IKEA bojuje proti plytvaniu potravinami a motivuje Slovákov k udržateľnejšiemu životu

Plytvanie potravinami predstavuje etický, ekonomický aj ekologický problém. Na jednej strane je miliarda ľudí na celom svete, ktorí trpia podvýživou a na druhej strane je finančná strata producentov aj spotrebiteľov. Dôsledky klimatických zmien už dávno pociťujeme aj na vlastnej koži. Slovensko nepatrí medzi krajiny, ktorých by sa tento problém netýkal. Práve naopak, ročne vyprodukujeme 0,86 milióna ton potravinového odpadu. „Je to na podobnej úrovni ako susedné Maďarsko s dvakrát vyšším počtom obyvateľov,“ konštatuje združenie Free Food.

Až 60 % zákazníkov IKEA v regióne Česká republika, Maďarsko a Slovensko si myslí, že naše deti zdedia planétu v horšom stave, ako sme ju zdedili my. Až 94 % Slovákov si uvedomuje vplyv ľudských aktivít na zmeny klímy, pričom 35 % z nás vyvíja veľké úsilie na zlepšenie situácie. To, že pre nás tento globálny problém predstavuje dôležitú tému, o ktorej by sme mali viac diskutovať, svedčí aj fakt, že 71 % Slovákov sa klimatických zmien obáva. IKEA sa preto už dlhodobo snaží poukazovať na množstvo jednoduchých spôsobov, ako je možné našu klimatickú stopu znížiť.

Globálna hrozba je reálna, ale ak sa k nej postavíme zodpovedne, stále máme šancu zabojovať o lepšiu budúcnosť. IKEA opäť prichádza so svojou aplikáciou IKEA Better living a vyzýva Slovákov, aby sa zapojili do výzvy a vyskúšali udržateľnejší spôsob života v ich domácnosti.

nabbi radí | 11. diel: Ako skladovať potraviny

Ako sa zapojiť do výzvy a žiť udržateľnejšie

Slovensko sa od 22. júna zapojí do výzvy, ktorá má upozorniť na zásadné zmeny klímy. IKEA chce aj tento rok v rámci kampane “Lepší svet sa začína doma“ motivovať Slovákov k malým zmenám v správaní, ktoré majú veľký vplyv na životné prostredie. Stiahnutím a používaním aplikácie IKEA Better living získa používateľ tipy na dosiahnutie udržateľnejšej domácnosti a za každú splnenú aktivitu si pripíše na svoje konto body. Výzva bude trvať 10 dní a na jej konci až 15 najlepších používateľov získa špeciálnu cenu. Štartom novej výzvy sa IKEA tentokrát zameriava na oblasť plytvanie potravinami.

„Víziou spoločnosti IKEA je vytvárať lepší každodenný život pre čo najviac ľudí. Nechceme prispievať k plytvaniu, a preto sa vždy snažíme o maximálne využitie zdrojov. K udržateľnejšiemu prístupu sa snažíme inšpirovať aj našich zákazníkov. Organizujeme napríklad workshopy, kde sa sústreďujeme na šetrnejšie varenie a obmedzenie plytvania jedlom, či správnym skladovaním a varením zo zvyškov jedla. Vedeli ste, že až tretina svetovej produkcie jedla skončí v koši? Jeden z hlavných dôvodov prečo tomu tak je, je jeho nesprávne skladovanie. Ďalším problémom je rozlišovanie medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.

„Minimálne tretina Slovákov nevie s určitosťou povedať, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti, alebo ich nerozlišuje vôbec. Dátum najneskoršej spotreby označovaný ako ,,spotrebujte do“ určuje, do kedy je daná potravina vhodná na konzumáciu. Označujú sa ním čerstvé potraviny ako mäso a mäsové výrobky, syry, jogurty, čerstvé ryby, poprípade nátierky a šaláty. Po tomto dátume potraviny väčšinou nie sú vhodné na konzumáciu a môžu ohroziť naše zdravie. ,,Dátum minimálnej trvanlivosti“ označuje približný dátum, do ktorého si potravina uchováva svoju predpokladanú kvalitu. Označujú sa ním potraviny, ktoré vydržia dlhšie, teda múka, ryža, cestoviny, trvanlivé mlieko, konzervy. Na rozdiel od dátumu spotreby je konzumácia potravín aj týždne až mesiace po tomto dátume stále bezpečná,“ vysvetľuje Zuzana Madajová z OZ Free Food.

Nedávno publikované údaje WWF a globálny výskum spoločnosti Tesco Driven to waste odhadujú, že takmer 10 % všetkých emisií skleníkových plynov je výsledkom plytvania potravinami - od farmy na tanier. Boj proti plytvaniu potravinami je morálnou aj ekonomickou výzvou, do ktorej sa môže zapojiť každý.

Spoločnosť Tesco sa zaviazala, že do roku 2020 budú všetky predajne v strednej Európe ponúkať potravinové prebytky charite. Na Slovensku darujú prebytky už zo 100 obchodov.

Za plytvaním s potravinami je aj nesprávne skladovanie.

IKEA a udržateľnosť

IKEA už dlhodobo pomáha viac ako miliarde ľudí žiť lepší každodenný život na našej planéte. Vyvíja a navrhuje produkty, pri ktorých sa vo výrobnom procese využívajú udržateľné, recyklované alebo recyklovateľné materiály. Spoločnosť IKEA nezaostáva ani v oblasti jedla. V posledných rokoch na trh uviedla napríklad vegetariánsky hotdog, ktorý má v porovnaní s tým klasickým o 85 % nižšiu uhlíkovú stopu, či vegánsku zmrzlinu. Už v lete plánuje uviesť IKEA do predaja v Českej republike, Maďarsku a na Slovensku guľôčky založené na rastlinnej báze. Štruktúrou i chuťou budú rovnako kvalitné ako ich klasická verzia z mäsa, avšak ich prísady budú mať výrazne nižšiu uhlíkovú stopu.

