Mediálna Výchova na Slovensku: História, Súčasnosť a Výzvy

Mediálna výchova na Slovensku, ako ju vnímame a aplikujeme dnes, nemá dlhú históriu. Jej systematický rozvoj sa začal až na začiatku nového milénia. Napriek tomu, základy práce s mediálnymi obsahmi možno nájsť v pedagogických dokumentoch a materiáloch z minulosti.

Historický Prehľad Mediálnej Výchovy

Už v 19. storočí rôzne populárno-náučné časopisy a kalendáre slúžili ako dôležitý zdroj informácií pre obyvateľstvo. V medzivojnovom období printové médiá zohrávali významnú úlohu vo výchove a osvete. Výskum Márie Moravčíkovej analyzoval učebné osnovy a materiály používané v školách v rokoch 1933 až 1997 a priniesol zaujímavý prehľad o výskyte prvkov práce s mediálnymi obsahmi.

Prvé Učebné Osnovy a Rozhlas

Učebné osnovy materinského jazyka pre obecné školy z roku 1933 už uvádzali tvorbu krátkych správ o udalostiach a pozorovaniach. Vo vyšších ročníkoch sa pridával rozbor článkov, tvorba inzerátov a tlačových oznámení. Dôležité bolo aj rozvíjanie schopnosti selektovať informácie z novín a časopisov. Pedagógovia boli podnecovaní pracovať s textami z časopisov okrem učebníc.

Práca s mediálnymi obsahmi sa odporúčala aj v osnovách pre meštianske školy z roku 1939, kde sa v rámci slohovej výchovy písali krátke správy o spoločenských udalostiach. Na viacerých školách sa začali vydávať školské časopisy. Okrem novín a časopisov sa do vyučovania dostal aj rozhlas, ktorý v 40. rokoch vysielal pre školy trikrát týždenne.

Povojnové Obdobie a Audiovizuálne Komunikáty

Témy súvisiace s médiami sa objavovali v pedagogickej dokumentácii aj po vojne. Učebné osnovy slovenského jazyka a literatúry z roku 1966 odporúčali návštevy divadelných a filmových predstavení, koncertov a prehľad rozhlasu a televízie. V osnovách pre sloh sa preberali žurnalistické žánre a žiaci mali získavať zručnosti orientácie v kultúrnom dianí prostredníctvom literárnych časopisov a kultúrnych rubrík dennej tlače. Špecifická pozornosť sa venovala výchove filmového diváka.

V 60. a 70. rokoch sa začali vo väčšej miere využívať audiovizuálne komunikáty na oživenie a konkretizáciu učiva. Pre školy sa vyrábali krátke filmy a televízne relácie s didaktickým, inštruktážnym a ideologickým zameraním. V roku 1969 bola vydaná publikácia J. Koblewskej s názvom Prostriedky masového vplyvu v škole (film, televízia, rozhlas), ktorá opisovala charakteristiky médií a odporúčala študentom viesť si mediálny denník.

V roku 1976 vyšla publikácia Televízia a škola, ktorá zdôrazňovala potrebu kritického postoja k médiám a učenia mládeže nachádzať vhodné programy na sledovanie. Učebné osnovy z roku 1973 odporúčali precvičovať písanie žurnalistických žánrov a praktickú mediálnu tvorbu v školských časopisoch a rozhlase. Osnovy z roku 1978 zdôrazňovali schopnosť analyzovať a hodnotiť jazykové prejavy a obsahovali tematický celok Človek vo filme, rozhlase a televízii.

Tieto trendy sporadického zaraďovania mediálnych prvkov do obsahu materinského jazyka pretrvali aj v 90. rokoch. Učebné osnovy z roku 1995 obsahovali učivo o publicistickom štýle a jeho útvaroch, pričom učitelia mali využívať aj názorné ukážky z novín. Témy zamerané na masovokomunikačné prostriedky sa objavovali vo všetkých ročníkoch druhého stupňa. Zdôrazňovala sa potreba naučiť žiakov vyberať si z mediálnej produkcie a uvedomovať si pozitívne a negatívne vlastnosti médií.

