Ján Hus, Jan Kuciak, Jan Palach: Porovnanie troch mien v kontexte slovenskej histórie a spoločnosti
„Jan Hus, Jan Palach, Ján Kuciak“, nápisy s týmito tromi menami sa v mesiacoch po vražde investigatívneho novinára a jeho snúbenice objavili po stenách a múrikoch v uliciach Bratislavy.
Spočiatku sa zdalo spojenie týchto troch mien trochu silené. Predsa len, Ján Hus, upálený náboženský reformátor z 15. storočia, a študent Jan Palach, ktorý si v roku 1969 vzal život na protest proti sovietskej okupácii Československa, sú už mená z učebníc dejepisu. Naproti tomu meno investigatívneho novinára Jána Kuciaka je ešte stále príliš čerstvou dennou politikou.
Takmer každý deň počas posledných dvoch rokov prinášalo spravodajstvo informácie o pokrokoch vo vyšetrovaní jeho vraždy, protestoch verejnosti za slušné Slovensko a napokon o prebiehajúcom súdnom procese s obžalovanými. Navyše, pri všetkej úcte k bratstvu Čechov a Slovákov, spojenie tých troch mien pripadalo ako trochu umelé vypomáhanie si českými dejinami. To by sa nenašli nejaké dve mená martýrov svedomia zo slovenských dejín, na ktoré mohlo Kuciakovo meno nadväzovať?
Dnes sa však na to pozeráme trochu inak. Optiku mi pozmenili zábery spred roka v Prahe. Pri prvom výročí vraždy sa asi 500 ľudí zhromaždilo pred sochou sv. Václava, aby si spomenuli na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú.
Václav bol české knieža z 10. storočia, zavraždené na popud svojho brata Boleslava. Hoci Boleslav sa stal kniežaťom, nasledujúce generácie z Václava urobili svätca a symbol českej štátnosti. Je to príklad, ako stredoveká spoločnosť dokázala premeniť niečo také tragické ako bratovraždu v panovníckej rodine na príbeh s morálnym zmyslom a celonárodným presahom.
Žijeme v 21. storočí. Sekulárna postmoderná doba nie je prajným prostredím pre povyšovanie politicko-spoločenských osobností do pozície „národných svätcov“ a možno je to tak aj lepšie. Národný pátos je a priori podozrivý.
Nechceme, aby tento text vyznel ako volanie po cirkevnom kanonizovaní investigatívneho novinára a jeho snúbenice. Katolícko-protestantskú teologickú debatu o tom, či pojem „svätí“ patrí nejakej elitnej skupine veriacich, alebo ide o štandard, ku ktorému sú povolávaní všetci veriaci, tiež nechceme otvárať.
Ide o niečo iné. Porovnanie s Husom a Palachom na múroch bratislavských budov, sviečky pred sochou sv. Václava v Prahe, ale napríklad aj skutočnosť, že v Prešove sa pietna spomienka na zavraždený pár sústredila pod sochou Jána Pavla II., niečo podvedome vyjadrujú. A to zrejme túžbu prinajmenšom časti Slovákov, aby smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nezostala len ďalšou politickou vraždou či dobovou kauzou, ale aby sme ich príbehu dokázali dodať morálny význam, nadčasový zmysel a celonárodný presah, ktorý by svietil aj ďalším generáciám na cestu.
Jednak, aby si tie generácie pamätali, že „hodnoty“ sú od slova „hodnota“, stoja len toľko, koľko sme za ne ochotní zaplatiť, pričom zavraždený pár za tie svoje hodnoty zaplatil cenu najvyššiu. Jednak, aby už Slováci nikdy nedopustili také prerastenie politiky organizovaným zločinom, akého sme boli svedkami v uplynulých rokoch.
Udalostiam, ktoré sa začali pred dvomi rokmi vraždou vo Veľkej Mači, dá prebiehajúci súd s obžalovanými trestnoprávnu koncovku. Ak parlamentné voľby dopadnú dobre, budúca sobota dá tomuto prípadu možno aj politickú koncovku.
Mená Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej potom zmiznú postupne z denného spravodajstva.
Ján Kuciak pôsobil ako investigatívny reportér spravodajského portálu Aktuality.sk. Zameriaval sa na kauzy s politickými implikáciami, najmä podozrenia z daňových podvodov, z ktorých niektoré boli spojené s vládnucimi politikmi. S Martinou Kušnírovou bol zasnúbený a bývali spolu v rodinnom dome na Brezovej ulici vo Veľkej Mači. Obidvaja, Ján Kuciak i Martina Kušnírová, mali v čase ich vraždy 27 rokov.
Jan Palach – očima historika, sociologa, architekta i vyučující | Speciál
tags: #jan #hus #jan #kuciak #palach #porovnanie
