cielenou komplexnou diagnostikou je možné problém v chove úspešne riešiť.

Všeobecné zásady prevencie chorôb hydiny

Hydina je pomerne zložitý pacient, a to najmä z toho dôvodu, že veľa ochorení má v počiatočnom štádiu veľmi podobné príznaky a preto si treba uvedomiť, že účinná prevencia chorôb je 90 % konečného úspechu či neúspechu v chove.

Základom účinnej prevencie a liečby je poznať pôvodcu ochorenia. Z lekárskeho hľadiska je najvhodnejšie pred zahájením liečby poznať dôkladnú anamnézu - priebeh ochorenia a v ideálnom prípade mať k dispozícii výsledky z laboratórnej diagnostiky.

Mnohí chovatelia veľmi často a zbytočne používajú rôzne lieky na prevenciu alebo pri podozrení na nejakú chorobu bez určenia diagnózy. Pri takomto necielenom použití liekov - antibiotík, antikokcidík, antihistaminík, hormonálnych liekov sa síce často príznaky ochorenia potlačia, ale problém sa nelieči, ochorenie sa v krátkom čase zopakuje a pri opätovnom použití rovnakého postupu je táto liečba už neúčinná.

Cocci in Chickens: Prevention and Understanding

V chove, kde sú tieto lieky neodôvodnene používané alebo sa používajú na takzvané „preliečovanie“, je výskyt zdravotných problémov oveľa častejší ako v chove, kde sa na prevenciu chorôb alebo pri zdravotných problémoch používajú prírodné podporné látky, ktoré podporujú obranné mechanizmy zvierat (probiotiká, prebiotiká, rastlinné prípravky, vitamíny, prirodzená potrava…)

Prevencia chorôb v chove hydiny spočíva:

  1. v správnej zoohygiene, zootechnike a vo výbere vhodného plemena pre podmienky daného chovu,
  2. v správnom kŕmení prevažne čerstvým, zdravotne bezchybným, plnohodnotným a vyváženým krmivom, ktoré je pre daný druh zvierat fyziologické. Skrmovanie nesprávne vybraných kŕmnych zmesí býva častokrát príčinou zdravotných problémov v chovoch zvierat. Ak sú zložky v kŕmnej zmesi staré alebo zle skladované, dochádza k rozkladu tukov a vzniku látok, ktoré sú pre organizmus tiež toxické,
  3. v rešpektovaní fyziologických potrieb a prirodzených vlastností druhu chovaných zvierat,
  4. v správnej podpore nešpecifickej - celkovej odolnosti zvierat, a to v čase, keď to najviac potrebujú - rast, obdobie rozmnožovanie, prechodné obdobie (zima - jar, jeseň - zima), v období výstav atd. Najúčinnejším a najzdravším spôsobom zvýšenia odolnosti je použitie prírodných látok - probiotík, prebiotík, rastlinných prípravkov, vitamínov…
  5. v cielenom vakcinačnom programe určenom podľa aktuálnej epizootologickej situácie v chove a okolí. V zásade by sa mali zvieratá vakcinovať len proti chorobám, ktoré im naozaj a aktuálne môžu hroziť. Nadmerná a necielená vakcinácia zaťažuje organizmus a môže zvieratám uškodiť.

Každý chov má svoje špecifiká a rôzne podmienky, preto sa vyššie uvedené body nedajú zovšeobecniť. Sú to hlavné zásady, ktoré platia pri chove všetkých druhov zvierat.

Základom prevencie všetkých infekčných chorôb je podpora nešpecifických obranných mechanizmov - celkovej imunity zvierat. Okrem dobrej zoohygieny a kŕmenia je dôležitá podpora trávenia, činnosti pečene, obličiek a detoxikačných - čistiacich mechanizmov organizmu.

Najväčší imunitný orgán je sliznica celého tráviaceho systému, najmä čriev. Črevá sa pokladajú za „vnútorný vonkajšok organizmu“ - najväčšiu styčnú plochu organizmu s vonkajším prostredím. Preto sa na nešpecifickú podporu imunity odporúča podávať:

  1. probiotiká, prebiotiká (PROPOUL), ktoré podporujú trávenie, metabolizmus, potláčajú množenie podmienečne patogénnych baktérií, kvasiniek aj vírusov
  2. humínové kyseliny (HUMAC NATUR), ktoré pôsobia detoxikačne, antisepticky, protiplesňovo, podporujú rast, úžitkovosť - stabilizujú zdravie zvierat.

Prevencia a podpora liečby častých problémov v chove hydiny - odporúčané prípravky:

  • podpora rastu mláďat - PROPOUL, CARNIFARM, AMINOVIT
  • pri zmenách krmiva, nechutenstve, príznaky kokcidiózy - CITROENZYMIX, PROPOUL
  • nádcha, kašeľ, prevencia dýchacích problémov, podpora liečby infekčných chorôb - NEFROVET, AMINOVIT, MENTOVET
  • hnačka - diéta (vhodný je jačmeň) a dostatok pitnej vody, CARBO fito, PROPOUL, CITROENZYMIX, zistiť príčinu hnačky - liečba na základe stanovenej diagnózy, prevencia aby sa hnačka v chove neopakovala - kvalitné krmivo, PROPOUL…
  • pri problémoch s nekvalitným krmivom, podozrenie na otravu: výmena krmiva, resp. odstránenie zdroja otravy, prípravky: HUMAC NATUR, SILIVET, PROPOUL
  • vonkajšie parazity - EKOSIP - posyp, podávať vitamín B1 - tiamin alebo B-komplex. Vhodný je aj AMINOVIT, probiotiká, vyčistenie prostredia, podstielka z orechových listov a iné.

Vírusové choroby hydiny

Aj v malých chovoch zvyčajne koluje v prostredí veľa potenciálne patogénnych vírusov ako vírus aviárnej encefalomyelitídy, rôzne kmene reovírusov, adenovírusov, vírus infekčnej burzitídy aj bronchitídy, cirkovírusy a ďalšie, ktoré vo veľkochovoch môžu spôsobiť vážne problémy zvyčajne pri spolupôsobení viacerých faktorov (vnímavosť hybrida, nevhodné krmivo, preplnenie haly, nesprávne vetranie…). V malochovoch, kde sú zvieratá chované v prirodzených podmienkach sa zvyčajne neuplatnia.

Pri podozrení na vírusové ochorenie sa odporúča zvýšiť celkovú obranyschopnosť organizmu podporením funkcií tráviaceho i dýchacieho systému, pečene a obličiek (PROPOUL, MENTOVET, SILIVET, NEFROVET, AMINOVIT. …). V drobnochove môže najväčšie straty úhynom spôsobiť vírus vtáčej chrípky a vírus pseudomoru hydiny. Častý je výskyt kiahní - diftérie a v poslednom období sa vyskytla aj infekčná laryngotracheitída.

Vtáčia chrípka

Problematika vtáčej chrípky bola v poslednom období dosť diskutovaná. Pri nakazení hydiny virulentným vírusom býva až 100 % mortalita zvierat, ktoré nemajú protilátky proti danému typu vírusu. Najvnímavejšie na chrípku sú morky.

Patogénne, ale aj antigénne vlastnosti vírusu aviárnej chrípky sa veľmi rýchlo menia v závislosti od pasážovania sa na vnímavých zvieratách. Ak vírus má možnosť infikovať veľké množstvo vtákov bez protilátok v pomerne krátkom čase (vo veľkochove), zvýši sa jeho patogenita. Naopak, keď patogénny vírus v prostredí pretrváva dlhšie obdobie, vtedy sa vyskytujú zvieratá, ktoré sa s týmto vírusom už stretli a prežili, majú proti nemu vytvorené protilátky. Ak vírus spätne infikuje takéto zvieratá, už nie je pre ne tak nebezpečný a postupne sám stráca svoje patogénne vlastnosti.

Prevencia aviárnej chrípky spočíva v dodržiavaní zoohygienických opatrení hlavne v období, keď je možnosť infekcie, v podpore celkovej odolnosti a zdravia hydiny minimalizovaním stresových situácií…

Pseudomor hydiny

Pseudomor hydiny spôsobuje vírus zo skupiny paramyxovírusov. Do tejto skupiny patrí viac antigénne rozdielnych vírusov, ktoré môžu spôsobiť väčšie či menšie straty v chovoch hydiny, hovoríme o paramyxovírusových infekciách vtákov. Vírus pseudomoru holubov je varianta vírusu pseudomoru hydiny adaptovaná na holubov.

