Ján Hus: Život a dielo českého reformátora

Na Slovensku sme akosi pozabudli v horúcich letných mesiacoch na jedno významné výročie. Pred šesťsto rokmi 6. júla 1415 na hranici v meste Kostnici skončil svoju pozemskú púť cirkevný reformátor Jan Hus. I keď nebol Slovák, bol príslušníkom bratského českého národa, hlavne u slovenských evanjelikov sa teší veľkej úcte.

Majster Jan Hus bol významný český náboženský reformátor, vysokoškolský pedagóg a kazateľ. Jeho učenie ovplyvnilo v 15. storočí husitské revolučné hnutie v Čechách a reformáciu v Európe.

Odkaz Majstra Jána Husa (David Loula)

Život a kariéra

Narodil sa v roku 1370 v dedine Husinec
Študoval v Prahe na Karlovej univerzite slobodné umenia (gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) a neskôr teológiu
Vysvätený za kňaza
Rektor Karlovej univerzity
Kazateľ v Betlehemskej kaplnke v Prahe (mala byť zbúraná)

Ovplyvnili ho spisy Johna Wycliffa (profesor na Oxfordskej univerzite), ktorý kritizoval praktiky vtedajšej cirkvi. Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Viklefa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným.

Pôsobenie a učenie

Od roku 1402 kázal Hus v Betlehemskej kaplnke v Prahe. Vo svojich kázňach ostro pranieroval hriešne kňazstvo, rozvádzal myšlienku, že hriešni preláti a vôbec členovia vládnucej triedy nie sú z božej milosti a preto ich netreba poslúchať. Kritizoval mravný úpadok cirkvi, preto ho katolícka cirkev označila za kacíra (odpadlík od viery). Jeho učenie = heréza (názor nezlučiteľný so všeobecným učením cirkvi). Hus čoskoro narazil na odpor cirkevných hodnostárov a pražský arcibiskup vydáva v roku 1409 zákaz rozširovať Viklefove spisy .

Hus sa stal oddaným stúpencom učenia anglického reformátora Johna Viklefa, ktorý rozvádzal teoreticky zásadu o práve iba spravodlivého a cnostného pána vládnuť poddaným. Hus v roku 1412 ostro vystúpil proti predávaniu odpustkov, obhajoval sa tým, že odpusť môže len Boh a nikto si nemôže odpustenie svojich hriechov kúpiť. Pápež ho dal do kliatby a vyhlásil za kacíra. Hus musel odísť do južných Čiech na Kozí Hrádok a potom na Krakovec. Tu pokračoval vo svojej kazateľskej činnosti a povzbudzoval vidiecky ľud, napísal aj niektoré svoje diela.

Hus bojoval aj za čistotu českého jazyka a bol autorom úpravy českého pravopisu. Zanechal po sebe rozsiahle dielo presiaknuté vlasteneckým citom. Okrem latinského spisu De ecclesia (O cirkvi) jeho české spisy Výklad viery, Dcérka, Postila, O svätokupectve, patria medzi vrcholné literárne výtvory svojej doby.

1411 bol exkomunikovaný (vylúčený z katolíckej cirkvi). Kritizoval KV, nazval pápeža antikristom (nepriateľ Ježiša a Boha). Pápež naňho uvalil kliatbu (nesmel slúžiť omše, ani udeľovať sviatosti).

Cirkevný koncil v Kostnici

Medzitým sa v Kostnici zišiel cirkevný snem ktorý mal vyriešiť neľahkú situáciu v cirkvi. Vládli totiž až traja pápeži a to bolo neúnosné. Na koncil odišiel brániť svoje učenie aj Jan Hus. Mal ochranný glejt od cisára Žigmunda Luxemburského, brata českého kráľa Václava IV. Tu bol uväznený a mučený. Svoje učenie na verejnom zasadnutí neodvolal a 6. júla 1415 bol ako kacír upálený.

Pápež Ján 23. zvolal na podnet rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského 30. októbra 1413 do Kostnice pri Bodamskom jazere (v Nemecku) cirkevný koncil, ktorý mal ukončiť rozkol v západnej cirkvi (vláda troch pápežov), reformovať cirkev a odstrániť herézu. Kostnický koncil mal ukončiť aj proces s Janom Husom.

