Štedrovečerná večera a jej význam

Štedrý deň patril v ľudovej kultúre k najvýznamnejším dňom roka. Bol začiatkom vianočných sviatkov a magickým časom, kedy každé slovo, každý úkon a každý predmet mali svoj význam.

Stôl ako posvätné miesto

V prvom rade sa pripravil stôl. Stôl bol považovaný za posvätné miesto domácnosti, čo obzvlášť vyniklo na Štedrý deň, kedy bol ako miesto štedrej večere nositeľom hneď niekoľkých magických úkonov. Prvým z nich bolo ukladanie predmetov spojených s určitou oblasťou života, ktoré mali svojím umiestnením pod stolom zabezpečiť prosperitu v nej.

• Takto sa dávali napríklad časti poľnohospodárskeho náradia ako sekery alebo rýle, ktoré mali zabezpečiť prosperitu v poľnohospodárstve.
• Alebo sa dávala pod stôl slama, ktorou sa potom nakŕmil statok, čo malo preň zabezpečiť dostatok stravy v ďalšom roku.

Ďalším úkonom bolo omotávanie nôh stola reťazou, na ktorej mali mať všetci, čo sedia za stolom, vyložené nohy.

Veci na stole

Nakoniec sa začali ukladať veci na stôl. Jednak tu bol svietnik so sviecami, kde sviece slúžili ako symbol života a v minulosti sa na základe toho, ako horeli, predpovedalo zdravie rodiny. Ak svieca dymila, malo ísť o znamenie choroby, a ak zhasla, symbolizovala smrť jedného z členov rodiny. Okrem sviec sa na stôl ukladala Biblia alebo Spevník ako náboženský symbol ochrany a požehnania rodiny a jedla. Už v 19. storočí predstavovali samozrejmú súčasť štedrovečernej večere, ktorá sa začínala modlitbou alebo spevom.

Jedlá ako symboly

Následne sa na stôl uložilo jedlo. Aj to malo rôznu symboliku.

• Najprv išli oblátky, ktoré boli zvlášť významné v nábožensky založených rodinách, kde predstavovali symbol hostie, teda Božieho tela. Ich biela farba tiež symbolizovala čistotu.
• Ďalej sa na stôl položili orechy. Tie pre tvrdosť svojej škrupiny slúžili na stole ako symbol súdržnosti rodiny a tiež ako symbol bohatej úrody. Na základe ich vnútra sa zvyklo veštiť zdravie a šťastie v novom roku. Plné a zdravé jadro predstavovalo dobré zdravie a úspešný rok. Naopak poškodené alebo vyschnuté orechy mali priniesť rodine choroby a neúspech.

Napokon sa na stôl poukladalo ovocie a po ňom hlavné jedlá. Boli nimi okrem iných fazuľa, šošovica, hubová polievka alebo tzv. rajnica, čo bolo jedlo, do ktorého sa ľudia snažili zamiešať aspoň niečo z každej plodiny, ktorú pestovali, čo malo priniesť ich hospodárstvu prosperitu. Pod každý tanier sa dávala šupina z ryby ako znak bohatstva a pod misu s rajnicou sa pre tento účel dával peniaz. Zvykom bolo tiež pridať tanier navyše pre pocestného alebo pre predkov, čo malo byť znakom toho, že rodina pri štedrovečernom stole myslí aj na svojich predkov.

Čistota a priebeh večere

Keď bol stôl pripravený, išli sa všetci členovia rodiny slávnostne obliecť a riadne umyť. Čisté oblečenie za štedrovečerným stolom malo zabezpečiť dobrú úrodu ľanu (prípadne iného materiálu, z ktorého bol odev zhotovený) do nového roka. Štedrovečerná večera začínala tradične po objavení prvej hviezdy na oblohe. Ešte pred samotnou večerou zapálil najmladší člen rodiny v pitvore sviecu, vošiel s ňou do miestnosti, v ktorej sa večeralo a zavinšoval: „Pochválený buď Ježiš Kristus, prajem Vám šťastné a veselé Vianoce“.

Potom prišiel k otcovi ako hlave rodiny, podal mu ruku a podobne mu zavinšoval. Od otca prešiel k mame a potom k ostatným členom rodiny. Všetci sa následne spoločne pomodlili s tým, že niektoré rodiny zvykli modlitbu aj spievať. Jedným z príkladov takejto modlitby bolo: „Otče náš milostivý pane, otvor nám svoje štedré dlane.

Tá začínala konzumáciou cesnaku a jablka, ktoré sa predtým priečne rozkrojilo a pozeralo sa, či rozkrojené semiačka pripomínajú hviezdičku. Ak nie, mal to byť znak toho, že niekto z rodiny ochorie. Po cesnaku a jablku nasledovali oblátky a po nich hubová polievka. Okrem nich nemohla na stole chýbať šošovicová polievka, opekance, lokše či údenáče. Šošovica bola na stole ako symbol bohatstva, vďaka jej podobnosti s mincami.

Samozrejme nesmela chýbať ryba. Na štedrovečernom stole odkazovala na symbol kresťanstva a tiež bohatstva, vďaka jej šupinám, ktoré pripomínajú mince. Spočiatku bola rozšírená len v obciach, v ktorých pôsobili rybári, alebo v mestách, kam sa dostala vďaka trhom. Pôvodne slúžila len ako príloha do polievky. Netvorila hlavný chod tak, ako v neskoršom a súčasnom období. Približne v medzivojnovom období sa do ľudovej kultúry dostával aj zemiakový šalát, ktorý sa na Vianoce konzumoval s vyprážanou rybou.

Po nich nasledovali koláče a ovocie. Hlavne ovocie malo na štedrovečernom stole dôležitú úlohu. Jeho konzumácia a vôbec prítomnosť na stole mala zabezpečiť dobrú úrodu stromov, ktoré dané ovocie rodili. Každému z jedál, ktoré boli na Štedrý deň konzumované, sa pripisoval zvláštny rituálny význam. Ich charakter vedel ovplyvniť prosperitu hospodárstva či zdravie rodiny.

Pozitívne vlastnosti pre rodinu v nadchádzajúcom roku mala priniesť aj početnosť jedál. Tá bola väčšia ako obvykle, kvôli tomu, aby sa každý dosýta najedol a najmä kvôli tomu, že sa dbalo na to, aby bola v jedle konzumovanom na Štedrú večeru obsiahnutá každá plodina, ktorú domácnosť pestovala. Malo to zabezpečiť dobrú úrodu v ďalšom roku.

Nepárny počet jedál

Počet chodov jedál štedrovečernej večere bol vždy nepárny, kvôli viere v mágiu nepárnych čísel. Najchudobnejší obyvatelia mali tri chody. Číslo tri tu bolo symbolom Svätej Trojice, ktorá mala požehnať dom a jeho obyvateľov. Tiež odkazovalo na tri základné piliere hospodárskeho života - rodinu, pole a statok. Častou bola tiež päťchodová večera, pričom číslo päť bolo považované za šťastné číslo, ktoré malo ľuďom priniesť nadanie a múdrosť. Bohatší obyvatelia mali chodov až sedem.

Štedrá večera je tradíciou, ktorá sa uchováva už stáročia. Spája sa v nej milá rodinná slávnosť s mnohými úkonmi, ktoré mali v minulosti magický podtón. Hoci dnes to môže ľuďom prísť „pritiahnuté za vlasy“, ešte pred sto rokmi nebolo veštenie z jablka a orechov alebo zakladanie šupín pod obrus s cieľom zabezpečiť si bohatstvo vôbec zriedkavé.

Kváskový chlieb: Návrat ku koreňom

Ešte donedávna sme chlieb považovali za našu základnú potravinu. Vedela ho piecť každá gazdinka. Kváskový chlebík nie je žiadna novota. Je v nás, len sme naň pozabudli. Tradičný kváskový chlieb nie je iba recept, je to viac, omnoho viac. Tento návod čerpá zo studnice múdrosti našich predkov.

Suroviny a príprava kvásku

Na chlebík potrebujeme vyzretý žitný kvas, vodu, soľ a múku. Príprava kvásku spočíva v tom, že kvások zo spiacej formy z chladničky dostaneme do stavu plnej zrelosti a vhodného objemu na to, aby sme z neho vyrobili kvalitný chlebík. Zrelý kvások je spoločenstvo rôznych baktérií a kvasiniek. Toto spoločenstvo hlboko kvasí múku, uvoľňuje z nej živiny, vytvára vitamíny a enzýmy a tým nám prináša zdravie.

Vedenie kvásku je trojstupňové a vedie k tomu, aby v kvásku dominovalo spoločenstvo, ktoré si v podobe kvásku odkladáme a nie baktérie a kvasinky prirodzene obsiahnuté v múke, ktorú pridávame. Časy kvasenia nie sú dogma. Všeobecne ide o to, že kvások po zakŕmení zväčšuje svoj objem do istej hranice. Tam chvíľu zotrvá a potom takzvane padá, kedy sa viditeľne prepadne. Vhodný moment na zakŕmenie je, keď sa kvások nachádza na hranici svojho objemu.

• Prebudenie kvásku: Kvalitný kvások vyberieme z chladničky (kde neodpočíval dlhšie ako týždeň) a necháme ho zvyknúť si na izbovú teplotu. Kvások potom zobudíme zo spiacej suchšej formy pridaním vody a rozmiešaním (pridaný diel vody sa rovná polovici hmotnosti kvásku). Následne ho necháme pár hodín zobúdzať sa a pracovať.
• Prvé kŕmenie: Keď vidíme, že kvások sa zobudil a začína nám kvasiť, tak pridáme múku a vodu v rovnakom hmotnostnom pomere. Voda má však prednosť (poriadne rozmiešame) pred múkou. Pre 1,5 Kg chlebíku pridáme zhruba 100g vody a 100g ražnej múky.
• Druhé kŕmenie: Znovu pridáme múku a vodu v rovnakom hmotnostnom pomere. Voda má však prednosť (poriadne rozmiešame) pred múkou. Pre 1,5 Kg chlebíku pridáme teraz zhruba 150g vody a 150g ražnej múky.
• Tretie kŕmenie: Nakoniec pridáme múku a vodu opäť v rovnakom hmotnostnom pomere. Voda má však prednosť (poriadne rozmiešame) pred múkou. Pre 1,5 Kg chlebíku pridáme teraz zhruba 200g vody a 200g ražnej múky.

Miesenie cesta

Po úchvatnom pozorovaní kvásku za posledný poldeň je čas na zamiesenie chlebíku. Ručne či v robotovi, je to na vás. Ale ručne zarobený chlebík má svoje čaro. Aj sa sním porozprávate, aj si odfúknete pri namáhavej práci. Chlebíku tak poviete čo vás trápi, čo teší, čo je treba vyliečiť a kde pomôcť. Zamiesite doň aj kus svojej lásky, úcty k zemi, z ktorej vzišiel, kus úcty slniečku a vodičke, ktoré dali vzísť zrnu, no aj vetríku, ktorý obveselil klásky.

Postup: Najprv rozmiešame kvások s vodou, soľou a rascou (podľa chuti). Prosím, soli pridajte skutočne ako podľa návodu. Postupne pridávame preosiatu múku izbovej teploty v odvážených množstvách a cesto miešame varechou alebo rukami až do momentu, kedy sa chlebík prestáva veľmi lepiť. Dokončiť miesenie môžeme na pomúčenej doske.

Pečenie chleba

Pečenie chlebíku je posledný krok, no veľmi dôležitý. V zásade by sme mali mať pec vyhriatu a zaparenú vodnou parou. Zaparenie je dôležité a vďačíme mu za správne upečenie chlebíku. Chlebík sa viditeľne v rúre nafukuje.

Postup: Rúru necháme vyhriať 20 minút pred pečením na 250 °C. Do rúry dáme misku s vodou, aby sa pec postupne zaparila. Keď nastane čas pečenia, tak zájdeme po chlebík. Vyklopíme ho z ošatky na pomúčený teplý plech, svižne postriekame (potrieme) slanou vodou. Za chlebík v duchu, alebo aj nahlas poďakujeme každý po svojom (nie je to povinné, ale úctivé) a vložíme ho do rúry. Po hodinke, kedy chlebík po poťukaní po kôrke znie duto, chlebík vyberieme z rúry a znovu potrieme slanou vodou. Privoniame…mmmm. Voniame a voniame. Až nabažíme svoje zmysly, odoberieme tento dar z plechu a necháme ho úplne vychladnúť na mriežke.

Chlebík Vám vydrží čerstvý aj týždeň. Vyzerá to ako hotová veda, no v skutočnosti to tak nie je. Zo začiatku je to rovnako zložité ako čokoľvek iné. Je to ako chodiť vystretý.

Farebná rozmanitosť potravín a ich vplyv na zdravie

Príroda to zariadila veľmi jednoducho. Všetky rastliny obsahujú fytochemikálie, ktoré sú ich obranným systémom, chránia ich pred infekciami, škodcami, majú antibakteriálne, pesticídne a protiplesňové vlastnosti. Tieto chemické zlúčeniny sú taktiež zodpovedné aj za ďalšie vlastnosti ako napr. farba, vôňa, chuť, či antioxidačné účinky a teda v konečnom dôsledku určujú aj ich vplyv na náš zdravotný stav.

Hovorí sa, že každodenná konzumácia troch až piatich porcií ovocia a zeleniny prispieva k zlepšeniu zdravotného stavu. Nejde však len o to, koľko porcií denne zjeme, ale hlavne o to, aké druhy potravín si vyberieme. Preto by náš jedálniček mal vždy obsahovať čo najpestrejšie farebné zastúpenie. To ale neznamená, že každé naše jedlo musí nevyhnutne pozostávať zo všetkých farieb.

tags: #ikona #hlavne #jedlo #význam

Populárne príspevky:

• Knedľa: Tradičné recepty
• Najlepší chlieb pri chudnutí
• Recepty na nedeľný obed
• Tradičné recepty na sladké obedy
• Termálna voda Podhájska