Napriek tomu, že sa zdalo, že mediálna výchova bola v našich podmienkach relatívne dobre etablovaná, výskyt týchto tém v osnovách mal skôr sporadický charakter. Nešlo o systematické vyučovanie mediálnej výchovy, ktorej základom by bol kritický postoj voči médiám a ich obsahom. Celý vzdelávací obsah bol pod silným vplyvom ideologických faktorov a podpora kritického myslenia vo vzťahu k mediálnym organizáciám bola neprípustná.

Práca s mediálnymi textami zostávala prevažne v rovine žánrologickej - žiaci sa učili charakteristické vlastnosti novinárskych žánrov a pracovali s autentickými textami printových médií. O počiatkoch rozvoja mediálnej gramotnosti a realizácii mediálnej výchovy v podobe, akú poznáme v súčasnosti, môžeme na Slovensku hovoriť až v prvom desaťročí nového milénia.

Súčasný Stav Mediálnej Výchovy na Slovensku

V prvom desaťročí nového milénia bol koncept mediálnej výchovy aj v odborných pedagogických kruhoch prakticky neznámym pojmom a objavoval sa len zriedkavo. Až v roku 2003 sa začali objavovať prvé systematické kroky týkajúce sa integrácie mediálnej výchovy do systému formálneho vzdelávania na pôde Štátneho pedagogického ústavu.

V roku 2005 Ministerstvo školstva schválilo projekt Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách a osemročných gymnáziách. Od roku 2005 sa začalo s projektom experimentálneho overovania učebných osnov mediálnej výchovy pre druhý stupeň základných škôl a osemročných gymnázií.

Kľúčovým míľnikom bol rok 2009, kedy z iniciatívy rezortu kultúry vznikla Koncepcia mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania. Dokument bol schválený uznesením Vlády SR dňa 16. decembra 2009. Koncepcia sumarizuje základné východiská, definičné rámce a medzinárodný kontext problematiky mediálnej výchovy a prináša argumenty podporujúce nevyhnutnosť venovať sa rozvoju mediálnej gramotnosti naprieč celou spoločnosťou. Dokument odkazuje na odporúčania a strategické dokumenty týkajúce sa mediálnej výchovy, ktoré boli prijaté v prostredí medzinárodných inštitúcií.

Dôležitým dokumentom je smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorá ustanovila pre všetky členské štáty oznamovaciu povinnosť o úrovni mediálnej gramotnosti. Slovenská republika je na základe tejto smernice povinná predkladať Európskej komisii v pravidelných trojročných intervaloch hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti.

Podľa Koncepcie mediálnej výchovy malo byť základným predpokladom fungovania systému mediálnej výchovy vymedzenie gestora tejto problematiky a zadefinovanie zodpovednosti a kompetencií jednotlivých subjektov. Kompetencie v rámci štátnej správy pre oblasť mediálnej výchovy mali byť prerozdelené medzi rezort kultúry a školstva. Jedným z cieľov malo byť vytvorenie Centra mediálnej výchovy, ktoré malo plniť úlohy spojené so zabezpečovaním a uplatňovaním mediálnej výchovy v praxi. Žiaľ, zriadenie nového subjektu sa nepodarilo zabezpečiť.

Na vzniknutú situáciu zareagovala Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, ktorá v roku 2011 zriadila IMEC - Centrum mediálnej gramotnosti. Povinnosť informovať o stave mediálnej gramotnosti bola transponovaná do Zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii, ktorá ustanovuje Rade pre vysielanie a retransmisiu povinnosť predkladať podklady na zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti v Slovenskej republike.

Príprava Koncepcie mediálnej výchovy bola impulzom pre vznik mnohých iniciatív, projektov, konferencií a publikačných aktivít, ktoré sa venovali tejto dôležitej téme. V októbri 2007 bol schválený projekt ďalšieho vzdelávania učiteľov - špecializovaného kvalifikačného štúdia pre učiteľov mediálnej výchovy. V rámci projektu Návrh koncepcie výchovy k mediálnej gramotnosti na stredných školách v podmienkach Slovenskej republiky v rokoch 2006 - 2008 riešili odborníci z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM možnosti a spôsoby zavádzania mediálnej výchovy v prostredí stredných škôl.