Hus sa na pozvanie Žigmunda Luxemburského vydal na koncil v domnienke, že bude môcť slobodne obhajovať svoje učenie. Žigmund mu vystavil glejt - ochranný list, ktorý mu zaručil iba bezpečnú cestu cez Žigmundové územie do Kostnice, neochraňoval ho však pred trestom, pretože cirkevný súd nemohol Žigmund ovplyvniť. Hus sa ubytoval v dome v Kostnici , ale z obavy pred jeho útekom bol prevezený do paláca a neskôr bol uväznený v kobke dominikánskeho kláštora.

Hus bol obvinený z ôsmych bludov (názorov odlišných od učenia cirkvi). Žigmund Luxemburský žiadal kardinálov, aby Husa prepustili, tí to však odmietli a Žigmund, aby odstránil rozkol v cirkvi, ustúpil. Počas kostnického koncilu bol pápež Ján XXIII. pod nátlakom prinútený abdikovať (odstúpiť s funkcie), ale ušiel a svoju abdikáciu odvolal. Neskôr bol zatknutý a koncil ho odvolal. Novým pápežom sa stal Martin V. Tieto udalosti prerušili proces s Husom.

Koncil nedovolil Husovi obhajovať svoje učenie. Jeho kázne označil za bludné a žiadal, aby ich odvolal. To však Hus odmietol a tak ho koncil obvinil z kacírstva.

Upálenie Jana Husa

6. júla 1415 snem kostnického koncilu označil Husove učenie a názory za heretické. Jan Hus bol obvinený zo šírenia Wycliffových názorov. Husove knihy bolo nariadené spáliť a Jan Hus bol prehlásený za kacíra. Snem ho odovzdal svetskému súdu so žiadosťou ušetriť jeho život. Žigmund Luxemburský odovzdal Husa miestnemu pánovi v Kostnici, ktorý ho nariadil popraviť upálením.

Aj po priviazaní ku kolu uprostred hranice bolo Husovi ponúknuté odvolanie, aby si zachoval život. Hus to odmietol a hranica bola zapálená.

V roku 1999 vyjadril pápež Ján Pavol II. ľútosť nad krutou smrťou Husa a uznal ho za reformátora cirkvi.

Vplyv Jána Husa na Martina Luthera

Na začiatku svojho mníšskeho života sa Martin Luther prehrabával v kope kníh, až natrafil na zväzok kázní Jána Husa, Čecha, ktorý bol odsúdený ako heretik. „Zostal som ohromený úžasom,“ napísal neskôr Luther. Hus sa stal pre Luthera a mnohých ďalších reformátorov hrdinom, pretože kázal kľúčové reformačné témy celé storočie pred tým, ako Luther napísal svojich 95 téz.

Luther bol najprv na strane vzbúrencov, ale po prvých násilnostiach sa postavil proti nim. V roku 1526 bolo povstanie potlačené (zahynulo okolo 100 000 sedliakov) a Münzer popravený.

Jeho kati pozbierali jeho popol a vysypali ho do jazera, aby z tohto „heretika“ nič nezostalo. Česi kvôli tejto poprave zúrili a koncil neuznali. Počas nasledujúcich rokov sa koalícia husitov, radikálnych táboritov a iných odmietla podrobiť autorite rímskeho kráľa alebo cirkvi a odrazila tri vojenské útoky. K zmiereniu medzi Čechmi a reprezentantmi západného kresťanstva došlo podľa nimi stanovených podmienok. Zvyšok, ktorý tento kompromis neprijal, vytvoril Jednotu bratskú, ktorá sa stala základom Moravských bratov.

Túto osobnosť si pripomenuli liptovskí evanjelici v nedeľu 12. júla 2015. v popoludňajších hodinách sa konali slávnostné služby Božie v evanjelickom chráme ktoré slúžil biskup Východného dištriktu Slavomír Sabol. Potom pred evanjelickým chrámom matiční divadelníci zahrali dramatické pásmo o živote a diele Jána Husa pod názvom Život v pravde. V úlohe Husa sa predstavil Jozef Sálus, ako kardinál Zarabela Milan Stromko, cisára Žigmunda Peter Vrlík, študentov Jozef Vozár a Ivan Hudák, komentár čítala Kvetoslava Staroňová. Réžiu predstavenia mal Marek Nemec. Toto predstavenie bolo veľmi sugestívne a umelecky veľmi dobre spracované. Divadelníci za svoje výkony zožali zaslúžený potlesk.

tags: #jan #hus #prezentacia