Pre kurčatá je tento kmeň málo patogénny, pričom existuje krížová imunita. Vírus pseudomoru hydiny môže mať rozdielne patogénne vlastnosti. Prevencia paramyxovírusových infekcií vtákov je okrem vakcinácie rovnaká ako pri chrípke.

V drobnochove hydiny sa odporúča vakcinácia proti pseudomoru hydiny: kurčatá v treťom týždni veku a celého chovného kŕdľa raz ročne, napr. v jeseni. V drobnochove stačí používanie živej vakcíny.

Kiahne - diftéria

Kiahne - diftériu spôsobujú avipoxvírusy, ktoré sú známe asi u 60 druhov vtákov vrátane hydiny. Ochorenie má kožnú a slizničnú formu. Je známa aj zmiešaná forma, infekcia nosných dutín a latentná infekcia.

Pri kožnej forme sa tvoria na koži, hlavne na neoperených miestach tela drobné pľuzgieriky, ktoré sa zlievajú a vytvárajú chrasty, ktoré môžu mokvať a sekundárne sa môžu bakteriálne kontaminovať. Slizničná forma sa prejavuje tvorbou difteroidných pablán na sliznici zobákovej dutiny a nosa, ktoré pri odstránení krvácajú.

Hydina má dýchacie ťažkosti - dusenie, sťažený je príjem krmiva. Úhyn pri tejto forme býva vyšší. Infekcia sa prenáša kontaktom s chorými vtákmi, infikovaným náradím a hmyzom. Infekcia sa najčastejšie prejaví v jeseni až zime alebo na konci znáškového obdobia, čo tiež súvisí so znížením celkovej odolnosti zvierat, vlhkým a chladnejším obdobím.

Prevencia spočíva v podpore nešpecifickej imunity správnym kŕmením, dobrou zoohygienou a sledovaním epizootologickej situácie. Na ohrozenom území sa chovy hydiny a holubov vakcinujú. Liečba postihnutých zvierat spočíva v lokálnom ošetrovaní zmien jódglycerínom a podpore celkovej odolnosti (NEFROVET, ADESOL, AMINOVIT, vitamín A…)

Infekčná laryngotracheitída

Infekčná laryngotracheitída je vysoko infekčné ochorenie dýchacích orgánov, ktoré postihuje hlavne kura domáceho a bažantov. Pôvodcom je herpesvírus, ktorý u infikovaných zvierat dlhodobo pretrváva aj po vyliečení. Vírus môžu prenášať aj klinicky zdravé zvieratá pochádzajúce z infikovaného chovu. Toto ochorenie môže byť príčinou imunitného oslabenia zvierat a následnou zvýšenou vnímavosťou na iné infekčné choroby.

Choroba sa prejavuje chrapľavým, sťaženým dýchaním, výtokom z nosových otvorov, očí, zobáka. Patologickou pitvou sa zistia hlienové a syru podobné nálepy na sliznici hrtanu a trachey, niekedy zápal pľúc. Ochorenie sa v ostatných rokoch zavlieklo na územie Slovenska z okolitých štátov. K šíreniu choroby prispieva nekontrolovaný a neodborný chov bažantov s následným vypúšťaním do prírody za účelom lovu, ako aj nekontrolovaný dovoz a predaj hydiny.

Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, ako je nákup hydiny len z kontrolovaného chovu a podporou imunitného systému zvierat. Liečba je založená na podpore dýchania a vylučovania (NEFROVET) a podpore celkovej imunity (HUMAC NATUR, PROPOUL). Je vhodné podávať zelené krmivo a vitamín A. Zvieratá sú aj po vyliečení celoživotnými nositeľmi vírusu, ktorý môžu pri oslabení odolnosti opäť vylučovať do prostredia.

