Ivanka pri Dunaji: Podpora lokálnych chovateľov predajom vajec priamo z dvora
Živočíšna výroba na Slovensku sa v posledných rokoch dostala do úzadia záujmu, čo sa negatívne odráža na nízkom percentuálnom zastúpení slovenských potravinárskych výrobkov v obchodných reťazcoch. Jednou z možností, ako oživiť chov hospodárskych zvierat a podporiť lokálnych producentov, je predaj z dvora. Táto myšlienka sa postupne udomácňuje a predstavuje isté oživenie, ktoré môže pomôcť chovateľom, ale aj spotrebiteľom.
Aký vývoj možno očakávať v roku 2012 v chove hospodárskych zvierat na Slovensku? Ing. Ivan Hrica, výkonný riaditeľ Slovenskej holsteinskej asociácie (SHA) v Ivanke pri Dunaji, očakával v roku 2012 zložitý rok pre živočíšnu výrobu na Slovensku. Mnohí chovatelia však dosahujú vynikajúce výsledky, porovnateľné s vyspelými chovateľskými krajinami. Očakáva sa pozvoľné znižovanie stavu kráv, ale zároveň pretrváva záujem o nákup plemenného materiálu zo zahraničia.
Myšlienka predaja z dvora sa udomácňuje a bude istým oživením a pomôže chovateľom, ale aj spotrebiteľom. Pozitívnou informáciou je aj zvýšenie spotreby mlieka, aj keď len o slabých 10 kilogramov na obyvateľa.
Celoživotná úžitkovosť je ukazovateľ, v ktorom Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Slovenské holsteinské stáda sú veľmi mladé, pričom sa dosahuje len 2,3 prebiehajúcej laktácie. V stádach chýba stredná generácia kráv, o tej staršej ani nehovoriac. Je potrebné predlžovať funkčný vek kráv, ktorý je najintenzívnejším faktorom efektívnosti výroby mlieka.
Vzhľadom na zložitý vývoj na trhu s mliekom sa museli chovatelia popasovať so znižovaním nákladov na výrobu, čo prináša dôsledky na chov. Ďalšie znižovanie je už problematické. Je potrebné využívať biotechnológie, napríklad intenzívnejšie využívanie sexovanej spermy na insemináciu kvalitných jalovíc. Investícia sa mnohonásobne vráti.
Ing. Matúš Kohút, výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka - družstvo (ZCHSSD) v Leviciach, uviedol, že za posledné roky došlo v rámci slovenského strakatého plemena k určitej stabilizácii. Tento typ dobytka bude mať aj v nasledujúcich rokoch pevné postavenie v rámci chovov v SR. Plemeno radíme medzi kombinovaný typ dobytka, takže jeho veľkou devízou nie je len vynikajúca kvalita a produkcia mäsa, ale v posledných rokoch aj vysoká produkcia mlieka.
K oživeniu chovu by najviac prispelo to, aby si spoločnosť konečne uvedomila postavenie a dôležitosť celého agrosektora v rámci nášho štátu, a aby sme sa snažili o podporu skutočne tých farmárov a prvovýrobcov, resp. firiem a organizácií, ktorí svoju robotu robia poctivo a so zanietením, a nepodporovali sme tých, pre ktorých je nejaká dotácia iba vedľajším príjmom.
Ing. Štefan Ryba, PhD., výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku (ZCHMD) v Trenčíne, sa na chov dojčiacich kráv a mäsových plemien v roku 2012 pozeral optimisticky. Chov dojčiacich a mäsových kráv patrí za posledné roky k dynamickým sektorom živočíšnej výroby. Stavy kráv tejto kategórie trvale počtom rastú už od vstupu do EÚ (od roku 2005 sa ich počet zvýšil z 32-tisíc na dnešný stav cca 47-tisíc kusov).
Skutočnosť, že Slovensko dlhodobo disponuje výrazným potenciálom trvalých trávnych porastov ako krmovinového zdroja, potvrdzuje potenciál pre rast chovu dojčiacich a mäsových kráv aj pre budúce obdobie. Len kontinuita zodpovednej podpornej politiky, vo väzbe trvalých trávnych porastov a minimálneho zaťaženia veľkej dobytčej jednotky (VDJ) dáva garanciu udržania a navýšenia stavov zvierat.
Ing. Ján Paciga, PhD., predseda Zväzu chovateľov pinzgauského dobytka na Slovensku (ZCHPD) v Liptovskom Mikuláši, uviedol, že chov pinzgauského dobytka je zastabilizovaný. Tento typ dobytka sa choval predovšetkým ako plemeno s kombinovanou úžitkovosťou. Niektoré chovy prešli na mäsovú úžitkovosť a dosahujú pri dobrej starostlivosti veľmi dobré prírastky a kvalitu mäsa rovnocenné mäsovým plemenám. V tejto neľahkej dobe je predpoklad, že ďalší chovatelia budú časť stád chovať ako kravy bez trhovej produkcie mlieka.
Iste by k oživeniu našich chovov prispeli lepšie ekonomické a agrárne podmienky. Najmä udržanie podpôr cez vyplácanie na veľkú dobytčiu jednotku.
