Jakobsen Čokoláda: Dánska Ikona a Pôvod Horkosladkej Chuti

Dánsko, krajina s príjemnou atmosférou a bohatou históriou, je domovom mnohých ikonických značiek a produktov. Hoci sa článok primárne zameriava na pôvod čokolády Jakobsen, pre lepšie pochopenie kontextu si priblížime aj dánske reálie a kultúru.

Dánske kráľovstvo, šťastná severská krajina s nádhernou zbierkou ostrovov opradenými legendami a fascinujúcou históriou, má všade príjemnú atmosféru. Je jedinou krajinou na Zemi, ktorá vlastní oveľa väčšie vonkajšie územie, ako je jeho vlastná rozloha v Európe, veď Grónsko je snáď 50 krát väčšie ako samotné Dánsko.

Na prvé aj druhé počutie vyvoláva výraz horký nepríjemné asociácie. Označuje chuť, ktorú opisujeme ako trpkú na jazyku, zvieravú alebo pálivú, trebárs ako blen alebo palina. Nepoznám nikoho, kto by dobrovoľne ochutnával palinu (aj keď je liečivá) a už vôbec nie jedovatý blen. Teda okrem Sokrata, ktorý vraj vypil kalich blenu.

V Biblii sa zas hovorí o kalichu utrpenia (calix pasioniss) ako o údele, ktorý mal Ježiš od Boha prijať pred svojím zatknutím a ukrižovaním. Preklad tohto spojenia motivoval vznik idiómov a frazém v mnohých jazykoch. V slovenčine má podobu vypiť kalich horkosti (do dna), v angličtine to drink the cup of bitterness (to the dregs), v nemčine den bitteren Kelch (bis zur Neige) leeren, v poľštine wypić kielich goryczy (do dna).

Kým kalich horkosti patrí skôr do duchovného kontextu, výraz horký v prenesenom význame vyjadruje rozmanité stavy utrpenia, bolesti a smútku. Má široké uplatnenie pri opise strastí všedného dňa, veľkých aj malých nepríjemností alebo prehier. Napríklad hokejisti Slovana Bratislava iste prehltli horkú pilulku, keď vypadli v play-off extraligy s Michalovcami. Musia znášať horkú pravdu o svojej výkonnosti a mali by dôvod roniť horké slzy nad tým, ako dopadli. Na druhej strane hokej je horký chlebíček, teda ťažký spôsob živobytia, pri ktorom horkosť je zvlášť intenzívna, keď sa nedarí. Všetci fanúšikovia hokeja však prehry svojho tímu znášajú ľahšie, ak si na zápase môžu dať pivo a klobásu s horčicou.

Podľa etymologických slovníkov pôvod slova horký (z praslovanského *gorьkъ) súvisí so slovesom horieť (psl. *gorěti) - „štípať, páliť na jazyku“. To vysvetľuje, prečo sa na zahriatie pije na Slovensku pálenka, v Poľsku gorzaɫka a Čechách kořalka.

Medzijazykové paronymá horký a hořký sa líšia len mäkčeňom. Sú to priatelia takí falošní, že sa pri nich môže kadekto popáliť fyzicky aj prenesene. Najmä Slovák, ak by ochutnával trebárs horký brambor, horkou polévku alebo kládol ruky na horká kamna. Nebude to hořké, ale horúce.

V inom zmysle, ale rovnako nebezpečné, je ochutnávať napr. horké rty, horkou kůži či horký dech. Je pravda, že niekto to rád hořké aj horké. Zdá sa, že na oboch brehoch rieky Moravy vnímame hořké/horké podobne, no akoby od nás ďalej na západ bolo aj to hořké o niečo lepšie.

Až neskôr som však zjistil, že na Slovensku se nic nejí tak horké, jak se navaří. Leda ještě horčejší. Až mě mrazí, jak tam mají všecko rovnou horoucí.

České hořký, má panenko, má prý někde daleko vzadu přímé spojení s hoří. A s horký, pochopitelně. Já to vím odjakživa, bez slovníků, protože v košíčku se sladkostmi vždycky ležela tabulka čokolády na vaření a na ní byl obrázek šálku, ze kterého se kouřilo. A nápis HOŘKÁ HORKÁ ČOKOLÁDA.