Markova choroba

Markova choroba je infekčné nádorové ochorenie kura domáceho, celosvetovo rozšírené. Značné straty môže spôsobiť aj v drobnochove. Pôvodca je herpesvírus úzko spojený s infikovanou bunkou. Vírus sa množí hlavne v bunkách lymfocytov a v perových folikuloch.

Choroba môže prebiehať akútne, keď sa v priebehu 4 - 6 týždňov vytvoria lymfoidné nádory na koži a na vnútorných orgánoch. Chronická forma sa prejavuje postihnutím periférnych nervov - parézou až paralýzou behákov či krídel s následným úhynom následkom vysilenia, smädu a hladu, alebo postihnutím očí. Očná forma sa vyskytuje len u dospelých zvierat, oko ostáva trvale postihnuté. Pokiaľ si zviera nájde potravu a vodu nedochádza ku zmenám celkového zdravotného stavu, zostáva však trvalým vírusonosičom.

Priebeh a forma choroby závisí od patogenity a množstva pôvodcu, veku (včasnosti infekcie), imunitného stavu a genetickej vnímavosti infikovaných zvierat a na zoohygienických podmienkach v chove. Vírus má imunosupresívne účinky, čo sa môže prejaviť aj vyšším výskytom bakteriálnych, plesňových a parazitárnych chorôb v chove a nedostatočnou imunologickou odpoveďou na vakcinácie.

Najviac vnímavé na infekciu sú malé kurčatá, najmä v prvom týždni po vyliahnutí. Vekom sa ich vnímavosť znižuje. Materské protilátky ich nechránia pred infekciou. Staršie zvieratá sa môžu tiež nakaziť, ale zvyčajne bez klinického prejavu ochorenia alebo s prejavom chronických foriem choroby.

Zdrojom infekcie v chove sú staršie infikované zvieratá a chovné zariadenie - hlavne prach z peria, ktorý sa usádza na vetracích systémoch, stenách… Čím mladšie je kurča a čím väčšie je množstvo vírusu v prostredí, tým je forma a priebeh choroby horší.

Diagnóza sa určí na základe klinických a patologicko-anatomických príznakoch. Potvrdí sa sérologickým a histologickým vyšetrením. Diferenciálne diagnosticky treba vylúčiť retrovírusové infekcie, tuberkulózu hydiny, pseudomor hydiny, hypovitaminózy B, D a E, niektoré parazitózy.

Prevencia spočíva hlavne v dôslednej asanácii a čistení chovných zariadení, liahní, v izolácii a likvidácii infikovaných a latentne chorých zvierat. Vakcinovať možno jednodňové kurčatá v liahni živou hlboko zmrazenou vakcínou injekčne do svalu. Vakcína sa musí uchovávať v tekutom dusíku a manipulácia s ňou je náročná, preto sa v malých liahňach a pri prirodzenom liahnutí hydiny vakcinácia nerobí. Pre veľkochovy sa vakcinujú kurčatá - budúci rodičia a kuričky znáškových plemien.

Brojlerové kurčatá, ktoré sa vykrmujú do cca 42 dní veku nie je potrebné vakcinovať, pretože klinicky sa infekcia prejaví zvyčajne až u starších kurčiat. V súčasnosti sa šľachtenie hydiny zameriava aj na zvýšenie genetickej odolnosti proti Markovej chorobe. Základom prevencie však ostávajú dobré zoohygienické podmienky!

Chorobu je potrebné odlíšiť od ďalšieho nádorového ochorenia - leukózy hydiny, ktorá má viacero foriem.

Leukóza

Leukóza (pôvodca retrovírus) sa prejavuje tvorbou lymfoidných nádorov na vnútorných orgánoch hydiny. Základným diferenciálnym znakom odlišujúcim Markovu chorobu a leukózu je vek klinického postihnutia. Pri Markovej chorobe sa lymfoidné nádory tvoria do veku 6 mesiacov, pri leukóze u zvierat starších ako 6 mesiacov.

Klinickú a patologicko-anatomickú diagnózu potvrdí sérologické a histologické vyšetrenie. Prevencia v drobnochove spočíva predovšetkým v možnosti chovu klasických - menej prešľachtených plemien hydiny, ktoré sú geneticky odolnejšie. Zamedzením zavlečenia vírusov do chovu prikúpenou hydinou, čo je veľmi ťažké, keďže kurčatá infikované (horizontálne v liahni alebo vertikálne od rodičov) nemajú žiadne klinické príznaky.