MVDr. Andrej Imrich, predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku - družstvo (ZCHOŠ) v Nitre, predpokladá, že v súčasnej dobe by sa mal zastaviť pokles stavov jatočných ošípaných, ako aj pokles stavov prasníc. K tomuto stavu prispela aj situácia na trhu s jatočnými ošípanými v rámci EÚ, keď došlo vo viacerých krajinách k zníženiu stavov prasníc a tým aj stavov ošípaných celkom, a z toho dôvodu došlo k zvýšenému dopytu po jatočných ošípaných, čo posunulo cenu smerom hore.
Zo strany MPaRV SR by sa žiadalo podporiť chov ošípaných tak, ako je to u iných druhov hospodárskych zvierat. Zrealizovať a podporiť ozdravné programy v chove ošípaných podobne tak, ako to realizovali v Českej republike. Podporiť výrobu bravčového mäsa so zameraním na ochranu životného prostredia. Výroba jatočných ošípaných tradičným spôsobom na podstielke slamy. Prísne dbať na dodržiavanie noriem kvality výrobkov, receptúr, obalov, prepravy a iných povinností s cieľom ochrániť domáci trh od nekvalitných surovín a z nich vyrobených potravín. Podporovať spotrebu domáceho kvalitného čerstvého mäsa a ich výrobkov vyrobených na Slovensku. Rôznymi formami - elektronickými, ale aj printovými médiami propagovať spotrebu domácich výrobkov, a tým aj ich produkciu na Slovensku. Nesprísňovať legislatívu nad rámec EÚ. V mnohých krajinách EÚ sa nedodržiavajú ani tie základné nariadenia.
Ing. Mgr. Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) v Bratislave, uviedol, že do roku 2012 vstupujú chovatelia brojlerových kurčiat a nosníc plní očakávaní, ale zároveň aj obáv. Očakávajú, že situácia chovateľov sa bude po rokoch stagnácie a poklesu postupne zlepšovať.
Najdôležitejšou úlohou pre slovenských hydinárov v najbližšom období bude presvedčiť našich spotrebiteľov o tom, aby sa začali viac orientovať na nákup slovenských výrobkov. Toto je úloha nielen pre nás, ale aj pre všetkých slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Rovnako je potrebná podpora od zväzov a stavovských organizácií a od štátnych inštitúcií.
Ing. Slavomír Reľovský, riaditeľ, samostatný šľachtiteľ, Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo (ZCHOK) v Banskej Bystrici, uviedol, že z hľadiska vývoja počtu zvierat patrí chov oviec medzi najstabilnejšie odvetvia živočíšnej výroby. V posledných rokoch evidujeme v početnosti chovaných oviec každoročný mierny nárast.
Prvoradým prostriedkom, ktorý by pomohol oživeniu chovu oviec a kôz na Slovensku, je zlepšenie odbytu produktov z chovu oviec a kôz. Pri odbyte sa nemôžeme spoliehať len na zahraničný trh. Je úlohou ZCHOK, chovateľov a v prvom rade aj štátnych inštitúcií sprístupniť kvalitné a bezpečné slovenské potraviny zákazníkovi na domácom trhu.
Ing. František Grácz, výkonný riaditeľ Zväzu chovateľov koní na Slovensku - družstvo (ZCHKS) v Topoľčiankach, uviedol, že kone sú jedným z mála hospodárskych zvierat, u ktorých za posledné obdobie zaznamenávame zvyšovanie stavov.
Okrem spomínaných faktorov, je dôležité spomenúť aj konkrétne možnosti priameho predaja vajec a hydiny z dvora. Mnohé farmy a rodinné podniky na Slovensku sa venujú chovu hydiny a predaju vajec priamo spotrebiteľom. Tento spôsob predaja umožňuje zákazníkom získať čerstvé a kvalitné produkty priamo od producenta, čím sa podporuje lokálna ekonomika a tradičné spôsoby chovu.
Ak hľadáte kvalitné, chutné a čerstvé mäso bez emulgátorov a antibiotík s istým pôvodom, zavítajte do Topoľnice. Radi by ste si zamaškrtili na dobrotách, ktoré sú tradičné, poctivé, chutné ale hlavne bez konzervantov a chemických prísad? Poctivé paštéty s domácou receptúrou vás presvedčia o tom, že láska ide naozaj cez žalúdok.
MORKY.sk je malá rodinná firma sídliaca v obci Vlkas, ktorá sa zaoberá už viac ako 30 rokov chovom a predajom domácej hydiny. Filozofia chovu je založená na voľnom výbehu pre chovanú hydinu a jej nenásilným dokrmovaním.
Návod ako pridávať variabilné produkty
Tabuľka: Príklady produktov predávaných priamo z dvora
| Produkt | Producent | Charakteristika |
|---|---|---|
| 10 Babièkiných vajec L z podstielkového chovu | Babièkin dvor, a. s. | Slepaèie vajcia z podstielkového chovu, ve¾kostná trieda L |
| 10 èerstvých vajec L | "Novogal a.s. " | Slepaèie konzumné vajcia, hmotnostnej triedy L. Zabalené po 10 ks v jednorazovej papierovej krabièke. |
| 100 % Ovèia bryndza | "Ro¾nícke družstvo ""Ve¾ká Raèa""" | Ovèia bryndza vyrobená zo 100% ovèieho mlieka, vyrobená BIO kvalite bez pridaných konzervantov a farbív |
tags: #ivanka #pri #dunaji #predaj #vajec #priamo