Výskumné Projekty a Medzinárodná Spolupráca

• Výskumný projekt Mládež a médiá - úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku (2007).
• Výskumný projekt ON-LINE GENERÁCIA - informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti (2009).
• Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie sa od roku 2008 venuje problematike internetu a s ním súvisiacim rizikovým faktorom v živote detí a dospievajúcich.
• Organizácia podujatia Junior and Senior Academy (JASA).
• Slovensko sa zapojilo do medzinárodného projektu EU Kids Online III.
• Členstvo slovenských zástupcov v pracovnej skupine Media Literacy Expert Group, ktorá je súčasťou Európskej komisie.
• Členstvo zástupcov FMK UCM v celoeurópskej expertnej sieti ANR COST: Transforming Audiences, Transforming Societies.

Konferencie

• Svetový kongres Rodina a médiá, Ružomberok, 5. 9. - 7. 9.
• Medzinárodná konferencia Mediálna výchova v otvorenom priestore, Bratislava, 21. 10. - 22. 10.
• Medzinárodnej vedecká konferencia Megatrendy a médiá 2012: Mediálna výchova a kultúrna identita, Smolenice, 24. 4. - 27. 4.
• Medzinárodnej vedecká konferencia Megatrendy a médiá 2013: Kultivácia médií - možnosti a bariéry, Smolenice, 26. 3. - 27. 3.
• Medzinárodnej vedecká konferencia Megatrendy a médiá 2014: Perspektívy ochrany mediálneho publika, Smolenice, 15. 4. - 16. 4.

Mediálna výchova sa po prvýkrát stala súčasťou obsahu vzdelávania na základe školskej obsahovej reformy.

Ciele a Obsah Mediálnej Výchovy

Cieľom vyučovania mediálnej výchovy je ozrejmenie témy médií a zameriavanie sa na ochranu a väčšiu informovanosť žiakov o správnom a efektívnom používaní mediálnych obsahov. Mediálna výchova sa snaží budovať zručných a kriticky mysliacich ľudí, ktorí vedia pristupovať k médiám racionálne a uvedomelo.

V súčasnosti je na Slovensku základom vyučovania mediálnej výchovy Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Na základe koncepcie sa predpokladá zavedenie mediálnej výchovy, ako nepovinného predmetu do všetkých ročníkov 2. stupňa a osemročných gymnázií. Momentálne je možné zaviesť mediálnu výchovu, ako voliteľný predmet v 7. a 9. ročníku ZŠ a 1. až 4. ročníku osemročných gymnázií. Každý ročník má určené ciele a obsah. Hlavným cieľom je naučiť všetkých žiakov zodpovedne pristupovať k mediálnemu obsahu a vedieť využívať nové technológie. Po absolvovaní tohto predmetu žiaci disponujú samostatnosťou a zodpovednosťou pri zaobchádzaní s prostriedkami spoločnej komunikácie.

Vyučovanie mediálnej výchovy môže byť do Školského vzdelávacieho programu zaradené, ako súčasť obsahu vybraných vzdelávacích oblasti, samostatný predmet alebo alternatívnymi spôsobmi (kurz, seminár). Obsahové štandardy pre 2. stupeň základnej školy sú zamerané na média v súčasnom svete, druhy a typy mediálnych produktov, mediálnu realitu, etiku a tvorbu mediálnych produktov. Z nášho pohľadu absentuje práve preventívne hľadisko a informovanosť žiakov o nástrahách kyberpriestoru.

Mediálna gramotnosť nie je kritika médií, ani produkcia mediálneho obsahu, či jeho sledovanie. Neznamená „nepozerať“, ale pozerať sa pozorne a kriticky premýšľať nad vnímaným obsahom. Významnejšie je naučiť, ako správne vnímať a vyhodnocovať mediálny obsah a ako kriticky premýšľať nad informáciami, ktoré sú v centre ich záujmu. Rozvoj mediálnej gramotnosti si preto musí nájsť svoje miesto nielen v základnom, ale aj strednom a vysokoškolskom vzdelávaní.