IKEA už dlhodobo pomáha viac ako miliarde ľudí žiť lepší každodenný život na našej planéte. Aby inšpirovala svojich zákazníkov k udržateľnejšiemu spôsobu života, uviedla minulý rok na trh aj špeciálnu aplikáciu IKEA Better living. IKEA opäť spúšťa kampaň Lepší svet sa začína doma. Tentokrát sa rozhodla upozorniť na tému plytvanie potravinami. Pomocou výzvy v aplikácii IKEA Better living chce zákazníkom ukázať, ako jednoducho môžeme našej planéte pomáhať napríklad aj z pohodlia domova.

Aplikácia IKEA Better living je dostupná zdarma na platformách App store a Google Play. Pri spustení aplikácie vás privíta zoznam tzv. dobrých skutkov, ktoré vám po rozkliknutí prezradia rôzne tipy a zaujímavosti. Používateľ si vždy po vykonaní dobrého skutku danú aktivitu zaznamená, za čo dostane určitý počet bodov. Aplikácia po celý čas skúma celkový efekt správania používateľa. Ten sa tak dozvie napríklad to, koľko počas používania aplikácie ušetril vody alebo ako jeho správanie ovplyvnilo počet kilogramov nevzniknutého odpadu a CO2. Fungovanie aplikácie je veľmi intuitívne. Jej rozhranie je navrhnuté podobne ako sociálna sieť. Používatelia môžu sledovať iných používateľov, zdieľať svoje aktivity a tipy, komentovať príspevky, a inšpirovať sa tak navzájom.

IKEA už 22. júna odštartuje novú výzvu “Lepší svet sa začína doma“, vďaka ktorej si budete môcť vyskúšať rôzne dobré skutky a dozvedieť sa viac o tom, ako jednoducho sa dá znížiť veľkosť vašej klimatickej stopy. Buďte aktívny a zbierajte body. Výzva bude trvať 10 dní.

Zapojte sa do výzvy aj vy. Svetový deň potravy, respektíve výživy, v kalendári pripadá na 16. októbra. Vo vyspelejších ekonomikách sa venuje pozornosť predovšetkým zdravej výžive, eliminácii neprimeraného prejedania sa či predchádzaniu plytvania jedlom. V chudobnejších krajinách sa zase rieši jeho nedostatok.

Situácia na Slovensku

V našej aktuálnej analýze sme sa zamerali na to, koľko nám z rodinných rozpočtov ukrajujú nákupy potravín, aké sú ich aktuálne ceny, ktoré potraviny najčastejšie vyhadzujeme a ako sme na tom s triedením kuchynského odpadu. Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín takmer 20 % zo svojich výdavkov. Slovensko za európskym priemerom zaostáva, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria približne 14 % z celkových nákladov. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sú na Slovensku jedenáste najnižšie v Európskej únii. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat u našich susedov z V4 nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás. Tempo zdražovania potravín na Slovensku sa v tomto roku postupne spomaľuje. Za prvých osem mesiacov dosiahla priemerná inflácia potravín 22,2 %. Očakávame, že inflácia potravín by mohla spomaľovať aj v nasledujúcich mesiacoch a ešte viac sa priblížiť k úrovni 10 %. No v rámci krajín EÚ patríme medzi tie štáty, ktoré majú tento rok jedno z najvýraznejších zdražovaní potravín a nealkoholických nápojov.

Na Slovensku má prístup k potravinám drvivá väčšina Slovákov, no poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 16 % slovenských domácností. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene, domácností jedného dospelého s maloletými deťmi alebo domácností dvoch dospelých s viac ako tromi deťmi.

V roku 2020 pripadalo na jedného obyvateľa Slovenska 83 kilogramov potravinového odpadu. Domácnosti z neho vyprodukovali až 78 %, teda 65 kilogramov na obyvateľa. Vyplynulo to z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktoré v závere uplynulého roka 2022 zverejnil Eurostat. Práve tento druh odpadu je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov, a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach.

Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Samosprávy na Slovensku majú už viac ako dva roky (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu (KBO) pre svojich občanov. Výnimku a odklad do 31. decembra 2022 mali iba Bratislava, Košice a Prešov, ktoré zo zmesového komunálneho odpadu vyrábajú teplo a elektrinu v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).

V súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne odborníci asi najčastejšie skloňujú pojmy „potenciál“, „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Vytriedený KBO často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak nekončí vždy v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie, a preto je ich bioodpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. Na území Slovenska sa nachádza 73 zariadení, v ktorých je možné spracovať biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad (z toho je 54 kompostární a 19 bioplynových staníc). V týchto zariadeniach však dochádza k zhodnocovaniu aj iných druhov biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré sú zároveň potrebné pri samotnom spracovaní KBO, napríklad pre optimálnu surovinovú skladbu v rámci procesu jeho zhodnocovania. V súčasnosti sa tieto kapacity javia ako dostatočné. Problémom je však nerovnomerná lokalizácia, respektíve rozloženie týchto zariadení v rámci územia Slovenska.

Ukazovateľ Hodnota
Ročná produkcia potravinového odpadu na Slovensku 0,86 milióna ton
Podiel potravín minutých na nákup z rodinného rozpočtu 20%
Množstvo potravinového odpadu na obyvateľa v roku 2020 83 kg
Domácnosti podiel na produkcii potravinového odpadu 78%

Kampaň IKEA "Lepší svet sa začína doma"

tags: #ikea #reklama #plytvanie #potravinami

Populárne príspevky: