Ilustračná fotografia ovocia a zeleniny: Čo jeme a prečo?

Ovocie a zelenina sú základom zdravej výživy a dôležitou súčasťou jedálnička Slovákov. Aspoň raz do týždňa si ovocie alebo zeleninu kúpi 9 z 10 Slovákov, pričom ten desiaty aspoň raz za dva týždne. Denne alebo takmer každý deň konzumuje ovocie alebo zeleninu dve tretiny žien a viac ako polovica mužov. Ovocie a zelenina sú spolu s pečivom prvou voľbou zákazníkov pri nákupoch. Až 47 percent Slovákov ich vkladá do košíka ako prvé, až potom nasleduje chlieb a pečivo. To samozrejme môže byť do určitej miery ovplyvnené aj usporiadaním predajní, keďže sú väčšinou vyložené pri vstupe do predajne.

Obľúbené druhy ovocia a zeleniny na Slovensku

Najobľúbenejším ovocím Slovákov sú jahody, ktoré obľubuje až 69 % Slovákov. „Jahody jednoznačne patria medzi najobľúbenejšie ovocie, je však možné, že prvú priečku im zabezpečila aj ich sezóna, ktorá prebiehala práve počas dopytovania. Na druhom mieste sa umiestnili banány so 62 %, nasledujú jablká s 58 % a hrozno s 56 %. TOP 5 uzatvárajú čučoriedky. K obľúbenosti na úrovni zhruba 50 % sa tesne priblížili ešte čerešne, mandarínky a hrušky,“ uviedol Michal Vyšinský z prieskumnej agentúry 2muse. Ako dodáva, exotickejšie ovocie je o niečo menej obľúbené ako tradičné slovenské. Ľudia jednoducho majú už svojich favoritov a novinky prijímajú postupne.

Zaujímavé údaje prinieslo porovnanie medzi odpoveďami mužov a žien. To, že ženy majú ovocie spravidla radšej ako muži, sa dalo predpokladať, ale o zaradenie čučoriedok do TOP 5 sa postarali práve vyššie preferencie u žien. „Výsledky naznačujú, že ženy sa o svoje zdravie starajú o trochu viac. Preferujú jahody a čučoriedky, ktoré patria medzi najlepšie ovocie. Muži sa orientujú skôr na kyslejšie chute, z citrusov vyhrávajú mandarínky, pomaranče a citróny. Ak odhliadneme od aktuálnej sezóny jahôd, tak najpopulárnejší je banán. Pri ňom si však treba dávať pozor, pretože priemerný banán obsahuje 23-28 g sacharidov a má vyššiu glykemickú nálož, takže sa z neho uvoľní do krvi väčšie množstvo cukru. Takže ovocie určite áno, ale niektoré s mierou,“ uviedol odborník na výživu MUDr.

Slováci určili aj rebríček najobľúbenejšej zeleniny. Kraľujú jednoznačne paradajky so 79 %, preferuje ich dokonca až 85 % žien. Spoločnú druhú priečku obsadili zemiaky a mrkva so 68 %. Nasledujú uhorky, ktoré si vybralo medzi najobľúbenejšie takmer dve tretiny opýtaných a TOP 5 uzatvára paprika. Medzi obľúbené patria ešte aj cibuľa, reďkovka, karfiol, šalát, kaleráb, kapusta a brokolica. „Aj pri zelenine platí, že ju viac obľubujú ženy, teda s výnimkou zemiakov a kapusty, ktoré o trochu viac preferujú muži,“ uviedol M.

„Zaujímavé je, že sa na prvých troch miestach opäť nachádza zelenina, ktorá patrí medzi tie s najvyšším obsahom sacharidov - rajčiny, zemiaky a mrkva. Netreba však panikáriť, skôr sa sústrediť na vyváženosť v strave,“ uviedol výživový poradca MUDr. Boris Bajer a dodal, že medzi najpopulárnejšie potraviny sa nedostala brokolica, cuketa, zeler, či baklažán, ktoré patria medzi zeleninu s nízkym glykemickým indexom a určite by prispeli k vyváženejšej strave. Pri nákupe ovocia a zeleniny zohráva hlavnú úlohu chuť, čerstvosť, kvalita a cena, avšak ľudí zaujíma aj krajina pôvodu, kedy preferujú slovenské ovocie a zeleninu. Slovenské ženy aj muži svorne tvrdia, že ovocie a zeleninu jedia najčastejšie a najradšej čerstvé.