Mediálna gramotnosť poskytuje mladým ľuďom posilňujúci súbor navigačných zručností, ktoré zahŕňajú: získavanie prístupu k informáciám, analyzovanie a vyhodnocovanie mediálneho obsahu, vyjadrovanie prostredníctvom mediálnych nástrojov a podieľanie sa na tvorbe globálnej mediálnej kultúry. Mediálna gramotnosť je alternatívou k obviňovaniu médií - inšpiruje nezávislé myslenie a podporuje analýzu na základe kritického myslenia, čo pomáha pri racionálnych rozhodnutiach.

Za mediálnou výchovou môžeme vidieť väčší potenciál, avšak je rozhodujúce nakoľko je uchopená v praxi. Snaží sa podporovať kritické myslenie a tvorivosť. Predpokladom naplnenia dôležitých cieľov mediálnej výchovy je okrem iného aj motivovanie mladých ľudí, aby sa zamýšľali nad etickými rozhodnutiami, ktoré robia ako účastníci médií, a aby premýšľali nad vplyvom médií.

Prieskum o Mediálnej Výchove na Slovensku

V roku 2021 bol realizovaný prieskum zameraný na zisťovanie postavenia mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ. Cieľom bolo zistiť a analyzovať postavenie mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ, ako základného východiska k ďalším výskumom. Výskumnú vzorku tvorili riaditelia oslovených základných škôl na Slovensku. Do prieskumu sa zapojilo 101 škôl.

Najviac odpovedí je zaznamenaných zo Žilinského kraja (22,8 %) a najmenej odpovedí z Bratislavského kraja (6,9 %). Riaditelia škôl prostredníctvom online dotazníka vlastnej konštrukcie vypĺňali informácie o vyučovaní/nevyučovaní mediálnej výchovy na II. stupni.

Z percentuálneho hľadiska vyučuje mediálnu výchovu len 21 % škôl. Značná časť škôl (79 %) neimplementuje mediálnu výchovu do vyučovania. Z výsledkov sa preukázala výrazná dominancia vyučovania mediálnej výchovy v Bratislavskom kraji (57,1 %), Nitrianskom kraji (40 %) a Prešovskom kraji (37,5 %).

Kraje, ktoré sa najmenej venujú implementácii mediálnej výchovy do vyučovaniu sú Banskobystrický kraj (7 %), Trenčiansky kraj (7 %) a Trnavský kraj (11 %).

V rámci výsledkov dominovalo vyučovanie mediálnej výchovy, ako samostatného predmetu alebo prierezovej témy. Mediálna výchova je implementovaná najmä, ako samostatný predmet (52 % škôl). Prierezová téma je vyučovaná na 48 % škôl.

Mediálna výchova je vyučovaná najmä, ako súčasť občianskej výchovy až 80 % škôl implementuje mediálnu výchovu do obsahu tohto predmetu. Mediálnu výchovu školy zaraďujú aj do etickej výchovy (60 %) a informatiky (60 %). Najmenej sa témy z mediálnej výchovy zaraďujú do slovenského jazyka (50%) a cudzieho jazyka (50 %).

Preukázalo sa, že školy sa najmenej venujú témam mediálnej výchovy v siedmom ročníku (42,9 %) a šiestom ročníku (47,6 %). Najviac sa témy zaraďujú v deviatom ročníku (61, 9 %), v ôsmom (52,4 %) a piatom ročníku (52, 4 %).

Pokiaľ je predmet vyučovaný samostatne je využívaná najmä jedna hodina týždenne, čo dominuje u 52,4 % škôl, ak je mediálna výchova vyučovaná, ako prierezová téma v tom prípade nemá presné časové vymedzenie, čo je dominantné u 42,9 % škôl.

Najviac sa školy venujú rozvíjaniu kritického myslenia (95, 2 %), online ohrozeniam (95,2 %), prevencii virtuálneho šikanovania (95,2 %) a účinkom médií na osobnosť človeka (90,5 %).

Tabuľka: Prehľad Vyučovania Mediálnej Výchovy Podľa Krajov

tags: #isced #2 #medialna #vychova #obsah

Populárne príspevky:

• Rozmery tesnenia pre tlakový hrniec Provence
• Recenzie na svadobné torty Malacky
• Recepty na zapekanú brokolicu
• Recepty na knedličky do polievky
• Jidelna Atlas Slaný – recenzia