Dánsko: Kráľovstvo legiend a fascinujúcej histórie

Dánska krajina ponúka množstvo prírodných krás a historických miest, ktoré stoja za návštevu.

Prírodné krásy Dánska:

Mons Klint: Najvyšší útes v krajine na južnom pobreží ostrova Zéland, ideálne miesto na prechádzku s výhľadom na Baltské more.
Stevns Klint: Najnovšie dánske svetové dedičstvo UNESCO, kde môžete nájsť rôzne skameneliny.
Øresundská úžina: Spája Baltské more s prielivom Kattegat, nachádza sa medzi ostrovom Sjælland a Škandinávskym polostrovom. Úžina je 118 kilometrov dlhá a široká maximálne 49 kilometrov. V plavebnej dráhe je hĺbka 8 metrov a maximálna hĺbka je 38 metrov. V úžine sa nachádzajú ostrovy Amager, Saltholm, Slotsholmen, Peberholm, ktorý je vytvorený umelo a jediný ostrov patriaci Švédsku, Ven.
Sjælland: Najväčší ostrov Dánska s mestami ako Kodaň, Greve, Roskilde alebo Taastrub. Podľa mytológie bol ostrov vytvorený bohyňou Gefion po tom, čo podviedla švédskeho kráľa Gylfiho. Odobrala kus pozemku a prepravila ho do Dánska. Voľná oblasť bola naplnená vodou a bola nazvaná Mälaren.

Dánske mestá:

Aarhus: Druhé najväčšie mesto v Dánsku, "mesto úsmevov" s typickou škandinávskou architektúrou a vynikajúcimi reštauráciami. V roku 2017 sa stalo Európskym hlavným mestom kultúry. Hovorí sa mu aj „mesto úsmevov“, má typickú škandinávsku architektúru, ale aj vynikajúce reštaurácie. V roku 2017 sa toto mesto stalo Európskym hlavným mestom kultúry. Je plný pamiatok, o čom svedčí aj jedinečné centrum starého mesta, ktoré pripomína múzeum pod holým nebom. Práve sem boli z celého Dánska presťahované zrubové stavby na vytvorenie múzea. Vynikajúci príklad historickej architektúry predstavuje mestská Latinská štvrť s dláždenými ulicami a domami z 18. storočia. Aarhus okrem histórie vyniká aj moderným dizajnom ako majú bytové domy The Iceberg, trávnatá strecha múzea antropológie a praveku, či sklená koncertná sála. Dokonalé spojene umenia a architektúry prináša galéria Aros a úchvatný 360 stupňový výhľad z časti Rainbow Skywalk.
Skagen: Malebný rybársky prístav na najsevernejšom bode Dánska, v 30. rokoch 19. storočia útočisko umelcov.
Odense: Mesto pomenované podľa boha Odina, rodisko Hansa Christiana Andersena, s múzeom v jeho rodnom dome a hradom Egeskov. Je to rodisko známeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena. Malý žltý domček, kde sa narodil, dnes slúži ako múzeum so zbierkou pamiatok, artefaktov, ilustrácií a originálnych spisov. V meste sa nachádza napríklad zaujímavé Železničné múzeum, Brandt´s Art Hall v západnej časti mesta, kde sú remeselné obchodíky, reštaurácie, kaviarne a výstavy umenia, architektúry a rôznych iných remesiel. Pozdĺž nábrežia pri katedrále sa nachádza aj socha Andersena a je to veľmi príjemné miesto na oddych ako aj park Munke Mose. Za mestom sa nachádza malebný hrad Egeskov, považovaný za najlepšie zachovaný vodný hrad v Európe, ktorý sa týči vďaka krásnym vežiam.
Aalborg: Starobylé mesto s históriou siahajúcou do čias Vikingov, známe kamennými kruhmi a kostolom Budolfi. Starobylé mesto Aalborg sa datuje od čias Vikingov, keď sa ich lode plavili v okolí Severného mora. Mesto je známe 1500 rokov starými kamennými kruhmi ako aj múzeum Grabrodre Kloster, ktoré leží 3 m pod zemou, kam sa dá dostať výťahom v blízkosti obchodného domu Salling a môžete tak preskúmať vykopané hroby stredovekých mníchov. V období 14. storočia bol v meste postavený kostol Budolfi, čo je najmenšia dánska katedrála, ktorá má melodický zvonček, ktorý každú hodinu medzi 8.00 a 22.00 vydáva príjemnú melódiu. Krásne sú aj dláždené ulice, domy v starom meste z obdobia 16.
Kodaň (Copenhagen): Hlavné mesto Dánska, krásne historické mesto s množstvom parkov, sochou Malej morskej víly a okrúhlou vežou Rundetaarnet.