Choroba sa u nich môže prejaviť až v neskoršom období alebo sa nemusí prejaviť. Infikované zvieratá sú nositeľmi génu - provírusu, ktorý „odovzdávajú“ svojmu potomstvu. Príbuzenská plemenitba napomáha šíreniu retrovírusov.

Prevencia vtáčej chrípky

Spísali sme niekoľko odporúčaní, pri dodržaní ktorých možno predísť alebo aspoň minimalizovať nákazu chovanej hydiny vírusom vtáčej chrípky. V chovoch hydiny je mimoriadne dôležité zabrániť priamemu a nepriamemu kontaktu voľne žijúcich vtákov, zvlášť migrujúceho vodného vtáctva s hydinou.

  • Zabezpečený výbeh: Prvým zásadným bodom je eliminovať akýkoľvek kontakt hydiny s voľne žijúcim vtáctvom. Ideálne a najbezpečnejšie by bolo, keby mohla hydina po celú dobu trvania nákazy zostať v kuríne.
  • Kŕmenie a voda vo vnútorných priestoroch: Krmivo a vodu je nutné umiestniť do vnútorných priestorov, pokiaľ to nie je možné, tak aspoň pod prístrešok. Dbajte na to, aby krmivo nebolo nikde rozsypané a nelákalo tak ostatné vtáky.
  • Čistota a dezinfekcia: Kurín aj výbeh je potrebné pravidelne čistiť a v období zvýšenej možnosti nákazy to platí dvojnásobne. Po čistení a upratovaní je však potrebné tieto priestory tiež riadne vydezinfikovať. Správna dezinfekcia dokáže zlikvidovať vírusy, baktérie a ďalšie zárodky nebezpečných ochorení.

Ak je hydina vo voľnom výbehu, nádoby na kŕmenie a napájanie nechajte v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý dostatočne bráni prilietavaniu voľne žijúcich vtákov a zamedzuje kontakt voľne žijúcich vtákov s krmivom a vodou určenou pre hydinu. Použiť môžete aj nášľapné kŕmidlá.

Pri kŕmení a manipulácii s hydinou používajte odev a obuv, ktorú si vyhradíte len na tento účel. Neodporúčame v tomto období kupovať nové jedince do chovu, ani násadové vajcia. Vírus totiž prežije pri izbovej teplote 28 dní v podstielke.

Vtáčia chrípka je naozaj závažné ochorenie a je potrebné k nemu pristupovať s rešpektom. Dbajte preto na včasnú prevenciu, aby ste nemuseli riešiť nepríjemné kroky po zavlečení nákazy do Vášho chovu.

Časté choroby hydiny

Choroby hydiny môžu byť rôzneho pôvodu. Rozlišujeme napríklad bakteriálne, orgánové a metabolické, parazitné či vírusové ochorenia. Za zdravé zviera môžeme považovať to, ktoré nejaví odchýlky v porovnaní s ostatnými členmi kŕdľa a tiež také zviera, ktoré chovateľovi poskytuje jeho maximálnu úžitkovosť.

  • Hydinová nádcha: Je choroba bakteriálneho pôvodu. Príznaky sú výtok z očí, kýchanie a sýpavé dýchanie.
  • Markova choroba: Jedná sa o hydinový herpes vírus. Príznakom je ochrnutie končatín.
  • Infekčná bronchitída: Choroba vírusového pôvodu. Príznaky sú sťažené dýchanie, našuchorené perie, výtok z nosových otvorov.
  • Kokcidióza: Parazity a vysoká vlhkosť v kurníku. Spoznáte ju podľa zlého rastu, chudnutia, nechuti k jedlu, vyčerpanosti.
  • Tuberkulóza hydiny: Obzvlášť nepríjemné ochorenie, ktoré spôsobujú baktérie tuberkulózy. Príznaky sú bledé hrebene a laloky, pozvoľné oslabenie a nižšia znáška.

tags: #hus #choroby #a #prevencia

Populárne príspevky: