Pestovanie jabĺk vo svete a na Slovensku

Jablone sú dobre prispôsobené na úspešné pestovanie v stredne vysokých až vo vysokých chránených oblastiach vo výške 500 až 600 m n. m. Kvalitné jablká sa vo veľkom pestujú v sadoch i záhradách v teplých a stredných oblastiach Slovenska i celej Európy. Umením je dopestovať veľké, kvalitné, tvarovo vyrovnané, odrodovo vyfarbené zdravé plody, s vynikajúcou šťavnatou a korenistou aromatickou dužinou.

História pestovania jabĺk

Súťaž o najstaršie ovocie na svete by vyhrali zrejme jablká. Divoké jablone rástli v oblasti strednej Ázie a Číny už pred desiatkami tisíc rokov. Jablká divokých jabloní boli v porovnaní s tými dnešnými omnoho menšie a kyslejšie. Viac ako na zasýtenie vtedajšieho ľudu slúžili skôr ako potrava pre vtáctvo a zvieratá.

Už staroveké populácie si všimli, že ovocné stromy a kríky majú produkčné aj okrasné využitie. Úhľadné rady ovocných stromov v sadoch sú pomerne nedávnym typom pestovania. Kedysi sa nepestovali ovocné stromy zvlášť, ale pestovali sa spolu so zeleninou a okrasnými rastlinami bez rozdielu.

Pestovanie jabĺk vo svete

Európa, so svojou rozmanitou klímou a pôdnymi podmienkami, je domovom pre širokú škálu ovocia. Pestovanie ovocia má v Európe dlhú históriu a je neoddeliteľnou súčasťou európskeho poľnohospodárstva a kultúry. Od slnkom zaliatych sadov Stredomoria až po úrodné roviny východnej Európy, ovocinárstvo zohráva kľúčovú úlohu v ekonomike a výžive kontinentu.

V Európskej únii sa ovocie a zelenina pestujú na ploche takmer päť miliónov hektárov. V roku 2022 dominovalo Španielsko spomedzi všetkých európskych krajín v produkcii ovocia, zatiaľ čo Taliani dopestovali najviac zeleniny. Tieto dve krajiny, vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a rozsiahlym pestovateľským oblastiam, sú kľúčovými hráčmi v európskom ovocinárstve a zeleninárstve.

Farmári vypestovali dokopy 12,5 milióna ton jabĺk, čím sa jablká stali najpočetnejším ovocím celej EÚ. Viac ako jedno zo štyroch jabĺk sa urodilo práve v Poľsku - z celkovej produkcie jabĺk v Únii, Poliaci dopestovali až 28,7 percenta. Po Poľsku nasledovalo Taliansko (19,6 percenta) a Francúzsko (14,5 percenta).

Top pestovatelia ovocia v EÚ (2022)

Pestovanie jabĺk na Slovensku

Na Slovensku sa dopestuje 50 000 ton ovocia a spotrebuje sa 150 000 ton. Slovensko prispieva len zanedbateľným množstvom ovocia a zeleniny do celkovej európskej produkcie. V histórii samostatného Slovenska sa nám ešte nepodarilo dosiahnuť potravinovú sebestačnosť. Krajina je pomerne veľkým dovozcom ovocia aj zeleniny. V prípade ovocia je dovoz šesťnásobne vyšší ako vývoz.

Podľa prezidenta Ovocinárskej únie SR Mariána Vargu sú prírodné podmienky na pestovanie ovocia na Slovensku zatiaľ ideálne a Európa nám ich veľmi závidí. Podľa neho by sme mohli vysadiť toľko ovocných sadov, ktoré by nám zabezpečili sebestačnosť a ešte by sme mohli aj vyvážať.

Moderné ovocinárstvo na Slovensku

Ako sa spoločnosť postupne rozvíjala a ekonomicky silnela, Jozef Vozár uplatňoval do života postupne všetky technologické novinky typické pre moderné ovocinárske podniky v Belgicku či Taliansku. Keď sa v druhej polovici 90. rokov na trhu objavili dobré jablká z Dunajskej Lužnej, ľahko si našli vďačných zákazníkov. Objavili nové odrody, okrem dobre známej odrody Golden Delicious sladkú Galu, kyselkavý Braeburn, chuťovo vyvážený Jonagold. V porovnaní s konkurenčnými družstevnými sadmi založenými pred revolúciou boli plody z Danubius fructu krajšie i väčšie, lepšie vyfarbené, Vozár prišiel s jablkami v novom šate a s výraznou chuťou.

Moderný sad, to nie sú len ovocné stromy, ale aj závlahy, pomocou ktorých sa dodáva stromom laboratórne presne dávkovaná výživa. Pomocou závlahy na jar ovocinári eliminujú mrazíky. Rozprášia vodu na kvitnúce stromy alebo vyháňajú zo stromoradí studený vzduch pomocou ventilátorov či pália pod čerešňami sviece. Do sadov sa tiež inštalujú siete proti ľadovcom, ktoré plnia aj inú funkciu. Počas extrémne horúceho leta siete aspoň čiastočne tienili plody pred slnečným úpalom.

Zreteľne to vidno na vývoji firmy Danubius fruct. Už takmer desaťročie sa v druhú októbrovú sobotu otvárajú sady a celý ovocinársky závod - teda sklady, triediarne a baliarne Danubius fructu a jeho dcérskej spoločnosti Boni fructi pre verejnosť. Stovky ľudí sa vyhrnú do sadu na Alžbetinom Dvore, aby si vlastnoručne naoberali jablká. Ešte predtým si však mnohí prezrú samotný ovocinársky závod. To, čo uvidia, mnohým vyrazí dych.

Odrody jabĺk

Pri jablkách existuje veľké množstvo odrôd rozmanitých farieb a chutí. Podľa dozrievania poznáme jablká letné, jesenné a zimné. Šľachtitelia poskytujú pestovateľom nové odrody niekoľkých generácií množenia, s atraktívnym vyfarbením šupky, s vyššou odolnosťou proti chorobám a výbornou chuťou.

Odrody jabĺk jednoducho delíme na staré a moderné. Podľa odborníka na staré odrody Bruna Jakubca môžeme o jabloniach pestovaných pred rokom 1950 s určitosťou tvrdiť, že ide o staré kultivary.

Staré odrody jabĺk

1. Ananásová Reneta: Veľmi stará stolová odroda, ktorá pochádza najskôr z Holandska. Má stredne veľké, žltozelené až zlatožlté jablká s výraznou arómou po ananáse.
2. Citrónové zimné: Stará odroda zrejme zo západnej Európy. Plody sú kužeľovité až okrúhle, majú zelenú až svetložltú šupku a kyslastou chuťou pripomínajú citróny.
3. Coxova reneta: Pochádza z Anglicka, kde bola vyšľachtená v 19. storočí. Má malé až stredne veľké guľaté plody s kyslosladkou chuťou a výraznou arómou.
4. Jadernička moravská: Stará odroda, ktorá sa tešila obľube najmä na Morave. Plody sú menšieho vzrastu so žltou šupkou a dužina je mierne korenistá so sladkokyslou chuťou.
5. Jonathan: Americká odroda objavená v roku 1826. Má plody menšej až strednej veľkosti so sýtou červenožltou šupkou a typickou sladkokyslou chuťou.
6. Malinové hornokrajské: Pôvod odrody siaha pravdepodobne do Holandska. Má stredne veľké tmavočervené jablká s bielou dužinou. Ich chuť je sladká a pripomína maliny.
7. Ontario: Názov prezrádza pôvod až z Kanady, kde kultivar vyšľachtili v roku 1820. Má veľké šťavnaté plody s nažltlou dužinou a kyslastou chuťou, vhodné aj pre diabetikov.
8. Panenské české: Tradičná česká odroda, ktorá kedysi patrila k najrozšírenejším druhom vo vidieckych sadoch. Pestovala sa minimálne od 19. storočia a obľúbená bola najmä pre svoje tmavočervené plody so sladkokyslou chuťou.
9. Parménska zlatá zimná (King of the Pippins): Ide o veľmi starú odrodu, ktorá vznikla pravdepodobne začiatkom 16. storočia. Majú žltozelené plody s červeno-oranžovou pásikavou kresbou.
10. Strýmka: Neskorá zimná odroda s pôvodom v Nemecku - Porýní, ktorá sa rozšírila koncom 18. storočia. Má stredne veľké jablká v tvare súdku so zeleno-žltou šupkou, ktorá počas dozrievania červenie.

Problémy a výzvy v pestovaní jabĺk

Pestovanie ovocia v Európe čelí v súčasnosti mnohým výzvam, ako sú zmena klímy, nedostatok pracovnej sily, konkurencia z dovozu a environmentálne problémy spojené s intenzívnym poľnohospodárstvom. Napriek tomu má európske ovocinárstvo potenciál pre udržateľný rozvoj a inováciu. Investície do výskumu a vývoja, podpora ekologického poľnohospodárstva a zlepšenie pracovných podmienok v poľnohospodárstve môžu prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho ovocinárstva.

tags: #jablka #pestovanie #v #krajinách #sveta

Populárne príspevky:

• Luxusný obed: Plnené závitky
• Ako pripraviť jačmeň pre ryby?
• Rýchly cestovinový šalát
• Recepty na rozprávkové torty
• Pizza v Banskej Bystrici: Recenzia