Kodaň: Srdce Dánska a kultúrne centrum

Kodaň, hlavné mesto Dánska, alebo Copenhagen, ako mu hovoria doma, je krásne historické mesto, ktoré ťaží zo svojej prímorskej polohy a z histórie. Mesto je sídlom kráľovskej rodiny. V centre mesta je veľké množstvo parkov, ktoré boli vytvorené po zániku mestských hradieb v roku 1894. Medzi najznámejšie patria Rosenborg have a Botanisk have.

Symboly Kodane:

Malá morská víla: Socha inšpirovaná rozprávkou Hansa Christiana Andersena, symbol mesta. Socha malej morskej panny v Kodani je jej symbolom známym na celom svete. Málokto však vie, že len nedávno oslávila 100 rokov a bola inšpirovaná rozprávkou Hansa Christiana Andersena o Malej morskej víle, no pri jej vyhotovení bol iniciátor plánu vytvoriť sochu Carl Jacobsen inšpirovaný skutočnou postavou baletky menom Ellen Price, ktorá v kráľovskom divadle tancovala práve toto vystúpenie v roku 1909. Zamiloval sa do nej, a preto chcel pre ňu sochu. Sochár Edvard Eriksen poverený touto úlohou ako model použil svoju ženu Eline. Odhalená bola 23.
Rundetaarnet (Okrúhla veža): Astronomické observatórium zo 17. storočia s jazdeckými schodmi a rozsiahlymi výhľadmi. Rundetaarnet, okrúhla veža zo 17. storočia nachádzajúca sa v centre mesta Kodaň je ďalším stavebným projektom kráľa Christiana IV. Keďže v 17. storočí prekvitala astronómia, budova bola postavená ako astronomické observatórium. Je známa pre jazdecké schody, otáčavú špirálovú chodbu vedúcu k vrcholu a pre rozsiahle výhľady, ktoré poskytuje na Kodaň.
Charlottenborg Palace: Pôvodne zámok, teraz základňa Kráľovskej dánskej akadémie výtvarných umení a galéria súčasného umenia. Pôvodne postavený ako zámok pre nórskeho generála Ulrika Frederika Gyldenlove, Charlottenborg Palace je teraz základňou Kráľovskej dánskej akadémie výtvarných umení, a tiež galérie súčasného umenia. Charlottenborg postavený v holandskom barokovom štýle sa nachádza sa v samom srdci Kodane. Galéria je častým miestom pre rôzne výstavy a podujatia. Výstavy zobrazujú všetky druhy moderného umenia.

Horkosť a sladkosť: Kontrasty života a čokolády

Výraz "horký" evokuje nepríjemné asociácie, ako trpkú chuť blenu alebo paliny. V prenesenom význame vyjadruje stavy utrpenia, bolesti a smútku. Na druhej strane, sladkosť čokolády prináša potešenie a radosť.

Spomienka na zelenú zmrzlinu s mätovou príchuťou a kúskami horkej čokolády evokuje príjemné pocity a spomienky na výlet do Oregonu. Aj takto môže byť čokoláda spojená s konkrétnymi zážitkami a emóciami.

Obrázok šálku s horúcou čokoládou na obale horkej čokolády na varenie evokuje teplo a pohodu.

Pri príprave pobytu v Dánsku treba zohľadniť skutočnosť, že v Dánsku na rozdiel od ostatných krajín neplatí euro, ale národná mena (dánske koruny, DKK).

Slovenskí občania môžu vstupovať na územie Dánska buď s platným cestovným pasom alebo platným občianskym preukazom. Odporúčame, aby si občania v dostatočnom časovom predstihu skontrolovali platnosť a neporušenosť cestovného dokladu, nakoľko v prípade neplatnosti cestovného dokladu im bude zamietnutý vstup na územie Dánska. Štandardné predpisy EÚ.

JAK SE VYRÁBÍ ČOKOLÁDA

tags: #Jakobsen #čokoláda #pôvod