Tabuľka obľúbenosti ovocia a zeleniny na Slovensku:

Najzdravšie ovocie podľa vedcov

Vedci z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zverejnili rebríček, v ktorom prezradili, aké ovocie je najlepšie pre ľudské zdravie. Konzumáciu rastlinnej stravy považujú odborníci za najlepší spôsob, ako znížiť riziko vzniku mnohých závažných ochorení vrátane kardiovaskulárnych chorôb, obezity a cukrovky 2. typu. Podľa CDC je najzdravším ovocím paradajka, ktorá získala skóre 20. Z botanického hľadiska rajčiny považujeme za ovocie, no z kulinárskeho ich využívame ako zeleninu, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie.

„Šesťdesiatgramová paradajka má iba 12 kilokalórií a menej ako tri gramy sacharidov. Je tiež bohatá na dôležitú živinu lykopén, čo dodáva paradajkám ich červenú farbu,“ vysvetlila a dodala, že paradajky sú bohaté aj na vitamín K, A, kyselinu listovú, vitamín B7 a B6, vitamín C a E, železo, draslík, horčík aj zinok. „Konzumácia paradajok a produktov na báze paradajok môže pomôcť chrániť vaše telo pred rakovinou a srdcovými chorobami,“ povedala dietologička Sherri Bergerová. Odborníčky odporúčajú kupovať lokálne paradajky a najmä tie zrelé, ktoré majú vyšší obsah lykopénu. „Lykopén môžete zvýšiť aj varením paradajok, pretože sa ich nebojte pridať do omáčok,“ dodali.

Ovocie a zelenina v minulosti

Kedysi chutilo ovocie a zelenina naozaj inak a nejde pritom o spomienkový optimizmus.„Mala som rada aj hrušky hniličky,“ spomína Hancková. „Boli maličké, tak na jedenkrát do úst, medzi prstami vám ostala len stopka. Sladučké ako med, aj voňali ako med. Odrodová pestrosť bola v minulosti oveľa bohatšia, ak ste chceli variť lekvár, najlepší bol naozaj z bystričiek, na sušenie sa využívali jablká s hrubou šupkou nazývané kožovky alebo kožúšky, do štrúdle sa strúhali štrúdľovky. Boli také veľké, že stačilo jedno jablko na celú štrúľu. Niektoré odrody vydržali v pivnici do júla, iné boli ideálne na pyré alebo muštovanie.

„Oproti súčasnosti bola škála chutí neuveriteľne široká,“ hovorí Andrea Uherková, doktorandka na Technickej univerzite vo Zvolene, ktorá sa špecializuje na staré a krajové odrody ovocných stromov.„Hrušky mohli byť maslové, korenisté, s príchuťou banánu, malín. Skúste si napríklad nasušiť jablko z obchodu a starú odrodu Boskopské červené, ktorú sušievali naši predkovia.

Fytoén: Látka pre dlhší a zdravší život

Vedci z univerzít v Seville a Kente objavili látku, ktorá by mohla pomôcť ľuďom žiť dlhšie a zostať zdravšími. Volá sa fytoén a prirodzene sa nachádza v mnohých druhoch ovocia a zeleniny. Podľa novej štúdie táto látka predlžuje život a zároveň chráni mozog pred Alzheimerovou chorobou.

Fytoén patrí medzi karotenoidy - pigmenty, ktoré dávajú ovociu a zelenine ich výrazné farby. Nachádza sa v paradajkách, mrkve, marhuliach, červených paprikách, pomarančoch či marakujách. Tím vedcov testoval účinky fytoénu na drobnom červovi Caenorhabditis elegans, ktorý sa často používa vo výskume starnutia. Napriek svojej veľkosti tento organizmus pomohol odhaliť mnohé biologické zákonitosti, za ktoré vedci získali aj Nobelove ceny.

Keď červom podávali fytoén, ich život sa predĺžil o 10 až 19 percent. Ešte zaujímavejšie bolo, že látka znížila poškodenie mozgu spôsobené amyloidovými plakmi až o 40 percent. Štúdiu viedla Ángeles Morón Ortiz počas svojho doktorandského výskumu a bola publikovaná v časopise Antioxidants. Vedci testovali čistý fytoén aj výťažky z mikroorganizmov bohatých na túto látku.

Výskum zatiaľ neodhalil presný mechanizmus, no vedci sa domnievajú, že fytoén chráni bunky pred oxidačným stresom - jednou z hlavných príčin starnutia. Tím teraz hľadá financie na ďalšie skúmanie, aby zistil, ako presne táto látka pôsobí na mozog a telo. Dlhodobým cieľom je zistiť, či by fytoén mohol pomôcť predchádzať nielen Alzheimerovej chorobe, ale aj iným ochoreniam spojeným so starnutím.

Profesor Antonio Jesús Meléndez Martínez, ktorý výskum vedie, sa fytoénu venuje už viac ako pätnásť rokov. Jeho tím skúma, ako sa dá táto prírodná látka využiť nielen v potravinárstve, ale aj v poľnohospodárstve či kozmetike. Zaujímavé je, že fytoén sa v tele dobre vstrebáva a možno ho nájsť aj v pokožke. Vedci veria, že v budúcnosti by mohol byť fytoén súčasťou doplnkov výživy alebo funkčných potravín, ktoré by pomáhali spomaľovať starnutie, zlepšovať činnosť mozgu a znižovať riziko neurodegeneratívnych ochorení.

„Naše výsledky sú veľmi sľubné,“ hovorí profesor Meléndez Martínez. Štúdia otvára novú kapitolu vo výskume prirodzených antioxidantov. Ukazuje, že aj bežné potraviny, ktoré máme denne na tanieri, môžu skrývať látky s obrovským potenciálom. Zároveň pripomína, že cesta k dlhovekosti nemusí viesť cez zložité lieky alebo drahé doplnky, ale cez obyčajné jedlá, ktoré nám ponúka príroda. Vedci čoraz viac poukazujú na to, že práve pestrá a prirodzená strava je základom prevencie mnohých chorôb. Ovocie a zelenina nie sú len zdrojom vitamínov, ale aj chemicky aktívnych látok, ktoré dokážu ovplyvňovať procesy v tele na bunkovej úrovni. A možno platí jednoduché pravidlo: čím pestrejšie farby má tvoje jedlo, tým viac síl dáva tvojmu telu. Každý odtieň na tanieri je signálom, že do tela dostávaš niečo prospešné.

Botanické hľadisko: Čo je ovocie a čo zelenina?

Čo odlišuje ovocie od zeleniny? Odpoveď na túto otázku sa zdá byť na prvý pohľad jednoduchá, avšak v skutočnosti to tak vôbec nie je. Botanická klasifikácia sa totiž neraz značne líši od toho, čo považujeme za ovocie a zeleninu v bežnom kulinárstve. Kým ovocie si zvyčajne spájame so sladkou chuťou a používame ho najmä v dezertoch, zeleninu si predstavujeme ako menej sladkú a vhodnú do hlavných jedál či príloh.

O zaradení medzi ovocie nerozhoduje sladkosť plodu, ale semená. Podľa najznámejšieho amerického slovníka Merriam-Webster je ovocím všetko, čo na rastline narastie a slúži ako prostriedok, ktorým rastlina rozosieva semená do okolia. Z botanického hľadiska sú teda za ovocie považované plody kvitnúcich rastlín.

Paradajka

V téme ovocie verzus zelenina je paradajka jedným z najdiskutovanejších plodov. Jej zaradenie bolo dokonca také sporné, že o ňom v 19. storočí musel rozhodnúť súd. V roku 1886 obchodník John Nix priviezol do New Yorku várku západoindických paradajok a odmietol zaplatiť clo vo výške 10 percent, ktoré sa v tom čase vzťahovalo na zeleninu. Nix, ktorý bol zbehlý v botanike, totiž namietal, že paradajky sú ovocie, a tak by tejto dani nemali podliehať. Spor sa dostal až na Najvyšší súd Spojených štátov amerických, kde v roku 1893 sudca napokon rozhodol, že paradajky sú zeleninou a Nix bol nútený clo zaplatiť. Napriek rozhodnutiu amerického súdu sa o tejto plodine dodnes vedú polemiky, pričom na jednoznačnej odpovedi sa stále nezhodujú ani odborníci.

Kulinárske zvyky však hovoria o niečom inom. Paradajky sa nikdy a nikde nespracovávali na sladko, teda nie až tak, aby mohli ísť napríklad do dezertu. Preto ich niektorí výživoví odborníci napriek ovocným znakom považujú za zeleninu, ozrejmuje slovenský pestovateľ Ovozela.

Paprika a uhorka

Ako sme už naznačili, vedci definujú ovocie ako časť rastliny, ktorá sa vyvíja z kvetu a má semená. To znamená, že uhorky, rovnako ako všetky druhy paprík - od sladkých cez čili papričky až po jalapeňos -, sú ovocím.

Tekvica a cuketa

Každý, kto niekedy vyrezával tekvicu, vie, že je plná semienok. Všetky druhy tekvíc spoločne s cuketami sú preto ovocím. Nie nadarmo je tekvica modernou prísadou aj pri pečení sladkých dezertov.

Avokádo

Obľúbený zelený plod jemnej chuti a maslovej konzistencie je ovocím. Má totiž semená, čo z neho robí plod rastliny.

Baklažán

Baklažán je plod ľuľka baklažánového, a preto sa podľa slovenského pestovateľa ovocia a zeleniny Ovozela považuje za ovocie.

Mango

Mango je tropické ovocie, ktoré pochádza z južnej Indie. Je sladké, šťavnaté, ale hlavne bohaté na vitamín C a betakarotén. Jeden zrelý mangový plod obsahuje polovicu odporúčanej dennej dávky vitamínu C a viac ako 80 percent odporúčaného denného príjmu vitamínu A, píše zdravotnícky portál Zdravopedia.sk.

Olivy

Zelené aj čierne olivy sú ovocím, ktoré rastie na strome známom ako olivovník. Konkrétne ide o kôstkové ovocie, pričom v tejto skupine mu robia spoločnosť aj broskyne, mango či datle.

Banán

Banán patrí medzi najobľúbenejšie druhy ovocia. Možno vás však prekvapí fakt, že banán - podobne ako hrozno či kivi - patrí medzi bobule.

Banánovníky sú dva až šesť metrov vysoké byliny, ktoré síce svojím tvarom pripomínajú strom, no chýba im drevnatý kmeň. Pod dozrievajúcimi trsmi banánov sa celá rastlina skláňa k zemi, no banány rastú smerom nahor.

Hrach

V gastronómii je táto plodina pochádzajúca z Číny síce považovaná za zeleninu, avšak ako píše portál Zdravopedia.sk, botanicky patrí hrach medzi ovocie. Podľa historikov a archeológov je hrach súčasťou našej stravy už približne päťtisíc rokov. A vzhľadom na množstvo zdravotných benefitov niet divu. Toto ovocie nám pomáha s trávením, kontroluje zdravú hladinu cukru v krvi, pôsobí na zdravé srdce a tlak, má vysoký obsah antioxidantov a úspešne bojuje proti osteoporóze.

Cícer a fazuľa

Ďalšími bežnými a v kuchyni čoraz obľúbenejšími strukovinami sú cícer a fazuľa. Podobne ako hrášok, aj tieto strukoviny sú ovocím. Pomýliť sa môžeme preto, že ich málokedy vidíme vo vnútri strukov.

Orechy

Všetky orechy vrátane lieskovcov, mandlí či gaštanov sú ovocím, presnejšie ide o škrupinoviny. To znamená, že aj rôzne lieskovcové nátierky či maslá sú v podstate ovocné.

Melón

Podľa magazínu Hortim je melón v tomto smere tak trochu rebel a patrí do oboch skupín - ovocia aj zeleniny. Z botanického hľadiska je melón ovocie, lebo obsahuje semená a všetky dužinaté časti rastliny, ktoré konzumujeme a ktoré obsahujú semená, považujeme za ovocie. S týmto tvrdením však nesúhlasí napríklad spoločnosť Farmove, podľa ktorej je melón jednoznačne zelenina z čeľade tekvicovitých.

Rebarbora

Mohutnejšia rastlina, ktorá sa v kuchyni často používa na sladko, je v skutočnosti zelenina.

Batat

Sladké zemiaky nazývané aj bataty patria medzi najdôležitejšie úžitkové plodiny trópov. Betakarotén, horčík, zinok a komplex vitamínov B robia zo sladkých zemiakov dôležitý zdroj potravy na zvládnutie artritídy. Bataty zároveň posilňujú imunitu, pomáhajú regulovať krvný tlak, udržiavať zdravé trávenie, ale aj zmierňovať stres a úzkosť.

Kel

Kel je hlúbová zelenina veľmi odolná proti mrazu. Jej pestovanie nie je náročné, ale existujú odlišnosti a špecifiká, ktoré treba dodržať.

Mrkva

Mrkva je dvojročná poľnohospodárska kultúrna rastlina. Z botanického hľadiska nie je plodom rastlín, takže sa radí medzi zeleninu. Podobne ako špenát, petržlen či zemiak.

Karfiol

„Karfiol nie je nič iné ako kapusta s vysokoškolským diplomom,“ povedal kedysi spisovateľ Mark Twain. A mal pravdu. Ako kapusta, tak aj karfiol patrí medzi zeleninu, pričom je zároveň plný vitamínov, minerálov, stopových prvkov a aminokyselín, ktoré sú blahodarné pre naše telo.

Brokolica

Brokolica má na naše telo množstvo zdravotných účinkov a mnohí svetovo uznávaní odborníci na výživu ju zaraďujú medzi desať najzdravších potravín, píše Zdravopedia.sk. Z botanického hľadiska ide o zeleninu, ktorá má protizápalové účinky, predchádza zápche, udržiava nízku hladinu cukru v krvi a dokáže detoxikovať náš organizmus.

tags: #ilustračná #fotografia #ovocie #a #zelenina

Populárne príspevky:

• Tradičný Kelový Prívarok
• Paleo Diéta: Benefity a Riziká
• Prírodná liečba blefarospazmu u mačiek
• Recept na vianočné oblátky
• Jednoduché tvarohové šišky